Moje dieťa je uzavreté a náladové. Znamená to, že má depresiu?

Exkluzívne pre čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk

Sme rodičmi dospievajúcich detí. Dcéra má 17 rokov, syn 15. Syn je veľmi uzavretý, je introvert. Niekedy sa nám však zdá, že jeho náladovosť, nezáujem, zhoršené známky v škole atď. môžu byť znakom depresie. S dcérou sme takéto problémy nemali. Nemyslíme si, že je v zlej partii, skôr že nezvláda toto obdobie vlastných zmien. Ako máme rozlíšiť pubertu od depresívnych príznakov?
J. a M.

Milí rodičia, máte pravdu v tom, že odlíšiť bežný priebeh dospievania od prejavov depresie nie je jednoduché. K tomuto veku totiž patrí náladovosť, zmeny v správaní, zhoršená motivácia k štúdiu, slabšia ochota rozprávať sa s rodičmi o svojom živote a podobne.

Pri depresii sú však tieto zmeny výraznejšie. Podráždenosť trvá dlhšie a nie je závislá od toho, čo sa objektívne stalo (často nemá jasnú príčinu v zmysle rodičovského zákazu počítača alebo zlej známky). Okrem podráždenosti sú časté aj pocity prázdnoty, keď dieťa zrazu nič nebaví, nič ho nenadchne, do ničoho sa mu nechce. Môže aj navonok vyjadrovať, že nič nemá zmysel, a preto nemá význam o čokoľvek sa snažiť. Depresia má dosah aj na vnímanie samého seba, deti môžu samy hovoriť o tom, že sú nanič, nič sa im nedarí, vo všetkom sú najhoršie. Prestávajú si veriť, a preto sa aj menej púšťajú do situácií, ktoré by im mohli priniesť neúspech.

Vzhľadom na to, že dospievajúci sa málokedy dokážu rodičom zveriť a opísať, čo prežívajú, všímajte si najmä vonkajšie prejavy synovho správania sa. Mení sa aj mimo domu? Prestáva okrem učenia sa do školy robiť aj to, čo ho predtým bavilo (záujmy, stretnutia s priateľmi)? Je náročné nájsť aktivitu, na ktorú by sa tešil (napríklad výlet, kino, dovolenka, oslava narodenín)?

Dôležité je, aby syn cítil z vašej strany podporu a ochotu pomôcť mu. Dajte mu najavo, že hoci nerozumiete tomu, čo práve prežíva, ste tu pre neho a máte ho radi.

Zmeny môžete spoznať aj podľa toho, ako dieťa spí (môže mať ťažkosti so zaspávaním, budiť sa v noci alebo skoro ráno, môže, naopak, spať omnoho viac, a aj tak sa sťažovať na únavu) a v tom, ako prijíma stravu (môže sa vyhýbať jedlu, chudnúť, alebo sa, naopak, nárazovo prejedať). Okrem únavy, ktorá býva tiež typická, sa môžu objaviť aj sťažnosti na bolesti hlavy, brucha, chrbta, končatín – hovoríme o somatizácii psychických problémov.

Ak by syn naozaj mal depresie, pravdepodobne by sa prejavoval odlišne aj v škole. Skúsila by som prebrať vaše obavy s učiteľmi, aby som sa dozvedela, či si aj oni všimli nejaké zmeny v jeho správaní, či sa mení jeho postavenie v kolektíve alebo spôsob, ako trávi prestávky.

Dôležité je, aby syn cítil z vašej strany podporu a ochotu pomôcť mu. Dajte mu najavo, že hoci nerozumiete tomu, čo práve prežíva, ste tu pre neho a máte ho radi. Je to veľmi dôležité. Ak sa vám nedokáže zveriť, môžete nájsť niekoho v rámci širšej rodiny alebo medzi priateľmi, niekoho, komu syn dôveruje a ten sa ho môže opatrne a pri vhodnej príležitosti spýtať, ako sa mu darí.

Ak si nie ste istí, nebojte sa osloviť psychológa a vziať syna k nemu. Lepšie je urobiť to zbytočne, než niečo podceniť. Depresia rozhodne nie je choroba, ktorú by sme mali brať na ľahkú váhu.

Veľmi vám a vášmu synovi držím palce!