Hranice treba dieťaťu nastavovať iba pri nevhodnom správaní, nikdy nie pri emóciách

Chcete sa spýtať aj vy? Napíšte na vychova@nm.sk.

Máme 5-ročnú dcérku, je veľmi živá. No v poslednom čase sa veľmi uťahuje do samoty, chytá si intímne miesta, čo sme si všimli, keď ju prídeme skontrolovať, čo robí či prečo je výbušná. V škôlke problém nemá, len doma. Zmena správania prišla po našom presťahovaní sa k manželovej starej mame, u ktorej bývame, navyše sme v očakávaní druhého bábätka a prvé mesiace tehotenstva boli pre mňa fyzicky náročné. Radi by sme však dcérke pomohli. Z čoho môže prameniť táto zmena správania a čo s tým môžeme ako rodičia urobiť?

Milí rodičia, každé dieťa (rovnako ako my dospelí) reaguje na životné zmeny inak. Nepíšete, či po presťahovaní sa k starej mame bolo nutné napríklad zmeniť škôlku, no aj tak je to pre päťročné dieťa veľká zmena. Môže reagovať nielen na zmenu prostredia, ale aj na novú atmosféru, ktorá môže v rodine teraz vládnuť – napríklad ak sa stará mama viac podieľa na výchove. To je tiež zmena. Dcérka môže vnímať, že ste menej dostupní (mama môže mať na ňu menej času, lebo potrebuje viac odpočívať). Navyše, očakávate narodenie ďalšieho dieťatka, ktoré prinesie staršiemu súrodencovi nielen radosť, ale aj ďalšie neistoty, nevyhnutné zmeny v živote celej rodiny a podobne. Skrátka, tých zmien je dosť a päťročné dieťa sa s nimi môže ťažko vyrovnávať.

Dieťa sa rýchlejšie upokojí, ak je pokojný aj rodič.

Ak sa dcérka správa v škôlke normálne, znamená to, že má dobre rozvinutú schopnosť regulovať emócie, no negatívne emócie si dovolí viac „vypustiť“ doma, napríklad tým, že sa hnevá. To je v poriadku. Pre jej emócie by ste mali mať pochopenie. Hranice treba nastavovať iba pri nevhodnom správaní, nikdy nie pri emóciách. Niekedy reagujú deti na napätie aj spôsobom, ktorý opisujete – upokojujú sa dotýkaním svojich intímnych partií. Určite za to dcérku netrestajte, nezakazujte jej to, viedlo by to iba k zvýšeniu napätia. Skôr je vhodné nastaviť nejakú hranicu, napríklad v tom zmysle, nech to nerobí pred druhými, ale vyberie si súkromnejšie miesto (kde ju nebudete kontrolovať). Čím menej si to budete všímať, tým rýchlejšie to prejde. Všeobecne platí, že dieťa sa rýchlejšie upokojí, ak je pokojný aj rodič, a platí to aj pri spomenutom hneve.

Pre vás rodičov je dôležitá predovšetkým informácia, ktorú dieťa vysiela. Nie je v pohode a potrebuje vás. Venujte dcére veľa času, hrajte sa s ňou, maznajte sa, rozprávajte sa, ale tak, aby to nebol výsluch. Skôr aby sa uvoľnila a povedala vám, ako sa má v škôlke, čo hovorí na presťahovanie, aké má pocity z očakávaného súrodenca. Všetko by malo prebiehať v pokoji a priateľskej atmosfére. Tiež jej vysvetľujte, čo ju čaká – či sa budete sťahovať naspäť do pôvodného bytu alebo zostanete u babičky natrvalo. Hovorte s ňou o tom, čo bude po pôrode, aké to bolo, keď sa narodila ona. Môžete si spolu pozrieť aj fotky.

Ak by zmena dcérinho správania trvala dlhšie, začala by sa inak správať aj v škôlke alebo by mala problémy s jedlom či spánkom, určite situáciu konzultujte s detským psychológom v mieste bydliska.

Celej rodine držím palce!