Všetci žijeme v istom spoločenstve a vytvárame si vzťahy, ktoré je potrebné udržiavať pravidelnou komunikáciou. Manželstvo je jedinečným spojením muža a ženy, je výlučným vzťahom, a preto ho o to viac treba posilňovať hlbokým dialógom, a nielen vo výnimočných chvíľach života.
Tí z nás, ktorí žijeme v manželstve, vieme, že správne komunikovať je doslova umenie. Vyžaduje si našu schopnosť odovzdávať seba samého a vzájomne sa vedieť počúvať. Mnohé páry však zredukujú dialóg len na praktické vyriešenie problémov. A preto by si manželia mali každý deň aspoň nájsť chvíľu na odovzdávanie toho, čo prežili, a nielen toho, čo robili.
Autori Príručky pre šťastné manželstvo (Il manuale della coppia felice) J. Yzaguirre a C. Frazier nám ponúkajú zopár myšlienok, ktoré by v našich manželstvách mohli pomôcť naštartovať nové úsilie o komunikáciu.
Skôr, ako začneme hovoriť, overme si, či je náš partner pripravený a ochotný počúvať
Každému z nás záleží na svojom partnerovi, a tak sa na rozhovor pokúsme vybrať ten najlepší čas a nenaplánujme si vtedy iné aktivity. Ak sa nám zdá, že partner nikdy nemá čas, aby nás počúval, pokúsme sa zistiť jeho dôvody.
Komunikujme si myšlienky, pocity a dôležité skúsenosti
Manželia majú neraz vo zvyku rozprávať si „novinky z večerných televíznych správ“, alebo hovoriť o ľuďoch, ktorých stretli počas dňa, čím zakrývajú to podstatné, čo prežili. Skutočné spoločenstvo sa zameriava na význam udalosti, dôležité myšlienky a pocity. Môže sa stať, že partneri prežijú celý deň jeden vedľa druhého, vidia, čo ten druhý urobil, a predsa nevedia, čo skutočne prežil v srdci. Chcieť komunikovať niečo dôležité znamená vedome sa rozhodnúť podeliť sa s druhým o celé svoje bytie.
Komunikujme svoje pocity bez rozčúlenia
Skôr, ako začneme rozprávať o svojom dni, zamyslime sa nad tým, koľko toho povieme a akým spôsobom. Pocity sa na druhého nemajú „zhodiť“. Negatívne pocity sa dajú odkomunikovať aj bez rozčúlenia, ak sa zároveň navrhne istý postup, ako ich prekonať. Napríklad namiesto toho, aby sme len povedali: „Veľmi ma trápi moja práca“, by sme mohli povedať: „Veľmi ma trápi moja práca, a tak mám v úmysle…“
Selektujme a buďme výstižní
Veľa rečí neprináša vždy dobré výsledky. Rozumný postačujúci čas na komunikáciu je 30 minút denne. Ak máme problém nájsť si vhodnú chvíľu, uberme z menej produktívnych činností, ako je pozeranie televízie alebo sedenie pred počítačom. Komunikácia je vzácna chvíľa intimity páru, oveľa dôležitejšia ako mnoho banálností, ktoré nám často berú čas.
Skutočné rešpektovanie v sebe zahŕňa plné prijatie druhého takého, aký je.
Všetci vieme, že ťažšie je počúvať než hovoriť. V umení počúvať treba sledovať štyri základné kroky: urobiť v sebe prázdno, prijať druhého, byť citlivý a dať priestor bez prerušovania.
- Venujme druhému svoju celú pozornosť a svoj úplný záujem
Urobiť v sebe prázdno znamená zanechať vlastné myšlienky, pocity a plány a ponúknuť celú svoju pozornosť a záujem. Čím viac sa sústredíme na osobu, ktorá rozpráva, tým menej myslíme sami na seba a o to hlbšie vstupujeme do komunikácie s druhým. Pozornosť a záujem pravej lásky sa vyjadruje aj cez neverbálne formy ako postoj tela, očný kontakt či výraz tváre.
- Prijmime, čo nám povie, aj keď sa so všetkým nestotožňujeme
Druhým krokom je prijatie. Aby partner cítil, že je prijatý a rešpektovaný, je potrebné nesúdiť a neodmietať to, čo je odlišné. Skutočné rešpektovanie v sebe zahŕňa plné prijatie druhého takého, aký je. Znamená to otvoriť mu dvere a prijať ho vo vlastnom „dome“.
- Sústreďme sa na pochopenie partnera, a nie na odpoveď, ktorú chceme dať
Potom, čo sa náš partner cíti byť prijatý, venujme sa jedine jemu a tomu, čo nám chce darovať. Bezvýhradné prijatie je oveľa viac ako jednoduchá tolerancia: garantuje hlboké pochopenie, pretože odhaľuje našu ochotu naučiť sa niečo od druhého. Takýto spôsob vytvárania vzťahu si vyžaduje úžas a úprimnú zvedavosť, a nie povrchné správanie človeka, ktorý už vie všetko, čo potrebuje vedieť.
Pripravovať si odpoveď, kým partner ešte hovorí, nám bráni skutočne pochopiť to, čo sa nám druhý snaží povedať.
- Počúvajme bez prerušovania
Záverečný krok spočíva v tom, že dokážeme počkať, kým druhý neskončí hovoriť. Akékoľvek prerušenie blokuje komunikačný proces. Ak budeme pozorní, otvorení a budeme sa snažiť pochopiť svojho partnera, otvorí sa úprimne a hlboko.
Doceniť znamená dať hodnotu myšlienkam, pocitom a skúsenostiam druhého, aj keď sa s nimi možno celkom nestotožňujeme.
Uznajme to, čo sa komunikovalo a doceňme svojho partnera
Druhému treba dať jasne najavo, že sme jeho slová pochopili. Doceniť znamená dať hodnotu myšlienkam, pocitom a skúsenostiam druhého, aj keď sa s nimi možno celkom nestotožňujeme. Môžeme jednoducho povedať: „Som vďačný, že si mi to povedal, pretože mi to pomôže lepšie ťa poznať a pochopiť.“
Klaďme vhodné otázky
Nie je príjemné, ak dávame rady, ktoré od nás partner nepožaduje a tie ho neraz zaťažujú a komunikáciu zmenia na konflikt. Oveľa dôležitejšie je vyjadriť pozitívny dojem.
Ak otázkami chceme prehĺbiť istý aspekt rozhovoru, najvhodnejšie sú otvorené otázky, na ktoré sa neodpovedá jednoduchými „áno“, „nie“. Namiesto otázky: „Si nahnevaný?“, je lepšie sa opýtať: „Môžeš mi lepšie vysvetliť, čo ťa nahnevalo?“. Komunikácia bude kompletná, ak obaja manželia budú mať možnosť otvoriť sa, počúvať, doceniť a cítiť sa docenení.
Ten druhý nie je kúzelník a ja neviem čítať myšlienky
Je dobré čím skôr si uvedomiť, že partner nemá röntgenové oči – ak niečo nevyjadrím slovne, veľmi pravdepodobne sa to nedovtípi. Muž a žena sú v komunikácii odlišní a ani jeden z nás nie je kúzelník. Vlastné priania a očakávania nemáme napísané na čele a ak ich nevyjadríme slovne, nemôžeme sa spoliehať, že budú pochopené. Zároveň si treba pripustiť, že ak sa snažíme čítať partnerove myšlienky, ide len o naše interpretácie, čo s realitou nemá nič spoločné.
Sami dobre vieme, že teória je jedna vec a každodenná realita je neraz úplne iná. Nájsť si správny čas, neobchádzať pálčivé témy a pozrieť sa spoločne pravde do očí, neobviňovať sa navzájom a podobne, to všetko sú výzvy, s ktorými zápasí asi každý z nás.
Od ja a ty sme sa v manželstve rozhodli smerovať k spoločnému my. V každodennej konfrontácii pri malých a veľkých veciach, neraz v tvrdom a bolestnom konflikte a v úsilí pochopiť sa, sa rodí skutočný dialóg, vďaka ktorému sa môžeme cítiť viac jedno. A nepochopenia a konflikty sú jednoducho súčasťou hry.
Aj v tých najťažších chvíľach máme však stále možnosť myslieť a milovať. Vedomie nám umožní správne zhodnotiť situáciu a zvoliť si správne komunikačné prostriedky; láska nás pobáda nezastaviť sa na úskaliach, nesúdiť, nehromadiť v sebe hnev a pomáha nám do hĺbky pochopiť, čo druhý skutočne prežíva. Na dôvere, ktorá je základným prvkom manželskej komunikácie, však treba pracovať a byť trpezlivý.
Berme preto snahu o komunikáciu v manželstve nie ako čosi výnimočné, ale ako každodennú formu približovania sa jedného k druhému a stále hlbšieho spoznávania sa.