Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
V Moldavsku sa konalo prvé kolo prezidentských volieb. Moldavčania zároveň v referende hlasovali, či si želajú ústavné ukotvenie svojho členstva v EÚ. Hoci to do poslednej chvíle vyzeralo tak, že sa v referende vyslovia voči EÚ záporne, napokon si obyvatelia najchudobnejšej európskej krajiny tesne zvolili orientáciu na Západ.
V prezidentských voľbách si so ziskom 42 percent hlasov pripísala opätovné víťazstvo súčasná prezidentka Maia Sanduová, ktorá presadzuje proeurópske smerovanie. Získala o 6 percent viac hlasov ako v minulých voľbách, čo však stále nestačilo na nadpolovičnú väčšinu.
Ako riaditeľ think-thanku Strategic Analysis Ján Cingel upozornil, hoci Sanduová vyhrala nad svojím protikandidátom z radov socialistov Alexandrom Stoianoglom so slušným náskokom, ešte zďaleka nemá prezidentské kreslo isté. „Druhé kolo bude ešte zaujímavé,“ zakončil.
Sanduová podľa neho musí rátať s tým, že väčšina kandidátov, ktorí sa dostali do druhého kola, vyjadrí podporu Stojanoglovi. Je totiž medzi nimi mnoho proruských osobností. Cingel si práve preto myslí, že druhé kolo bude o to napínavejšie a dopadne tesnejšie.
Penzum voličov, ktorý si členstvo v EÚ neželajú, je ešte stále dosť silné a dokáže sa zmobilizovať.
Cieľom referenda, ktorým si Moldavčania volili ústavné ukotvenie členstva v EÚ, bola podľa Cingela mobilizácia Sanduovej voličov, aby prišli k volebných urnám.
„Orientácia Moldavska na EÚ a silný zahranično-politický program je jeden z hlavných leitmotívov, ktoré sa prezidentka snaží v rámci svojho mandátu presadzovať,“ zhrnul expert.
Ako ďalej objasnil, zdá sa že tento politický kalkul jej nie celkom vyšiel, pretože referendum prešlo len veľmi tesne. Tento výsledok podľa Cingela ukazuje, že penzum voličov, ktorý si členstvo v EÚ neželajú je ešte stále dosť silné a dokáže sa zmobilizovať.
Za tesným víťazstvom referenda v prospech EÚ vidí Cingel na jednej strane mobilizáciu proruskej opozície, na druhej strane je to podľa neho signál pre voličov Maie Sanduovej, že v otázkach týkajúcich sa domácej politiky Moldavsko zaostáva.
Krajina čelí komplexným ekonomickým a sociálnym výzvam, ako je vysoká inflácia, energetická kríza či následky vojny na Ukrajine vrátane prílevu utečencov. Moldavsko má navyše deficit v oblasti reforiem, ktoré očakáva Európska únia a medzery má aj v oblasti boja proti korupcii.
Voliči prezidentky podľa Cingela očakávali, že počas jej mandátu budú časy oligarchov a korupcie zažehnané, že zavedie proeurópske štandardy. To sa však nekonalo. „Čiže ja výsledky referenda čítam aj ako zdvihnutý prst súčasnej vláde,“ podčiarkol expert.
Ako ďalej upozornil, dôležitejšie ako prezidentské budú parlamentné voľby, kde reálne hrozí, že sa Moldavsko môže vydať socialistickou cestou.
Zakotvenie európskeho členstva v Moldavskej ústave podľa experta totiž neznamená, že vláda dostane stopku vo svojich snahách o proruské smerovanie. Ako príklad uviedol Gruzínsko, ktoré síce v ústave má členstvo v EÚ a NATO, napriek tomu sa však vláda podľa toho nespráva.
V najbližších týždňoch bude dôležité sledovať, ako dopadne druhé kolo prezidentských volieb plánované na 3. novembra. Veľa bude závisieť od toho, či sa Stoianoglovi, ktorý hovorí o zahraničnej politike štyroch svetových strán, podarí presvedčiť aj zarytých proruských voličov.
Najväčšou kauzou prezidentskej kampane a referenda v Moldavsku bolo zasahovanie do ich priebehu.
Ako Cingel vysvetlil, aj Stoianoglo bude musieť určitým spôsobom zmeniť svoju rétoriku smerom k voličom, ktorých chce osloviť. „On sám je etnický Gagauz, čo je silne proruské etnikum. To môže využiť vo svoj prospech,“ myslí si expert.
Najvážnejší scenár pri jeho prípadnom víťazstve by podľa Cingela nastal vtedy, ak by v parlamentných voľbách uspeli socialisti, ktorých by Stoianoglo stiahol na svoju stranu.
Najväčšou kauzou prezidentskej kampane a referenda v Moldavsku bolo zasahovanie do ich priebehu. Tieň podozrenia padá na Rusko.
Moldavská polícia obvinila magnáta Ilana Shora, ktorý bol v minulosti väznený za podvody a krádeže, za pokus podplatiť sieť najmenej 130 000 voličov, aby v referende hlasovali „nie“ a podporili Stoianogla. Moskva zasahovanie poprela a Shor pochybenie odmieta.
Maia Sandu bola obviňovaná z toho, že chce zatiahnuť Moldavsko do vojny na Ukrajine, čo sa až nápadne podobá na rétoriku slovenského prezidenta Peter Pellegriniho v rámci jeho kampane proti Ivanovi Korčokovi na jar tohto roka.
Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1 500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.
Podľa Cingela je to typická rétorika, ktorá pracuje so strachom z vojny, obavami z ideológie LGBTQ, zo skazeného Západu a podobne. „Do kampane sa navyše zapojila aj Moldavská ortodoxná cirkev napojená na Moskvu, ktorá hovorila o hrozbe zatvorenia kostolov a kláštorov v prípade odčlenenia sa od Moskovského patriarchátu,“ uzavrel Cingel.
Pripomeňme, že Moldavsko je nezávislou krajinou od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Od začiatku nezávislosti však musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, no medzinárodne neuznanej separatistickej Podnesterskej republiky na východe svojho územia.
Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90-tych rokov za aktívnej podpory ruských vojakov. V súčasnosti funguje ako autonómne územie s vlastnou vládou a regionálnou správou. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1 500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
