Z humánneho hľadiska nemožno akceptovať žiadnu formu „odreagovania sa“ na nevinných a nezúčastnených. Práve naopak: bezpodmienečná ochrana nevinných by mala byť etickým postulátom, na ktorom sa môžu zhodnúť všetky národy sveta – to by okamžite postavilo vojny mimo zákona. To isté platí aj pre malé medziľudské spory v každodennom živote.
Psychologické pokusy z minulého storočia pomáhať vystresovaným ľuďom tým, že ich necháme udierať do koženého mechu alebo bodať nožom do fotografií ich protivníkov, sa vôbec neosvedčili. Ich agresia sa len zvýšila a prenosy na blízkych ľudí výrazne vzrástli. Futbaloví fanúšikovia, ktorí zúrili po prehre svojho tímu, bili okoloidúcich. Fanatici, keď si nevedeli nájsť prácu, podpaľovali štvrte, ktoré obývali cudzinci, a podobne.
Agresia neustane: Jedno utrpenie plodí druhé a to zase ďalšie. A tak sa naším svetom vinú celé reťaze utrpenia, ktoré prinášajú biedu a zúfalstvo. Kto môže túto reťaz preťať? Odpoveď znie: každý človek, v ktorom sa nástojčivo ozýva strach, hnev a bolesť. Môže sa zrieknuť autoagresie (ktorá postihuje aj nevinného – jeho samotného!) a zabrániť ďalším prenosom.
To, čo prežívame ako strach, hnev a bolesť, je z múdrosti prírody prílivom sily, ktorá nám umožňuje zvládnuť situáciu.
Čo však možno robiť so strachom, hnevom a bolesťou? Franklov tip: transformovať – premieňať na zdroj energie! Už vieme, čo nám dáva najväčšiu silu. Je to zmysel okamihu, ktorý nás volá v prípade utrpenia, ako aj vo chvíľach pohody. V návale emócií ho však môžeme prepočuť, a preto je múdre dopriať si trochu času, aby sme sa spamätali, keď nás život zasiahne.
Napriek tomu si uvedomme, že to, čo prežívame ako strach, hnev a bolesť, je z múdrosti prírody prílivom sily, ktorá nám umožňuje zvládnuť situáciu. Zvieratá prežívajú takéto pocity, keď sú napadnuté, zranené, ohrozené.
V závislosti od druhu potrebujú silu, aby mohli bojovať o život alebo utiecť; a stúpajúca agresivita (vrátane uvoľňovania telesných hormónov) im ju dodáva. Rovnako aj človek vo svojom utrpení potrebuje silu, aby ho čo najviac eliminoval, aby vyriešil problémy alebo keď už nič iné, aspoň znášal nešťastie, ktoré ho postihlo.

Všetok svoj smútok, slzy, trápenie môže zozbierať v tomto zdroji energie a zmysel okamihu mu bude našepkávať, kde presne má energiu použiť: na konštruktívne zmeny, na odstránenie utrpenia a zmiernenie existujúcej bolesti, prípadne na hrdinské hodnotovo orientované postoje tvárou v tvár hraniciam, na ktoré človek narazil a ktoré mu už neumožňujú problém odsúvať.
Ak utrpenie nespôsobila rana osudu, ale „nepriateľská osoba“, je dôležité zabrániť tomu, aby sa rozvinula reťaz utrpenia. Pri odplate podľa hesla „Ako ty mne, tak ja tebe“ sa reťaz utrpenia ovíja okolo oboch protivníkov a spútava ich v smrteľnej nenávisti.
A pokoju v duši môžeme dať zbohom. Pri prenosoch sa nenávisť preženie množstvom susedov, priateľov, kolegov… Aktuálnym príkladom je šikanovanie. Jeden uráža druhého. V prípade autoagresie je v skutočnosti chorý ten, kto si ubližuje.
Vezmi svoju bolesť a premeň ju na zdroj sily. Chop sa jej a takto pristúp k svojmu „nepriateľovi“.
Zmysel okamihu nám však ponúka humánne alternatívy. Hovorí: „Prestaň, ty nie si tiger v cirkuse! Nemusíš slepo reagovať a hrýzť. Si duchovná bytosť a máš moc rozhodovať sa! Vezmi svoju bolesť a premeň ju na zdroj sily. Chop sa jej, vyzbroj sa ňou a takto pristúp k svojmu ‚nepriateľovi’.
Otvorene a s úctou sa s ním o probléme porozprávaj. Daj mu šancu, aby mohol vyjadriť svoju bolesť. Skús sa do neho vcítiť a pochopiť jeho pozíciu. Natiahni ruku a urob malý krok smerom k nemu. Zostaň verný sám sebe, zostaň však aj v láske k svojmu blížnemu, nech už ti tvoju priazeň opätuje alebo nie. Nečakaj od neho nič, no od seba očakávaj len to dobré.“
Nikomu nesľubujem, že sa mu takto podarí vyriešiť každý konflikt. Viem mu však sľúbiť, že bude môcť byť na seba hrdý. Kto nedopustí, aby vznikla reťaz bolesti, je hrdina. Odmenou mu bude pokoj v duši.
Z knihy Od strachu k pokoju.