Klimatická kríza je krízou práv dieťaťa. Klimatické zmeny ohrozujú jednu miliardu detí

Znečistenie životného prostredia, problémy s klímou, emisie skleníkových plynov, strácajúce sa pralesy. Hlad a chudoba v rozvojových častiach sveta, problémy s pitnou vodou a mnohé ďalšie. A na pozadí toho sú tí najzraniteľnejší – deti, ktoré trpia tiež. Minulý rok zverejnil Detský fond OSN (UNICEF) správu, ktorá hovorí o tom, ako veľmi ohrozuje klimatická zmena životy práve detí. Poukazuje, že ide až o jednu miliardu z nich. Aj ďalšie čísla sú však katastrofálne a podľa UNICEF je klimatická kríza krízou práv dieťaťa.

Deti a mladí ľudia, ktorí žijú v Mjanmarsku, na Filipínach, v Papue-Novej Guinei a Kórejskej ľudovodemokratickej republike najviac čelia dosahom klimatických zmien vo východnej Ázii a Tichomorí. Ohrozujú ich zdravie, vzdelanie, a zároveň sú vystavení riziku smrteľných chorôb. Medzi 50 najohrozenejších krajín sveta patria Vietnam, Čína, Laoská ľudovodemokratická republika, Kambodža, Indonézia a Thajsko.

Spomínaná správa hovorí, že klimatická kríza je krízou práv dieťaťa, pretože predstavenie indexu detského klimatického rizika je prvou komplexnou analýzou klimatického rizika z pohľadu dieťaťa. A o čo presne ide? Index zoraďuje krajiny podľa toho, ako sú deti vystavené klimatickým a environmentálnym následkom (napríklad cyklónom, záplavám, nadmernému suchu, znečisteniu ovzdušia či vlnám horúčav, ale i chorobám), a rovnako podľa ich zraniteľnosti v dôsledku týchto zmien na základe ich prístupu k základným službám. Podľa správy žije miliarda detí v 33 krajinách, v ktorých sa vyskytujú tri-štyri problémy súčasne, a sú to najmä krajiny ako India, Nigéria, Filipíny a ďalšie štáty subsaharskej Afriky.

Tieto deti čelia smrteľnej kombinácii vystavenia viacerým klimatickým a environmentálnym otrasom s vysokou zraniteľnosťou v dôsledku nedostatočných základných služieb, ako sú napríklad voda a hygiena, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Zistenia odrážajú počet postihnutých detí v súčasnosti, ale tieto čísla budú zrejme rásť, keď sa dosahy klimatických zmien zrýchlia.

Deti vo východnej Ázii a tichomorských krajinách sú v prvej línii klimatickej krízy.

Skutočný obraz o tom, ako trpia deti

Riaditeľka UNICEF Henrietta Foreová hovorí, že táto správa po prvý raz poskytuje úplný obraz o tom, kde a ako sú deti ohrozené zmenou klímy, a tento obraz je takmer nepredstaviteľne zúfalý a ovplyvní život takmer každého dieťaťa,

Klimatické a environmentálne šoky podľa nej podkopávajú celé spektrum práv detí od prístupu k čistému vzduchu, jedlu a bezpečnej vode až po vzdelanie, bývanie, slobodu od vykorisťovania a dokonca aj ich právo na prežitie. „Už tri roky deti na celom svete dvíhajú svoj hlas a dožadujú sa nejakej akcie. UNICEF podporuje ich výzvy na zmenu nepopierateľným odkazom – klimatická kríza je krízou práv dieťaťa,“ hovorí Foreová. Poukazuje však aj na veľmi dôležitý aspekt a to, že deti sú mimoriadne citlivé na klimatické hrozby. „V porovnaní s dospelými potrebujú viac jedla a vody na jednotku telesnej hmotnosti a sú menej schopné prežiť extrémne poveternostné podmienky.“

„Deti vo východnej Ázii a tichomorských krajinách sú v prvej línii klimatickej krízy a klimatické riziká, ktorým čelia, od smrteľných vĺn horúčav cez záplavy až po lesné požiare, sú čoraz závažnejšie a intenzívnejšie. Tento región je celosvetovo jedným z najzraniteľnejších, pokiaľ ide o katastrofy súvisiace s klimatickými zmenami, pričom každý rok je priamo postihnutá približne polovica populácie,“ vyhlásil Marcoluigi Corsi, regionálny riaditeľ UNICEF pre východnú Áziu a Tichomorie. Zároveň dodáva, že klimatická kríza neúmerne postihuje najzraniteľnejšie deti a dospievajúcich, prehlbuje súčasné nerovnosti a podkopáva pokrok dosiahnutý za posledných niekoľko desaťročí.

Z pohľadu emisií

Správa ďalej odhaľuje nesúlad medzi tým, v ktorých krajinách a oblastiach vznikajú najvyššie emisie skleníkových plynov, a porovnáva oblasti, kde deti znášajú najvýznamnejšie vplyvy spôsobené klímou. Spomínaných 33 „extrémne vysokorizikových“ krajín spoločne vypúšťa len deväť percent globálnych emisií CO₂. Naopak, 10 krajín s najvyššími emisiami sa spoločne podieľa takmer na 70 percentách celosvetových emisií. Krajiny východnej Ázie a Tichomoria sú tiež zodpovedné za čoraz väčší podiel globálnych emisií CO₂, pričom Čína (30,3 %), Japonsko (3,25 %), Kórejská republika (1,85 %) a Indonézia (1,71 %) patria celosvetovo medzi 20 najväčších, kde sa produkujú emisie CO₂.

Dôraz na zníženie emisií skleníkových plynov

Podľa Foreovej sú klimatické zmeny hlboko nespravodlivé. „Hoci žiadne dieťa nie je zodpovedné za zvyšovanie globálnych teplôt, bude platiť najvyššie náklady. Najviac zo všetkého budú trpieť deti z krajín, ktoré nesú najmenšiu zodpovednosť,“ vysvetľuje ďalej Foreová.

Pomôcť sa dá. Podľa Foreovej je dôležité, aby sa zlepšil prístup detí k základným službám, ako je voda a sanitácia, zdravie a vzdelanie, pretože tieto zmeny im môžu výrazne pomôcť prežiť klimatické riziká. „UNICEF vyzýva vlády a podniky, aby počúvali deti a uprednostňovali opatrenia, ktoré ich chránia pred vplyvmi, a zároveň urýchlili prácu na dramatickom znížení emisií skleníkových plynov.“

Čísla, ktoré hovoria o katastrofálnom stave, sú vysoké. Dokazuje to aj Index detského klimatického rizika:

• 240 miliónov detí je vo veľkej miere vystavených pobrežným záplavám
• 330 miliónov detí je vo veľkej miere vystavených riečnym záplavám
• 600 miliónov detí je vo veľkej miere vystavených chorobám prenášaným nosičmi zárodkov a baktérií
• 815 miliónov detí je vo veľkej miere vystavených znečisteniu olovom
• 820 miliónov detí je vystavených vysokým horúčavám
• 920 miliónov detí je vystavených veľkému nedostatku vody
• 1 miliarda detí je vystavená mimoriadne vysokej úrovni znečistenia ovzdušia

Zdroj: UNICEF

Titulná fotografia: Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash/Mateus Bragança de Carvalho