Manželský slovník: Nevesta pôvodne znamenala neznáma, svokra je zrejme odvodená od krvi

Svadba a svat majú veľa spoločného. Zdroj: Pixabay
Svadba a svat majú veľa spoločného. Zdroj: Pixabay
Vstup do manželstva bol veľkou spoločenskou zmenou už v minulosti. Prepájanie dvoch rodín sprevádzali tradície, ktoré dodržiavame aj dnes. Ale už k nám nedolieha ozvena pôvodu slov, ktoré sa viažu k tejto téme. Stratili sa v nánosoch času a občas aj z dohľadu jazykovedcov. Tí v snahe poskytnúť čo najrelevantnejšie dôkazy pracujú s niekoľkými vskutku zaujímavými variantmi. Nech sa páči, môžete si vybrať, ktorý vám dáva väčší zmysel.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Záhadné manželstvo

Keď poznáte okolie Trnavy, zaiste je vám známa obec Malženice. O jej názov sa potkol už nejeden jazyk a vyslovil ho ako Manželice. Pritom to vlastne nemá ďaleko od pravdy. Pôvod slova malžen jazykovedci datujú do 15. storočia, no pri jeho výklade pracujú s niekoľkými verziami. Najprijateľnejšia sa prikláňa k tvaru malžena, teda „manželka“, ktorý sa najbežnejšie vysvetľuje prevzatím slova malwip zo starohornonemčiny. Jedna časť sa viaže na slovo Mahl, vtedy „sľub“, „dohoda“, ktoré je dnes v nemčine súčasťou podstatného mena Gemahl, teda „ženích“. Druhá polovica zloženiny zodpovedá slovu „žena“, čiže Weib.

Alternatívny výklad svojho času ponúkol český jazykovedec a etymológ Václav Machek, podľa ktorého slovo pochádza zo zloženiny maldo-ženstvo, ktoré sa dá chápať ako „mladoženstvo“ či „novomanželstvo“. Do kariet tejto verzii hrá aj výraz „mladoženích“ alebo „mladomanžel“.

Ženích získava ženu, nevesta je „nová“ či „nepoznaná“. Zdroj: Pixabay
Ženích získava ženu, nevesta je „nová“ či „nepoznaná“. Zdroj: Pixabay
Zásnuby, svadba a svat

Tu máme jednoznačne do činenia so slovom, ktorého pôvod sa datuje do 16. storočia. Jeho prvotná forma svatba sa zvyčajne odvodzuje od slovesa svatiti, respektíve svatati, čiže „stávať sa príbuznými“. Na porovnanie, slovo svatať znamená aj „nahovárať do manželstva“, ale aj „zasnubovať“. A slovo svat, ktorým dnes označujeme vzájomný vzťah tesťa a svokra, sa dá priamo označiť ako „príbuzný“. Zásnuby ako také sú odvodené od slovesa snúbiť sa, teda „spájať sa“ či „prisľúbiť za manžela či manželku“. Pochádza z praslovanského snoubh, ktoré súvisí s označením ženy v gréčtine výrazom nymfé. Noubere zase znamená „vydať sa“ za niekoho, „oženiť sa“.

Vznik novej rodiny sa odráža aj v pôvode slov. Zdroj: Pixabay
Vznik novej rodiny sa odráža aj v pôvode slov. Zdroj: Pixabay
Švagor od svokra

Manželkin či manželov brat alebo sestrin manžel, to je švagor. Slovo pochádza zo starohornonemeckého swäger, dnes „Schwager“. Doslova to znamená „svokrov syn“. Naopak, výraz svokor je mimoriadne problematický. V konečnom výsledku ide o pána, ktorý je hlavou rodiny. Kľúčovým je slovo kreu, teda „krv“, ktorým sa predtým označovalo pokrvné príbuzenstvo. Dobre je to vidieť na pojme svokra, staršie i svekra, ktorý nahradil pôvodné svekrva

Zdroje: Stručný etymologický slovník slovenčiny, Krátky slovník súčasného slovenského jazyka, Etymologický slovník jazyka českého 

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články