Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Na Slovensku sa v posledných týždňoch skloňoval návrat k povinnej vojenskej službe. Po anexii Krymu a následnej ruskej invázii na Ukrajinu sa viacero európskych štátov rozhodlo opäť ju zaviesť. Minister obrany Róbert Kaliňák avizoval, že povinná vojenská služba sa neobnoví. Namiesto nej vytvoria Národnú brigádu z dobrovoľníkov, ktorá budú de facto rozšírením aktívnych záloh.
Bývalý minister obrany Martin Fedor toto rozhodnutie víta. Ako ďalej doplnil, nie je to nová iniciatíva súčasnej vlády. S konceptom rozšírenia aktívnych záloh sa uvažovalo už skôr:
„Ja som mal to šťastie byť práve pri zavádzaní profesionálnej armády, vtedy sa tiež predpokladalo, že okrem profesionálnej zložky ozbrojených síl bude paralelne existovať aj dobrovoľný zbor takzvaných aktívnych záloh. V zahraničí je dvojzložkové fungovanie profesionálnej armády bežná prax.”
Načasovanie tohto kroku súvisí s tým, že sa radikálnym spôsobom zmenila bezpečnostná situácia na Slovensku. „Ak u nášho východného suseda zúri vojna, samozrejme, že to vedie k radikálnej zmene uvažovania,” zdôraznil Fedor.
Tento koncept je podľa neho dôležitý hneď z viacerých dôvodov. Po prvé môže dobrovoľná brigáda slúžiť ako príprava na profesionálnu vojenskú službu. Po druhé sa vytvorí skupina ľudí, ktorí budú trénovaní a využiteľní aj v civilnej praxi pri sanácii priemyselných a prírodných katastrof.
Po tretie by v prípade hroziaceho vojenského konfliktu mohli mať na starosti stráženie objektov kritickej infraštruktúry, pomáhať pri evakuáciách a organizovanom presune civilného obyvateľstva.
Zaskočená spoločnosť a ľudia reagujúci v panike – to je presne to, čo by vládni predstavitelia nemali dovoliť
Navyše, ako Fedor podotkol, priemerný vek príslušníkov súčasných ozbrojených síl sa zvyšuje, čo znižuje ich celkovú výkonnosť.
Doteraz boli aktívne zálohy absolútne nefunkčné, pretože ľudia sa do nich nehlásili. Ako príklad fungujúceho systému uviedol Českú republiku, kde tento model dokázali naštartovať.
„Je to nevyhnutné nielen pre zdravé fungovanie armády, ale aj celej spoločnosti. Dnešný svet je plný teroristických útokov, niekde vojna visí na vlásku. Zaskočená spoločnosť a ľudia reagujúci v panike – to je presne to, čo by vládni predstavitelia nemali dovoliť,“ uzaviera.
Ako Fedor vysvetlil, náklady s vytvorením dobrovoľných brigád by malo hradiť ministerstvo obrany. V minulosti sa podieľalo na platení všetkých výdavkov spojených s predpokladanými aktívnymi zálohami.
Je to zároveň významný prostriedok, ako pritiahnuť civilistov do štátneho bezpečnostného aparátu. Ľudí, ktorí majú záujem o vojenské o záležitosti treba podchytiť:
„Pokiaľ to nebude robiť štát, budú to robiť rôzne radikálne skupiny, ako sme mali možnosť sledovať aj v minulosti. Ľudí združovali pod rôznymi značkami Slovenských brancov a podobne.“
V prípade vojenskej intervencie iného štátu voči Slovensku by národné brigády zohrali nezastupiteľnú rolu.
Po revolúcii sme podľa jeho slov rýchlo opustili koncept prípravy obyvateľstva na vnútroštátne ohrozenia. S návratom všetkých hrozieb, ktoré sa momentálne objavili, ako napríklad terorizmus, prírodné katastrofy, či sabotáže je ale nevyhnutné zavádzať prvky brannej výchovy do školského kurikula.
„Nehovorím, že to musí byť streľba alebo hádzanie granátov. Mali by sme však študentov oboznamovať so základmi prvej pomoci a správaním v prípade ohrozenia. Čo robiť preto, aby nevypukla panika,“ zhŕňa bývalý minister obrany.
Ako exminister obrany priblížil, v prípade vojenskej intervencie iného štátu voči Slovensku by národné brigády zohrali nezastupiteľnú rolu: „Boli by poverené úlohami v súvislosti s aktívnou evakuáciou ľudí, fabrík, so zabezpečením elektrární a chránením civilných objektov, pred sabotážnymi útokmi na letiskách a podobne.“
V zásade by takto suplovali profesionálnych vojakov, inak poverených týmito úlohami. Tým, že by tieto úlohy boli pokryté, vojaci profesionálnej armády by mohli nastúpiť do prvej línie a bojovať, čo je ich prvoradá úloha.
Pilotné projekty spúšťania aktívnych záloh skončili v minulosti fiaskom.
Popri národných brigádach by však bolo potrebné navýšiť aj počet profesionálnych vojakov. „Je dôležité mať aktívne zálohy, ako taký spojovník medzi ozbrojenými silami a spoločnosťou, ale rovnako dôležité je rozširovať aj kapacity profesionálnej armády,“ hovorí.
Na ozbrojené sily zároveň nemôžeme nahádzať všetky možné úlohy, očakávať, že budú kvalitne pripravené na vojenské ohrozenia a pritom nechať nepripravené civilné obyvateľstvo. Musí to ísť ruka v ruke, vysvetľuje exminister.
Fedor si myslí, že hoci armáda je dlhodobo poddimenzovaná, cesta rozširovania aktívnych záloh je schodnejšia ako povinná vojenská služba: „Pred rokmi, keď sme zavádzali profesionálnu službu, vedeli sme, že bude problém s náborom. Ten problém sa postupom času ešte znásobil, keďže sa armáda musela „pobiť“ o ľudí na trhu práce,“ spomína Fedor.
Aj ako malý štátik sa dokážeme brániť. Ale keď nemáme aktívnych občanov, tak si s nami poradia veľmi rýchlo a ľahko, dopĺňa.
Zároveň vyjadruje obavu, či sa nájde dosť ľudí, ktorí prejavia záujem o pozíciu dobrovoľníka v národnej brigáde. Dôvodom podľa Fedora je, že práca s verejnosťou sa mimoriadne zanedbala: „Pilotné projekty spúšťania aktívnych záloh skončili v minulosti fiaskom. Dúfam, že tentokrát bude ministerstvo úspešnejšie.“
Cestou by bolo šírenie povedomia o fungovaní armády a aktívnych zálohách. „Je to jedna z ciest, ako podporiť pocit vlastenectva a národnej hrdosti, nie radikálneho nacionalizmu. Bez zdravého národného cítenia nebudú dobre fungovať ani ozbrojené sily, ani spoločnosť,“ uzatvára exminister obrany.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
