Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Povedzme si to na rovinu: Všetko sa dá „stratiť“! Každá pozemská hodnota je nám prepožičaná len na určitý čas a v istom okamihu sa opäť prepadne do piesku dejín. Mladosť je pominuteľná, pracovný výkon opadne, milované osoby nás opustia a zomrú, majetok – rýchlejšie alebo pomalšie ako my – stratí na hodnote, na tituly a vyznamenania sa zabudne a rozplynú sa ako dym…
Beda tým, ktorí lipnú na jednej hodnote a nedokážu sa jej vzdať! Na tejto jedinej hodnote v ich živote stojí a padá celý domček z karát ich duševnej stability.
O čo lepšie sú na tom šťastlivci, ktorí majú bohatý systém hodnôt. Tí, čo sú zvyknutí so zanietením striedavo zdôrazňovať rôzne hodnoty, ktoré vyznávajú. V pracovnom čase sa venujú svojej profesii, v kruhu blízkych upevňujú medziľudské vzťahy, pri ručných prácach rozvíjajú svoju tvorivosť, pri počúvaní hudby sa dajú unášať sférickými zvukmi.
Múdra veta – „Hodnoty, ktorých sa človek pridržiava, ho zachovajú“ – je pravdivá.
A v prípade, že nebudú môcť uskutočňovať svoje hodnoty, napríklad ak ochorejú a nebudú môcť pracovať, alebo prídu o sluch a hudba sa pre nich stane nedosiahnuteľnou, stále im zostanú krásne vzťahy a plodné hodiny ručných prác. Ich duševná stabilita tak rýchlo nezakolíše a strach z pominuteľnosti na nich nedolieha v takej miere, aby vyvolal depresiu.
Múdra veta – „Hodnoty, ktorých sa človek pridržiava, ho zachovajú“ – je pravdivá. Najmä vtedy, keď sa človek dostane do existenčnej tiesne alebo sa musí vysporiadať s bolestnou stratou či odlúčením, ho „nad vodou“ podržia práve hodnoty, ktoré mu zostali. Pri jednostranných, chudobných hodnotových systémoch však už takmer žiadne hodnoty nezostávajú, takže ľudia upadajú do zúfalstva.
Spomínam si na muža okolo štyridsiatky, ktorému mali amputovať nohu a nebolo možné ho utešiť. Jeho matka ma požiadala, aby som sa s ním večer pred operáciou porozprávala.
Ako človek, ktorého sa to priamo netýka, som si dávala pozor, aby som sa nepokúšala pacienta povzbudzovať lacnými argumentmi. Jeho bolesť môže precítiť len ten, kto sa niekedy ocitol v podobnej situácii. Striktne som sa držala pravdy, ale pravda má mnoho tvárí.
„Je to pravda,“ spýtala som sa muža, „že amputácia vám zachráni život a že by ste bez tejto hroznej operácie zomreli?“
„Áno,“ prikývol. „Lekári nemajú inú možnosť.“
„To znamená,“ dodala som, „že hodiny vášho života sa už prakticky dokrútili.“ Keby ste žili v inom storočí alebo hoci aj teraz, no v inej krajine, boli by ste odsúdený na smrť.
Zdá sa však, že život vám môžu zachrániť a prinavrátiť vám ho ako dar. Nie však v súčasnej podobe. Nový život, ktorý vám bude daný, je život s protetickou nohou. To je podmienka prežitia.“
Pacient pozorne počúval. „Aj takto to možno povedať,“ vzdychol si.
„Áno,“ pokračovala som. „Pozrime sa, čo ešte váš nový život ponúka. Čo malo doteraz pre vás v živote hodnotu?“
Nezabúdajme: o hodnoty sa treba starať a z času na čas je nutné ich osviežiť.
„Som projektant a špecializujem sa na navrhovanie mostov, ktoré odolajú akejkoľvek povodni. Zaujímam sa o techniku a architektúru. Vyvíjam grafické programy pre veľmi zložité projekty.“
„To znie vzrušujúco,“ povedala som. „A čo okrem toho malo pre vás v doterajšom živote hodnotu?“
„Som nadšený fanúšik divadla,“ priznal sa muž. „Kdekoľvek je festival, nechýbam na ňom. Moja priateľka je herečka a veľa hosťuje v zahraničí. Keď práve necestuje, často celé noci diskutujeme o modernej divadelnej hre. Aj keď máme niekedy rozdielne názory, táto vášeň nás spája.“
„Máte vy dvaja ešte niečo spoločné?“ spýtala som sa potichu a on znova prikývol.
„Milujem ju.“
„Tak si to zhrňme,“ usmiala som sa naňho. „Zajtra dostanete do daru nový život. Život s trpkým obmedzením, ktoré sa však nedotkne žiadnej z vašich veľkých hodnôt. Aj s jednou nohou môžete stavať mosty, vyvíjať grafické programy, navštevovať divadelné predstavenia a dokazovať lásku svojej priateľke. Bude to nový život plný známych hodnôt…“
Prerušil ma: „Viete, tento spôsob pohľadu mi naozaj pomáha. Keď ma zajtra zavolajú na anestéziu, budem sa držať myšlienky, že mi idú zachrániť život. Ďakujem vám za tento tip!“
Muž sa preniesol cez strašný šok vďaka svojmu rozmanitému hodnotovému systému. Ak by všetko vsadil len na jednu hodnotu, napríklad na pretekársku cyklistiku, a mal by ju stratiť, dopadol by tento príbeh neporovnateľne horšie.
V tomto zmysle je strach často matkou zúfalstva. Prehnaný strach z toho, že sa budeme musieť s niečím alebo niekým konkrétnym rozlúčiť (podľa hesla: „Nemôžem žiť bez toho alebo bez teba!“), spôsobuje prílišné zúfalstvo vo chvíli, keď sa rozlúčka už naozaj blíži.
Človek môže dospieť až k samovražde podľa hesla: „Teraz už môj život nemá zmysel.“ Nezabúdajme: o hodnoty sa treba starať a z času na čas je nutné ich osviežiť, ale netreba ich vynášať do nebies, pretože sú našou oporou a záchrannou sieťou tu na zemi.
Z knihy Od strachu k pokoju.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
