Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Večer pred svojím utrpením a svojou smrťou sa Ježiš modlil: „… aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21). Je veľmi významné, že Ježiš svoju túžbu po jednote nevyjadril v poučení alebo príkaze učeníkom, ale v modlitbe nasmerovanej na svojho Otca. Jednota je dar zhora, ktorý pochádza z láskyplného spoločenstva Otca, Syna a Ducha Svätého a smeruje k nemu. Kresťanská modlitba za jednotu je pokorným a zároveň dôveryplným súzvukom s modlitbou Ježiša, ktorý povedal, že každá modlitba k Otcovi, vyslovená v jeho mene, bude vypočutá.
Duchovná ekuména nachádza svoj výraz vo „verejných a súkromných príhovoroch za jednotu kresťanov“. Keďže táto jednota je darom, je primerané, aby sa kresťania spoločne za ňu modlili: „Takéto spoločné modlitby sú dozaista veľmi účinným prostriedkom na získanie milosti a úprimným prejavom zväzkov, ktoré ešte spájajú katolíkov s bratmi a sestrami z druhých cirkví: ,Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi‘ (Mt 18, 20).“ (UR, 8)
Koľko škody vzniklo kvôli hrdosti a sebectvu, kvôli polemikám a odsúdeniam a kvôli podceňovaniu a domýšľavosti.
Modlitba za jednotu predstavuje kráľovskú cestu k ekuméne: vedie kresťanov k novému a neopotrebovanému pohľadu na Božie kráľovstvo a jednotu Cirkvi; okrem toho posilňuje zväzok ich spoločenstva a uschopňuje ich, aby s odvahou čelili bolestným spomienkam, sociálnym záťažiam a ľudským slabostiam. V každom období boli ľudia modlitby a kontemplácie skutočnými budovateľmi zmierenia a jednoty a inšpirovali rozdelených kresťanov k tomu, aby sa nanovo zaviazali ísť po ceste jednoty.
Duchovná ekuména vyžaduje „obrátenie srdca a svätosť života“, vyrastajúce z Ježišovho volania k obráteniu. Cesta k zmiereniu a spoločenstvu sa otvorí vtedy, keď kresťania precítia bolestné rany odlúčenia vo svojich srdciach, vo svojich dušiach a vo svojich modlitbách. Táto skúsenosť im pomôže uvedomiť si, koľko škody vzniklo kvôli hrdosti a sebectvu, kvôli polemikám a odsúdeniam a kvôli podceňovaniu a domýšľavosti. Okrem toho v nich vzbudí pripravenosť vykonať úprimné spytovanie svedomia, v ktorom rozpoznajú vlastné chyby a budú dôverovať sile evanjelia, ktoré nás vedie k zmiereniu. Iba na základe obrátenia a obnovy ducha môžu byť uzdravené zranené zväzky spoločenstva.
Duchovná ekuména sa súhrnne označuje ako „duša celého ekumenického hnutia“. Podľa Druhého vatikánskeho koncilu ekumenické hnutie vzniklo „vďaka milosti Ducha Svätého“ (UR, 4). Ide o duchovný proces, ktorý sa uskutočňuje v úprimnej poslušnosti Otcovi, v nasledovaní Kristovej vôle a pod vedením Ducha Svätého. Tak je práca na poli ekumény zakorenená v základoch kresťanskej spirituality a vyžaduje preto viac než len cirkevnú diplomaciu, akademický dialóg, sociálnu službu a pastorálnu spoluprácu. Predpokladá skutočné ocenenie rozličných prvkov posväcovania a pravdy, ktoré prostredníctvom Ducha Svätého pôsobia v rámci, ale aj mimo rámca viditeľných hraníc Katolíckej cirkvi. Slová žalmistu platia pre všetky aktivity uskutočňované pre jednotu kresťanov: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia“ (Ž 127, 1).
Z knihy Príručka duchovného ekumenizmu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
