Ako sa dá uniesť štát? Hovoria nám o tom príklady z Ruska, Maďarska aj Poľska. V dnešnej digitalizovanej dobe môžu slúžiť – a zároveň aj slúžia – ako inšpirácia pre politikov iných štátov, ktorí sa snažia získať nad krajinou neobmedzenú moc.
Slovník o nepriateľských médiách a mimovládkach s pečaťou zahraničného agenta nie je nový. Ide o osvedčený naratív, ktorý po vzore Putina demoluje demokraciu v strednej a východnej Európe, konkrétne aj u našich južných a severných susedov. Zrejme nie je náhoda, že ide o postkomunistické krajiny, ktoré majú skúsenosť s cenzúrou, a pokiaľ sa nič zásadne nezmení, smerujú k úpadku slobody.
Píšme všetci rovnako
Demokracia sa už tradične opiera o štyri piliere, ktoré tvoria médiá, občianska spoločnosť, súdnictvo a voľby. Preto by sme mali spozornieť, kto tu na niektoré z nich útočí, a zamyslieť sa nad jeho motiváciou, ale aj dôsledkami nenávistného a rozdeľujúceho naratívu, ktorý skôr či neskôr vyústi do konkrétnych krokov.
Rusko sa s nezávislými médiami vysporiadalo, voči objektívne informujúcim redakciám zasiahlo tvrdo, hlavné nezávislé médiá boli zakázané a pozastavili svoju činnosť, hoci niektoré sa snažia o jej obnovenie za hranicami. Podľa odhadov krajinu pre perzekúcie opustili už stovky novinárov.
Ako o „mediálnej soldateske“ podotkol Robert Fico, otravuje ho otvoreným nepriateľstvom.
Maďarsko sa dnes po neobjektívnom zasahovaní štátu do mediálneho trhu za posledné desaťročie vyznačuje bezprecedentnou eróziou demokracie. Dokonca prešlo najväčším úpadkom, aký bol kedy nameraný v rámci Nations in Transit, regionálnej správy organizácie Freedom House o demokracii v Európe a Euroázii, pričom už vypadlo zo skupiny demokracií a stalo sa hybridným režimom.
Premena verejnoprávnych médií na propagandistickú zložku vlády je vlastná aj Poľsku a ide na vrub doteraz vládnucej strane PiS. Našťastie, ide o veľkú krajinu, v ktorej sa nepodarilo dostať pod kontrolu všetky médiá. Správa tiež uvádza, že „násilná kultúra neznášanlivosti na Slovensku môže postupne oslabiť demokraciu ako takú“.

Pozri, kto tu útočí
Máme novú vládu, ktorá útočí na vybrané médiá, časť neziskových organizácií, hovorí o reforme súdnictva a zmene volebného systému. Premiérov slovník je taký nevyberaný, až sa stal jeho poznávacím znamením. Osvedčil sa mu, keď dlhodobo útočil na pani prezidentku, a namiesto odsúdenia väčšinou spoločnosti mu narástli preferencie.
Tento týždeň prerušil komunikáciu so štvoricou mienkotvorných médií, hoci má podľa príslušných právnych predpisov povinnosť poskytovať médiám informácie o svojej činnosti. Podľa zdôvodnenia Úradu vlády SR, ktorý preveruje aj akreditáciu novinárov z dotknutých médií na prácu a vstup do budovy, je dôvodom, že si neplnia povinnosti pravdivo, všestranne a včasne informovať verejnosť. Ako o „mediálnej soldateske“ podotkol Robert Fico, otravuje ho otvoreným nepriateľstvom.
Prieskumy, ktoré si dá štát vyrobiť na zákazku, majú mať primeranú publicitu, a to aj formou relácií vo verejnoprávnej televízii s prezentáciou aktuálneho prieskumu a diskusiou panelu odborníkov.
Vo videách na sociálnej sieti, v ktorých vystupuje bez oponenta, o zástupcoch štvorlístka mienkotvorných médií hovorí, že robia politiku. Presne z toho istého pritom obviňuje aj občiansku spoločnosť. „Vo všeobecnosti však musí platiť, že štát, Slovenskú republiku, musia riadiť orgány verejnej moci a nie vybrané médiá a mimovládky bez akejkoľvek politickej zodpovednosti.“
Azda neprekvapí, že „za správny považuje aj úmysel vlády urobiť jasnú deliacu čiaru medzi mimovládnymi organizáciami robiacimi čistú politiku a útočiacimi na novú vládu a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa angažujú vo verejnoprospešnej činnosti“. Po novom by mal rozhodovať štát o tom, kto dostane peniaze a kto nie. Paradoxne, v komentároch pod polarizujúcimi videami a statusmi sa kopia hlasy, ktoré volajú po poriadku, teda uprataní „zlých“ novinárov a mimovládok. Agresia stúpa.

Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť
Ide o slogan, ktorý má vystihovať programové vyhlásenie vlády, ktoré sa venuje aj tretiemu sektoru. „Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií. Nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. Vláda je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napríklad v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej, športu a pod.“

Pripomeňme si, čo sa stalo s neziskovými organizáciami u našich najbližších susedov. V oboch krajinách čelia rastúcemu tlaku. Kým v Poľsku je občiansky sektor stále veľmi živý, v Maďarsku je situácia oveľa menej povzbudivá. Hoci vláda zrušila zákon, ktorý sa podobal ruskému zákonu o tzv. zahraničných agentoch tým, že vyžadoval, aby sa organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky nad určitú hranicu, zaregistrovali na úradoch – mimovládne organizácie môžu byť teraz predmetom pravidelných finančných kontrol zo strany Štátneho kontrolného úradu.
Organizácie občianskej spoločnosti sa obávajú, že kontrolný úrad, ktorého hlavnou úlohou je monitorovať využívanie verejných prostriedkov a nie súkromných darov, bude využívaný najmä na vyvíjanie nátlaku.

Nové časy
Z programového vyhlásenia vlády tiež vyplýva, že štát sa rozhodol suplovať činnosť mimovládnych organizácií sledujúcich korupciu a stav demokracie na Slovensku. Keďže sa v ňom píše, že „masmediálna scéna sa pri informovaní o veciach verejných často zameriava na jednoduché formátovanie správ, často s cieľom komerčne či politicky využiť šokujúce či škandalizujúce formulácie“, je vhodné, aby každý rok nasledujúceho volebného obdobia vyšla správa Stav demokracie na Slovensku. Z dokumentu vyplýva, že zhrnie fakty o legislatívnom procese, ale „ukáže aj nálady, postoje a znalosti obyvateľstva, napríklad aj názory na volebný systém“.
Prieskumy, ktoré si dá štát vyrobiť na zákazku, majú mať primeranú publicitu, a to aj formou relácií vo verejnoprávnej televízii s prezentáciou aktuálneho prieskumu a diskusiou panelu odborníkov. Podobne silnú publicitu bude mať samotná koncoročná správa. Takže vláda bude ovplyvňovať verejnú mienku vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, ktoré možno napokon rozdelí.
Otázka znie, kde sa začína propaganda a či sa nám nedeje priamo pod nosom.
Jedna odpoveď
Autorka zabudla reflektovat mimoriadnu agresivitu mainstremovych medii ako su SME DennikN a dalsie pocas covidu, ked novinari tychto medii volali po fyzickom nasili voci tym ktori maju ini nazor, tak isto sa nehanbili surovo urazat Simu Magusinovu ako zenu za jej krestanske presvedcenie a mnohe dalsie brutality
povazujem jej nazor preto za velmi jednostranny