Keď pršalo, mrholilo…

Prejaviť iným, hoci aj neznámym ľuďom empatiu nestojí nič. Má to však neoceniteľnú hodnotu a prejavená blízkosť sa nakoniec vráti.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Pršalo, tlak bol nízky a navyše som zmeškala autobus, ktorým chodievam do práce. Bolo mi jasné, že na poradu neprídem načas. Prijať vlastné zlyhanie je niekedy ťažké. Počasie mi nepomáhalo, no snažila som sa zachovať pokoj. Aby som neprepadala melanchólii, všímala som si ľudí okolo seba.

Na zastávku prišlo potetované dievča s pírsingom v nose a s kávou v ruke. Vtislo sa pod striešku medzi nás, ktorí sme netrpezlivo prestupovali z nohy na nohu s nádejou, že spoj čoskoro príde. Papierový pohár so životobudičom si položilo na múrik. Scéna ľudí tlačiacich sa na jednom mieste s túžbou zostať suchí mi pripomenula rozprávku o zvieratkách a hríbe, ktorý ich mal rovnako ako nás prístrešok uchrániť pred dažďom. Rozdiel bol len v tom, že hríbik narástol a zvieratiek sa tak pod jeho klobúk vošlo neúrekom. Dobrých ľudí sa však tiež všade veľa zmestí. Pousmiala som sa nad detskými spomienkami, ktoré sa mi v tej chvíli prehnali hlavou.

Prejavená blízkosť a ľudskosť vyvolala reakciu sympatie a zblíženia.

Zrazu sa slečna otočila, dáždnikom zavadila do pohára a čierny nápoj už tiekol po chodníku. Ľudia podráždene zašomrali. Jedna žena odvrátila zrak, mladý muž sa odtiahol. Prišlo mi jej ľúto, tak naozaj úprimne ľúto. Celkom spontánne zo mňa vyšlo: „Mrzí ma to.“ Dievča sa na mňa prekvapene pozrelo a na tvári sa mu roztiahol milý úsmev: „Ďakujem, ste milá. Nevadí, stane sa. Aj tak mi dnes už ušiel autobus. Príde ďalší.“ Priznala som sa jej, že aj moje ráno malo podobný scenár. Pobavilo nás to a dali sme sa do reči.

Zdanlivo nás spájalo málo, výrazne sme sa líšili oblečením, mne chýbalo tetovanie a nezdobil ma ani krúžok v nose. Ale prejavená blízkosť a ľudskosť vyvolala reakciu sympatie a zblíženia. Keď sa dostavil autobus, jedna z nás musela nastúpiť. Srdečne sme sa rozlúčili a deň zrazu nabral iný spád. Ani počasie, ani nepredvídané nepríjemnosti mi nebránia zostať človekom, blížnym.

Foto: Pexels/Lerone Pieters

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články