Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Spása má na začiatku črty rodinného spolužitia: Ježiš je syn ženy, legitímnej manželky, matky rodiny a napokon vdovy; s ňou žije tridsať rokov v chudobnom príbytku, ako mnoho synov národa.
Po nanebovstúpení sa stratí pohľadom, zostane však medzi svojimi pod spôsobom Eucharistie – okolo nej sa v spoločenstve, ktoré spája božstvo s ľuďmi a robí ich Božími hosťami, utvára ľudská rodina.
Tým, že z dvoch robí jedno telo, spása duše, celý morálny a náboženský život, ako aj ten materiálny a ľudský sa musí stať spoločným: nemôže sa jeden spasiť bez druhého; takto sa začína, ab ovo – už od počiatku –, ten apoštolát, pre ktorý sa osvedčuje evanjeliový prísľub, že človek sa o to viac posväcuje, o čo viac sa dáva, o to viac je s Kristom, o čo viac lásky utráca; skrátka sa posväcuje, keď zabúda na seba, aby slúžil posväcovaniu toho druhého.
Tento apoštolát sa začína doma, vo fokoláre, tam, keď prídu deti, prirodzene a nadprirodzene sa rozšíri na ne, ktoré sú konkrétnym uskutočnením a živým obrazom jednoty otca s mamou.
Neustále dávanie života – takmer neprestajné utváranie života, v úpornom odolávaní zlu, ktoré prináša smrť –, je spolužitie manželov, keď sa uskutočňuje ako „spoločná zhoda medzi manželmi, ako aj svedomitá spolupráca rodičov na výchove detí“. (Gaudium et spes, 52) Spolužitie sa tak stáva spoločenstvom, ktoré premieňa rodinu na komunitu.
Nahradiť svoje ja Bohom; starého človeka novým: to je ono: a je to zjavne nesmierny zisk.
Dôsledky, samozrejme, cítiť aj v ľudskom spolužití, v spoločenských, politických, ekonomických vzťahoch… Aby som uviedol príklad: nikdy predtým som sa necítil byť taký zjednotený so svojou manželkou ako teraz, obraz Cirkvi ako nikdy predtým; zjednotený vzťahom, ktorý sa stal posvätný, v ktorom vnímam, ako sa začína uskutočňovať snubné spojenie Krista s Cirkvou.
Odporúčam vám, aby ste sa každý deň mali radšej. Nedbajte na chyby, nedbajte na krivdy; vždy odpúšťajte, odpúšťajte stále, ako povedal Pán, vždy sa navráťte k láske. Život sa tak stane, môže sa stať, radosťou; kým ľahostajnosť, bolesť sú na čo? Slúžia na to, aby na zemi vzniklo peklo.
Na zachovanie manželskej jednoty niet iného nosného trámu než láska: láska, ktorá však nezávisí od fyzických čŕt, ktoré ochabnú, ani nie od ekonomického šťastia, ktoré je vrtkavé, no od Božej milosti, ktorá prevyšuje nad prirodzenými vecami a povahami ľudí.
Z knihy Rodina. Spomienky, myšlienky.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
