Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
História Zeme je definovaná interakciami medzi jej „časťami“. Zamerajme sa na vzduch (atmosféru), živé organizmy (biosféru) a ľudí (antroposféru).
Pred 350 miliónmi rokov sa vytvorilo z odumretých stromov v močiaroch uhlie a pred 100 miliónmi rokov vznikla z odumretých mikroorganizmov v oceánoch, ktoré sa usadili na zemskom povrchu a boli začlenené do geologických vrstiev, ropa a zemný plyn.
Tieto mechanizmy umožnili živým organizmom odstraňovať oxid uhličitý z atmosféry: počas svojho života stromy a mikroorganizmy absorbovali molekuly oxidu uhličitého a premieňali ich na atómy uhlíka upevnené v ich štruktúre a na molekuly kyslíka, ktoré sa uvoľňovali do atmosféry. Na tomto príklade vidíme, aký priaznivý vplyv na atmosféru mali živé organizmy.
Náš vplyv však bol škodlivý. Od 19. storočia spaľujeme uhlie, ropu a zemný plyn vo veľkom meradle, čím obnovujeme oxid uhličitý v atmosfére a následne spôsobujeme zvýšenie skleníkového efektu zodpovedného za globálne otepľovanie.
Planéta prežije, ale následky pre ľudstvo budú vážne.
11. septembra 2020 bol v rešpektovanom vedeckom časopise Science publikovaný graf, sumarizujúci desaťročia výskumu.
Pri pohľade naň je hneď zreteľná história vývoja teploty našej planéty, od dávnej minulosti – až do obdobia pred 67 miliónmi rokov (!) – po blízku budúcnosť, a je zrejmé, že ak sa emisie skleníkových plynov nebudú kontrolovať, kontinentálne ľadové čiapky zmiznú do roku 2100 a polárne ľadovce do roku 2300. Klíma sa tak posunie o 50 miliónov rokov späť.
Planéta prežije, ale následky pre ľudstvo budú vážne: javy ako extrémne poveternostné udalosti, cyklóny, záplavy, zosuvy pôdy, vlny horúčav, suchá, požiare, dezertifikácia, topenie ľadu, stúpajúca hladina morí, otepľovanie a okysľovanie oceánov budú oveľa horšie, ako sú dnes.
Nemáme veľa času čeliť tejto výzve, ale naďalej spotrebúvame uhlie, ropu a zemný plyn.
Pápež František sa touto otázkou zaoberal v encyklike Laudato si‘ z roku 2015 a pripomenul ju v roku 2019, keď sa rozprával so zástupcami ťažobného sektora: „Neisté podmienky nášho spoločného domova sú spôsobené najmä ekonomickým modelom, ktorým sme sa riadili príliš dlho. Je to nenásytný model zameraný na zisk s obmedzeným horizontom, založený na ilúzii neobmedzeného hospodárskeho rastu. Hoci sme často svedkami jeho katastrofálneho vplyvu na prírodný svet a život ľudí, stále sa zdráhame zmeniť.“
Hoci niektorí tvrdia, že nové technológie na recykláciu odpadu, znižovanie znečistenia, energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje dovolia neobmedzený hospodársky rast, stále viac odborníkov sa domnieva, že nárast spotreby zdrojov a emisií znečisťujúcich látok nebude možné kompenzovať technologickým pokrokom.
Nemáme na výber. Je potrebné prekonať imperatív rastu.
Prevzaté z cittanuova.it.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
