Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Maia Sandu s 55 % presvedčivo porazila svojho proruského oponenta Alexandra Stoianogla. Bývalý moldavský generálny prokurátor, ktorého podporovali proruskí socialisti, získal 45 % hlasov.
Sanduová zvíťazila napriek tomu, že nedeľňajšie hlasovanie poznačili tvrdenia o zasahovaní Ruska, volebných podvodoch a zastrašovaní. V prvom kole prezidentských volieb v Moldavsku, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra, Sandu získala 42 % hlasov.
To však nebola nadpolovičná väčšina a nevyhnutné bolo druhé kolo. Stoianoglo, ktorý svojím výsledkom pred dvomi týždňami prekonal očakávania, mal takmer 26 % hlasov.
Októbrové aj terajšie voľby zatieňujú obvinenia z volebných podvodov a ovplyvňovania. Premiér Dorin Recean napríklad pred prvým kolom volieb oznámil, že ľudia naprieč krajinou dostávali telefonické vyhrážky smrťou, aby ich zastrašili.
Už skôr úrady odhalili schému kupovania hlasov, ktorú zosnoval odsúdený exilový oligarcha Ilan Šor žijúci v Rusku.
Prezidentka ešte pred hlasovaním otvorene obvinila „zločinecké skupiny“ z podkopávania referenda o ústavnom zakotvení vstupu do Európskej únie.
„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami nepriateľskými našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby udržali našich občanov a náš národ v pasci neistoty a nestability,“ uviedla Sandu.
„Máme jasné dôkazy, že tieto zločinecké skupiny chceli kúpiť 300-tisíc hlasov. To je podvod bezprecedentného rozsahu. Ich cieľom bolo podkopať demokratický proces,“ tvrdila odvážne prezidentka.
Jej krajina nečakala pasívne a krátko pred prvým kolom volieb a pred referendom o ústavnom zakotvení cesty krajiny do Európskej únie zablokovalo prístup k siedmim webovým stránkam vrátane ruskej agentúry RIA Novosti a webovej stránky takzvanej „vlády“ Krymu.
„Rusko a jeho zástupcovia sa aktívne pokúšali podkopať demokratický a volebný proces v Moldavsku. Napriek tomu chválime moldavské orgány za úspešnú organizáciu volieb a ústavného referenda. Vítame výsledky ústavného referenda, v ktorom moldavský ľud vyjadril želanie zakotviť svoju budúcnosť v EÚ,“ uviedla Európska komisia po prvom kole volieb.
Teraz predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová Sanduovej zablahoželala aj slovami: „Prekonať výzvy, ktorým ste v týchto voľbách čelili, si vyžaduje vzácny druh sily.”
EÚ bude pozorne sledovať vývoj aj naďalej, hlavne pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať v roku 2025.
„Sme odhodlaní naďalej podporovať demokratický rozvoj Moldavska, reformy a hospodársky rast, ako aj posilňovať odolnosť Moldavska, najmä na jeho ceste do Európskej únie. EÚ a Moldavsko majú spoločnú budúcnosť,“ konštatuje Komisia.
Výsledok sa v značnej miere opiera o veľkú moldavskú diaspóru, ktorá zohrala významnú rolu aj pri referende, ktoré sa konalo 20. októbra a s tesným výsledkom prijalo zabezpečenie cesty Moldavska k členstvu do Európskej únie (EÚ).
Hlava štátu v Moldavsku má pritom významné právomoci v takých oblastiach, ako je zahraničná politika a národná bezpečnosť. Svoju funkciu prezident v krajine zastáva štyri roky.
V pondelok zareagovali proruskí socialisti v Moldavsku a výsledky druhého kola prezidentských volieb spochybnili. Informovali o tom aktuality.sk. Prvé čiastkové výsledky favorizovali Alexandra Stoianogla podporovaného proruskou stranou. Po sčítaní hlasov voličov zo zahraničia sa však situácia zmenila v prospech Sanduovej.
„Maia Sanduová je nelegitímna prezidentka, ktorú uznávajú iba jej priaznivci a priaznivci v zahraničí. Ľudia v Moldavsku sa cítia zradení a okradnutí,“ uviedla Strana socialistov Moldavskej republiky (PSRM) vo svojom vyhlásení, v ktorom súčasne odsúdila „blokovanie prístupu voličov“ a ďalšie údajné nezrovnalosti pri hlasovaní.
Sanduovej už okrem von der Leyenovej zablahoželal aj nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron alebo predseda Európskej rady Charles Michel, ale aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, či poľský prezident Andrzej Duda a český premiér Petr Fiala.
Moldavsko prežíva pravdepodobne rozhodujúce obdobie z pohľadu svojho ďalšieho smerovania. Tieto dôležité hlasovania zatiaľ potvrdili, že jedna z najchudobnejších krajín kontinentu volí ekonomický rozvoj a integráciu do Európskej únie. Riziko vplyvu Ruska však stále trvá.
Od roku 2021 je v Moldavsku, kandidátskej krajine pre vstup do EÚ, prozápadná vláda. Tá bude čeliť ťažkému testu v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2025. Pozorovatelia varujú, že budúcoročné hlasovanie sa môže stať hlavným terčom ruského ovplyvňovania.
Podľa Jána Cingela, riaditeľa think-tanku Strategic Analysis nie všetci moldavskí voliči sú spokojní s tempom reforiem, ktoré prijíma vládna strana a to môže ovplyvniť budúcoročné parlamentné voľby. “Bude otázka, či sa Maii Sandu a jej politickej strane podarí zmeniť legislatívu a bojovať s korupciou tak, ako to očakávajú jej voliči,” povedal pre Slovenský rozhlas.
Foto – SITA
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
