Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Nestáva sa často, že v novinách čítate bulvárne znejúce správy o literárnych súťažiach, ale keďže žijeme v roku Pána 2026, aj to je už zjavne vec, ktorá by nás nemala prekvapiť.
Jamir Nazir sa so svojou poviedkou The Serpent in the Grove dostal do finále súťaže Commonwealth Short Story Prize. Jeho príbeh vyšiel aj v časopise Granta, jednej z najprestížnejších literárnych publikácií sveta.
Literárna komunita však po čase zostala zaskočená. Keď sa človek bližšie zameria na niektoré pasáže v Nazirovej poviedke, objaví naozaj silné indície, že ju buď napísala umelá inteligencia (AI), alebo si ňou autor aspoň významne pomáhal.
Poviedka totiž oplýva viacerými „zlozvykmi“ umelej inteligencie, ako je napríklad časté opakovanie zoznamov s tromi položkami či používanie nezmyselných viet snažiacich sa znieť hlboko. („Typ chôdze, kvôli ktorej sa z lavíc stávali ľudia.“)
Niektoré hlasy poukázali aj na to, že je kuriózne, že sa o autorovi poviedky na internete dočítate iba veľmi málo, špecificky len to, že ide o 61-ročného spisovateľa „východoindického pôvodu, ktorého dielo skúma kultúrne prieniky Karibiku a indickej diaspóry“.
Víťaz súťaže bude vyhlásený v júni, ale už teraz obvinenia z používania AI vyvolali škandál. Literárny publicista James Folta udalosť označil za „pochmúrny Rubikon“ a nadácia Commonwealth Foundation, ktorá stojí za danou súťažou, prehodnocuje pravidlá výberu diel, aby sa podobné udalosti neopakovali.
Väčšina reakcií, ktoré nájdete na internete, sú principiálneho charakteru – používanie AI pri niečom takom ako písanie poviedok, čo je silná forma ľudského sebavyjadrenia, je barbarské. To je, samozrejme, pravdivé, ale mňa najviac zaujalo to, ako na danú kauzu zareagoval spisovateľ a učiteľ Daniel Fitzpatrick.
Ten mal totiž originálnu a provokatívnu tézu – poviedka vygenerovaná AI medzi ostatné texty zapadla tak dobre práve preto, že aj ostatné texty sú dnes otáznej kvality. To má dva dôvody.
Po prvé, internet sprístupnil písanie každému, čo spôsobilo, že noví autori musia akoby neustále zápasiť o pozornosť niečím novým a nevedia sa tak starostlivo napojiť na literárnu tradíciu, ako to dokázali autori v minulosti.
A po druhé, súčasné umenie je posadnuté identitou. Spomínate si, čo bola jediná dostupná informácia o Nazirovi na internete? Súčasná literatúra tak veľmi povzbudzuje autorov, aby sa vo svojich dielach zameriavali na svoje rôznorodé identity, až sa v konečnom dôsledku uzavrú do seba a vo svojom umení hovoria iba o sebe.
K tomu prispieva aj absencia úprimnej kritiky, keďže sme upustili od myšlienky, že umenie má presahovať umelca a siahať k niečomu vyššiemu. A kto som ja, aby som súdil identitu a prežívanie nejakého iného človeka? Keď sa teda z tejto identity stane gro umenia, už niet čo kritizovať.
Ako z toho von? Tak, že ako umelci vyjdeme von zo seba.
To je spôsob umeleckej tvorby, aký nájdeme u géniov západnej civilizácie, ako sú Dante či Shakespeare. Stredoveké umenie, ktoré bolo azda vrcholom úplného podriadenia formy transcendentálnemu posolstvu, bolo dokonca zväčša anonymné – iba zriedka je postava tvorcu nejakého diela dôležitá.
Ak sa budeme trochu menej vo svojom umení zapodievať samými sebou a trochu viac dobrom, pravdou a krásou, znižujeme riziko, že naše výtvory budú jedného dňa veľmi ľahko zameniteľné za halucinácie umelej inteligencie.
Alebo, a to je možno ešte dôležitejšie, sa vyhneme tomu, že budeme tvoriť banálne a zbytočné diela.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
