Láska overovaná zlobou druhého (pôstna úvaha na Piatok utrpenia Pána)

Dostal sa do situácie, ktorá preverovala jeho láskavosť. Stredobodom nášho záujmu nie je ani kríž, ani utrpenie v zmysle krvi, ani smrť, ale zápas: napriek hore ťažkostí z utrpenia, smrti, Ježiš sa zachoval milujúco.

Všimnime si bližšie „horu“ Ježišových ťažkostí. Po prvé: obvinili ho z toho, že sa robí Božím Synom (porov. Mt 26, 63 – 64). Po druhé: zradili ho priatelia, Peter (porov. Mt 26, 69 – 75) a Judáš (porov. Mt 26, 14 – 16). Po tretie: židovským veľkňazom najviac prekážalo, že porušuje Boží zákon, Thoru, lebo stoluje s hriešnikmi a mýtnikmi (porov. Mt 9, 10 – 11).

Ťarcha ľudského utrpenia spôsobila, že mu zničili telesný život, ale jeho dobré srdce nezničili. Ani to, že miluje, lebo láska žije ďalej. Bola overená zlobou druhých ľudí, ale Ježiš ju prekonal. Najhoršie by bolo, keby na kríži zomierajúci Ježiš, mal aj zomierajúce srdce. Nič také sa nestalo. Dalo by sa čakať, že ich bude preklínať, ale on im namiesto toho odpúšťa. Hoci zomiera jeho telo, nezomiera jeho dobré srdce, ale otvára sa pre všetkých, aby našli odpustenie a posilu.

Úmysel žiť v láske máme všetci, ale sme vystavení zaťažkávacej skúške. Podobne ako most, ktorý je naprojektovaný na pätnásť ton, ale keby po ňom prešiel tank alebo iný ťažký päťdesiattonový stroj, prekročenie nosnosti bol by ho ohrozilo a mohol by sa zrútiť.

Aj človek má hranicu tolerancie, koľko sebectva druhých unesieme, akú horu ťažkostí možno na nás naložiť. Snažíme sa žiť podľa Ježišových prikázaní, byť milujúcimi ľuďmi, ale nevyhneme sa tomu, aby nás druhí nezaťažovali svojím sebectvom a svojou zlobou. A potom sa môže stať, že pevnosť a istota našej dobroty nevydržia a rozídeme sa s druhými.

Keď nás niekto vysmeje alebo okradne, ako ho možno mať rád? Keď niekto dá prednosť peniazom alebo je tyran, ako ho možno milovať? Chceme mať lásku k iným, len nech nie je overovaná zlobou druhého človeka. Lebo v tej chvíli, keď nás zaťažuje zloba druhého, hrozí nám, že v postoji lásky nevydržíme.

Veľký piatok nás učí a posilňuje k postoju, ktorý mal Kristus: pozerajúc sa na kríž, uvedomujeme si – kým žijem, musím dávať pozor, aby mi nezomrelo srdce. Lebo žiť, dýchať, kráčať po zemi, rozprávať s ľuďmi je jedna vec, ale byť milujúcim, druhá. Je veľa ľudí, ktorým srdce dávno zomrelo, hoci naďalej chodia po svete. Nevydržali overovanie zlobou druhých. No Kristus učí opak: telo môže zomrieť, ale postoj lásky nie. V tom je veľkosť kresťanstva, že nám pomáha, aby most dobroty bol tuhší, hranica tolerancie vyššia, aby sme dokázali odolávať náporom sebectva, ktorým sme vystavení.

Nie je možné izolovať človeka natoľko, aby ho nepreverovala zloba druhých. Ale máme mať pred očami kríž, ktorý o chvíľu prinesieme do stredu, budeme o ňom spievať, klaňať sa mu a bozkávať ho – ide o centrálny obrad Veľkého piatku. Uctievajúc si ho, máme na mysli: Bože, daj, aby vo mne srdce neumrelo. Hora zloby druhých ľudí preveruje moju láskavosť. Ale ty ma posilňuješ, aby som napriek všetkému vedel mať rád. Je to tvoj život vo mne. Ďakujem ti zaň.