Je možné dosiahnuť, aby multikultúrny charakter našich spoločností prispieval k spoločnému hľadaniu pravdy? Teoreticky by sme všetci chceli odpovedať kladne, no zároveň si uvedomujeme, koľko prekážok tomu stojí v ceste. Nie sú to len predsudky jedných voči druhým (a rany z minulosti), ktoré narúšajú dialóg. Tie nás síce často udržiavajú v polarizovaných a polarizujúcich postojoch, ktoré znemožňujú aspoň minimálnu vzájomnú otvorenosť, no problémom je aj naša vlastná predstava, že pravdu o určitých témach už úplne poznáme a že nám iní nemajú čo ponúknuť.
Najväčšou prekážkou je však rozdielnosť jazykov a prístupov, ktorá je neraz taká výrazná, že sa zdá byť nemožné nájsť spoločnú pôdu. Filozof Alasdair MacIntyre sa však domnieva, že aj napriek všetkým ťažkostiam je dialóg medzi skupinami s odlišnými kultúrnymi perspektívami možný. Niektorí členovia konkrétnej kultúrnej tradície sa totiž môžu naučiť „jazyk“ inej tradície. To však neznamená iba pochopenie slov, ktoré používajú, ale aj preniknutie do ich svetonázoru (Weltanschauung). To zahŕňa ich hodnoty, obavy, citlivosť i historický kontext, ktorý tieto významy utvára. Prakticky to znamená ponoriť sa do kultúry druhého a pochopiť ju zvnútra.
Výzvy dnešnej doby si od nás vyžadujú veľkú otvorenosť a odvahu.
Aký je cieľ takéhoto úsilia? Takáto hlboká znalosť umožňuje niektorým jednotlivcom stať sa „kultúrnymi prekladateľmi“, ktorí pomáhajú dvom skupinám riešiť konflikty a spoločne napredovať v hľadaní pravdy. Naučiť sa „jazyk“ druhého v kultúrnom zmysle však neznamená vzdať sa vlastnej identity – práve naopak. Kultúrny prekladateľ musí mať jasne vyhranenú a pevnú identitu, ktorá je základom jeho schopnosti pristupovať k druhým.
Koncilový dokument Gaudium et spes pripomína, že „úcta a láska sa musia rozširovať aj na tých, ktorí v spoločenských, politických alebo dokonca náboženských veciach zmýšľajú a konajú inak ako my. Čím ľudskejšie a láskyplnejšie prenikneme do ich spôsobu myslenia, tým ľahšie s nimi môžeme nadviazať dialóg“ (28). Pochopenie druhého si teda vyžaduje ľudskosť a lásku. Len z tohto základu môže vyrásť skutočný dialóg.
Dnes sme svedkami znepokojujúceho nárastu napätia a násilia v našich kultúrach. Kultúrne rozdiely sú často dôvodom týchto konfliktov. Ako kresťania nikomu nepomáhame, ak reagujeme strachom a predsudkami – práve naopak, prispievame k ešte väčšej polarizácii. Výzvy dnešnej doby si od nás vyžadujú veľkú otvorenosť a odvahu. Musíme byť schopní vychádzať v ústrety druhým, stať sa kultúrnymi prekladateľmi a prispievať k spoločnému hľadaniu pravdy a pokoja.
Prevzaté z cittanuova.it.