„Klasická mediácia rieši konflikty, tento program sa dotýka hodnôt,“ hovorí študentka nového programu Teologickej fakulty

Nemecký básnik Heinrich Heine raz povedal, že kde sa končia slová, tam sa začína násilie. Videli sme to aj pri nedávnom útoku na amerického konzervatívca Charlieho Kirka či pri tragických incidentoch na školách, kde namiesto slov nastúpili zbrane. O to naliehavejšie preto znie volanie po dialógu, ktorý dokáže hľadať prieniky medzi názorovými oponentmi.

Práve to je cieľom nového študijného programu Náboženská a kultúrna mediácia, ktorý v septembri spustila Teologická fakulta Trnavskej univerzity. Program je vystavaný tak, aby viedol študentov k sebapoznávaniu, k osvojeniu si komunikačných a mediačných zručností – k tomu, aby sa stávali osobnosťami prinášajúcimi zmierenie do rozdelenej spoločnosti. 

Ako priblížil jeden z tvorcov nového študijného programu salezián Milan Urbančok, spoločnosť dnes čelí polarizácii, ktorú zosilňujú aj náboženské otázky. Preto je podľa neho dôležité, aby sa viera a svetonázor vyjadrovali spôsobom, ktorý spája a nerozdeľuje – ani spoločnosť, ani samotné cirkevné spoločenstvá.

„Budujeme spoločnosť, ktorá má byť miestom bezpečia, spravodlivosti a solidarity. To však nedokáže iba cirkev alebo iba štát – je potrebná spolupráca všetkých a predovšetkým schopnosť viesť dialóg, ktorý pozdvihuje ľudský charakter našej spoločnosti,“ zdôraznil Urbančok.

Videla som, čo dokáže radikalizácia, keď sa vytratí dialóg.

Medzi študentmi, ktorí sa do programu prihlásili, sú vyštudovaní mediátori, diplomati či humanitárni pracovníci so skúsenosťou práce na projektoch v rozvojových krajinách. 

Mária Sliacka, ktorá pôsobila v moslimských krajinách, uviedla, že k štúdiu ju priviedla osobná skúsenosť z oblastí vojnových konfliktov a potreba hľadať jazyk, ktorý dokáže spájať rôzne názorové svety.

„V liberálnom prostredí ma považovali za príliš konzervatívnu, medzi konzervatívcami zase za príliš liberálnu. Videla som, čo dokáže radikalizácia, keď sa vytratí dialóg. Preto chcem hľadať jazyk, ktorý dokáže osloviť obidve strany,“ uzavrela.

Registrovaná mediátorka s praxou Michaela Macejka priznala, že študijný odbor ju zaujal najmä pre hĺbku filozofického a etického pohľadu, ktorý v bežnej mediácii chýba.

„Klasická mediácia rieši praktické konflikty, ako napríklad starostlivosť o deti po rozchode partnerov či obchodné spory. Tento program ma láka, pretože sa dotýka hodnôt. Chcem sa naučiť, ako viesť rozhovor tam, kde proti sebe stoja hodnotoví oponenti a nie iba dvaja ľudia, ktorí sa snažia vyhnúť súdnemu procesu,“ vysvetľuje. 

Program nemal byť len o teórii, ale najmä o tom, aby študenti dokázali preniesť svoje osobné aj profesijné skúsenosti do kultúrneho a spoločenského života.

Pre Zdenka Koscelníka, absolventa diplomacie, bola voľba jasná – nový program mu ponúkol možnosť spojiť to, čo ho formovalo doteraz, s tým, čo považuje za kľúčové pre budúcnosť.

„Diplomacia je hľadanie kompromisov, ale často jej chýba ľudský dotyk. Vidím, ako technológie a výpočtová technika napredujú, ale nikdy nenahradia schopnosť človeka vcítiť sa do druhého. Preto som hľadal štúdium, kde sa spája kultúra, politika a náboženstvo – a našiel som ho tu,“ hovorí.

Jozef Žuffa, ktorý stál pri zrode nového študijného programu, vyzdvihol zrelosť študentov, ktorá sa na silnej skupinovej dynamike ukázala už po prvom týždni. Podľa neho je to dané najmä tým, že študenti prichádzajú so silnou osobnou aj profesionálnou skúsenosťou:

„Medzi študentmi sú skončení mediátori, organizátori veľkých podujatí, ľudia s charitatívnou praxou či vlastnými projektmi. To, čo sa inde vytvára celé mesiace, sa tu objavilo už po pár dňoch – skupina začala fungovať ako jeden organizmus,“ vysvetlil.

Žuffa zároveň zdôrazňuje, že program od začiatku nemal byť len o teórii, ale najmä o tom, aby študenti dokázali preniesť svoje osobné aj profesijné skúsenosti do kultúrneho a spoločenského života.

„Nejde o žiadnu indoktrináciu,“ pripomína, „ale o to, aby skúsenosť viery a hodnoty našli svoj odraz v kultúre. Vtedy sa z viery stáva živá inšpirácia, ktorá spoločnosť pozdvihuje namiesto toho, aby ju rozdeľovala,“ zhrnul Žuffa.

Podľa Milana Urbančoka je dôležité, že dialóg sa na fakulte neučí len ako technika, ale ako spôsob života. „Vidíme, čo spôsobila pandémia – téma očkovania či prijímania Eucharistie rozdelila dokonca aj cirkevné spoločenstvá. Ak chceme, aby sa spoločnosť nielen udržala pokope, ale aj rástla, potrebujeme ľudí, ktorí dokážu viesť rozhovor pokojne, s rešpektom a otvorenosťou.“

Ak sa mením ja, má to pozitívny vplyv aj na dialóg, ktorý vediem s inými.

Najväčšou ambíciou programu je preto podľa neho práca na tom, aby v spoločnosti postupne rástla kultúra komunikácie a kultúra ľudskosti.

Aj samotní študenti vnímajú, že program ich formuje nielen odborne, ale aj osobne. Michaela Macejka verí, že pre mediátora je nevyhnutné neustále prechádzať vnútorným procesom zmierenia a transformácie.

„Ak sa mením ja, má to pozitívny vplyv aj na dialóg, ktorý vediem s inými. Keď sa o tri roky obzrieme späť, každý z nás uvidí, ako sme sa posunuli. Táto vnútorná práca je rovnako dôležitá ako samotné štúdium,“ dodáva.

Podľa Márie Sliackej na Slovensku chýbajú osobnosti, ktoré by vedeli byť mostom medzi liberálmi a konzervatívcami. „Posledným človekom, ktorého rešpektovali obe strany, bol František Mikloško. Verím, že aj tento náš ročník vyprodukuje niekoľko takýchto osobností, ktoré budú hovoriť láskavým a rešpektujúcim jazykom voči ľuďom z iného názorového spektra.“

Aj študent Zdenko Koscelník je presvedčený, že štúdium môže mať hlbší dosah než len profesionálny rast. „Na začiatku vo mne vzplanula iskra. Na konci chcem, aby z nej bolo svetlo – a aby toto svetlo zapálilo ďalších ľudí,“ hovorí.

Ak sa naučíme viesť dialóg, ktorý dokáže spájať aj protichodné svety.

Program náboženskej a kultúrnej mediácie tak nie je iba novou položkou v ponuke fakulty. Postupne sa stáva súčasťou jej DNA – a zároveň odpoveďou na spoločenskú klímu, v ktorej namiesto argumentov často nastupujú zbrane slov či dokonca fyzické útoky.

„Našou úlohou je hľadať cesty, ako polarizáciu nielen zvládnuť, ale ju aj integrovať tak, aby nás nerozbila, ale, naopak, aby sme z nej dokázali vytvárať niečo nové, mierotvorné,“ hovorí Jozef Žuffa.

Študenti i pedagógovia sa zhodujú: ak sa naučíme viesť dialóg, ktorý dokáže spájať aj protichodné svety, môže sa stať najsilnejším nástrojom, aký dnes spoločnosť má.