Mladí ľudia v meniacom sa svete (1. časť)

Zdroj: Pexels/Piaquadio
Rýchlo sa meniaci svet neraz vyvoláva u mladých zmätok. Potrebujú si potvrdzovať svoju identitu a zadefinovať plány do budúcnosti. Pre mladého človeka je náročné správne sa rozhodovať. Aby neupadol do izolácie a osobnej neistoty, potrebuje vo svojom okolí nájsť ľudí, ktorí mu pomôžu ísť cestou zrelej slobody.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Svet sa neustále mení a mladí ľudia dnes zápasia so svojou identitou, so svojou budúcnosťou a projektmi. Pre mladého človeka nie je jednoduché vedieť si vybrať a predovšetkým mať istotu, že to, čo robí, je správne.

Pozrieme sa zblízka na dve výzvy, ktoré prežívajú mladí ľudia. Jednej z nich sa budeme venovať v tejto prvej časti a v ďalšom článku sa zameriame na druhú výzvu.

  • schopnosť rozhodnúť sa
  • obdobie spoznávania sa, chodenia, zásnub

Schopnosť rozhodnúť sa – stať sa dospelými

Cesta rastu vedie dospievajúcich k tomu, aby sa stali mladými dospelými. Tento počiatočný zmätok medzi vlastnou individuálnou identitou a rolou v skupine a spoločnosti sa postupne upokojí a nachádza riešenie.

Keď človek dosiahne určitú stabilitu vo vlastnej identite, cíti, že je zároveň pripravený prijať dlhodobé záväzky.

Nemecký psychológ a psychoanalytik Erik Erikson (1902 – 1994) identifikuje v tejto fáze rastu (19 – 25 rokov) dialektiku medzi dvoma protichodnými tendenciami: na jednej strane potrebu splynúť s ostatnými a na druhej strane zachovať si vlastnú identitu tým, že sa mladý človek izoluje.

V tejto novej fáze života má chlapec či dievča potrebu prispôsobiť sa tomu, čo cíti, že iní od neho vyžadujú, aby bol plne akceptovaný, hoci zároveň postupne prichádza k presvedčeniu, že v niektorých aspektoch svojho života, svojho životného štýlu, vo vlastných predstavách a hodnotách sa už nechce skrývať alebo robiť kompromisy s jediným cieľom – zapáčiť sa niekomu.

Ak je pravda, že aj v období adolescencie sa mladý človek búril, len aby vyjadril seba samého, a to aj za cenu toho, že vstúpil do konfliktu, je zrejmé, že v tejto vekovej fáze je v stávke ešte niečo viac: keď človek dosiahne určitú stabilitu vo vlastnej identite, cíti, že je zároveň pripravený prijať dlhodobé záväzky.

Izolácia, ktorá môže vyplynúť z toho, že nenájdeme človeka, s ktorým by sme mohli kráčať po ceste, môže tiež viesť k neistote, pocitu menejcennosti.

Podstatná črta mladosti je brať na seba záväzky a zodpovednosť. Takéto záväzky môžu mať podobu hlboko osobných a trvalých vzťahov, ktoré sa vyznačujú vzájomnosťou. Tá vedie aj k prijatiu určitých obetí. Takýmto spôsobom môžu byť naplnené záväzky, ktoré si takéto vzťahy vyžadujú. To je prípad obdobia, keď mladí ľudia spolu chodia, spoznávajú sa a zasnúbia sa, alebo k sebe prechovávajú tie najúprimnejšie vzťahy priateľstva.

Ak však mladí ľudia takéto vzťahy nerozvíjajú, môžu zažívať:

  • izoláciu
  • neistotu a zmätok v rozhodovaní

Izolácia

Keď sa tieto osobné vzťahy neuskutočnia, môže mladý človek zažiť silný pocit izolácie, ktorý je sprevádzaný pocitmi tiesne a nedostatočnosti. Izolácia, ktorá môže vyplynúť z toho, že nenájdeme človeka, s ktorým by sme mohli kráčať po ceste, môže tiež viesť k neistote, pocitu menejcennosti, ba až k položeniu si závažnej otázky o zmysle života. Mladý človek sa môže pýtať, či s ním nie je niečo v poriadku. Mohlo by to viesť aj k hlbokej kríze spojenej so zmyslom vlastnej existencie, nenachádzaním cieľa a smerovania.

Každé rozhodnutie so sebou určite prináša zrieknutie sa nejakej možnosti; cesta sebaurčenia je však pútavá a plná prekvapení.

Mnoho mladých ľudí má dnes vážne ťažkosti pri hľadaní svojho miesta vo svete; niekto nespĺňa očakávania spoločnosti, iný si nie je istý vlastnými schopnosťami, niekto sa snaží rozpoznať svoje túžby, ďalší čaká, že mu niekto zvonku ukáže cestu a „magicky“ sa všetko vyrieši.

Ak by otázka o rozhodnutiach človeka mala návod na použitie, veríme, že mnohí mladí ľudia by si ho preštudovali, pretože rozhodovanie sa je v ich veku tou najťažšou úlohou, na ktorú sú povolaní.

Neistota a zmätok v rozhodovaní

Vo chvíli rozhodovania sa mladý človek môže ocitnúť vo veľkých ťažkostiach, môže urobiť unáhlené rozhodnutia alebo, naopak, ich donekonečna odkladať, až sa im napokon, paradoxne, začne vyhýbať.

Položme si však otázku: čo bráni mladému človeku v rozhodovaní? Čo je prekážkou v tomto procese? Možno má predstavu, že na jeho otázku existuje dokonalé riešenie, a preto sa nesmierne bojí urobiť chybu. Pochybenie interpretuje ako odsúdenie alebo údel večného nešťastia. Môže to viesť k neustálemu premýšľaniu o probléme, k odkladaniu rozhodnutia, čím sa zvyšuje pocit úzkosti, ktorý ešte viac spomaľuje schopnosť robiť rozhodnutia.

Každé rozhodnutie so sebou určite prináša zrieknutie sa nejakej možnosti; cesta sebaurčenia je však pútavá a plná prekvapení.
Rozhodovať sa môže mladý človek vtedy, keď sa popri rozmere ľudskej inteligencie, ktorá mu umožňuje skúmať, poznávať a spochybňovať samého seba, rozvíja aj inú charakteristiku vlastnú osobe: vôľu.

Hoci je vôľa prítomná od narodenia, je prvkom osoby, ktorá sa rozvíja trénovaním a v úzkom spojení so svedomím.

Vôľa a sloboda: víťazná kombinácia

Prejavuje sa v slobode rozhodnúť sa pre to, čo je dobré urobiť v reakcii na udalosti, ktoré život každému prináša. Vôľa je ontologickým prvkom osoby, čiže je jednou z jej základných vlastností.
Hoci je vôľa prítomná od narodenia, je prvkom osoby, ktorá sa rozvíja trénovaním a v úzkom spojení so svedomím.

Niekedy je proces rozhodovania brzdený nesprávne chápanou slobodou: ak predchádzajúce generácie riskovali, že sa budú definovať bez veľkého výberu, keďže príležitosti boli obmedzené, teraz sa možnosti výberu dramaticky zvýšili (štúdium, povolanie, sexuálna orientácia, partner, domov…). U mladých sa však neraz nevypestovali dostatočné zručnosti na vyhodnotenie vlastných možností a ich posúdenie.

Sloboda, ktorá vedie k osobnej realizácii a schopnosti rozhodovať sa, je sloboda pre, teda sloboda zameraná na cieľ, ktorým je dar seba samého.

Deje sa to preto, lebo sloboda je vnímaná len ako niečo, čo sa oslobodzuje od záväzkov: človek túži po oslobodení od plánov, povinností, záväzkov, prísnej zodpovednosti. Je však zrejmé, že sloboda od je iluzórna, pretože akonáhle sa vymaní z jedného obmedzenia, čoskoro sa ukáže ďalšie.
Sloboda, ktorá namiesto toho vedie k osobnej realizácii a schopnosti rozhodovať sa, je sloboda pre, teda sloboda zameraná na cieľ, ktorým je dar seba samého.

Zdroj úsilia o sebaurčenie v súčasnosti mnohí hľadajú v individualizme, ktorý však tlačí človeka, aby hľadal svoju plnú realizáciu podľa logiky spokojnosti, naplnenia, sebeckého blaha, ktoré sa sústreďuje na ego.

Výchova, ktorá sprevádza dieťa k poznaniu hodnoty samého seba, kladie základy pre budovanie mladého človeka, ktorý sa vie orientovať, je si vedomý vlastných skutočných schopností a dokáže sa slobodne dávať iným, pričom nachádza plnosť sebaurčenia.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články