Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Keď píšem tieto riadky, neubehol ešte ani deň od vatikánskeho oznámenia, že zomrel Svätý Otec František.
Zatiaľ posledný Kristov námestník skonal vo Veľkonočnej oktáve, v období najväčších sviatkov kresťanského roka. V dušiach veriacich sa preto bolesť zo straty ich pastiera snúbi s veľkonočnou nádejou zosobnenou v postave zmŕtvychvstalého Krista, ktorý smrťou smrť premohol.
Pápež František nás po celý svoj život prosil o to, aby sme sa zaňho neprestávali modliť. Hoci nás o to dnes už nemôže žiadať priamo, táto jeho prosba je práve teraz aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Modlime sa za jeho nesmrteľnú dušu. Priznám sa, že ja sa modlím aj za to, aby sme sa v budúcnosti mohli aj oficiálne modliť za jeho orodovanie.
Pred tohtoročnou marcovou diskusiou portálu nm.sk na festivale Ružomberské Hanusove dni o Jubilejnom roku 2025, ktorá vychádzala práve z dvoch zbierok katechéz pápeža Františka, som uvažoval nad tým, čo bude tým veľkým dielom, ktoré za sebou pápež František zanechá.
Svätý Ján Pavol II. mal svoju zbierku katechéz Teológia tela, Benedikt XVI. napísal dielo Ježiš Nazaretský. No pri pápežovi Františkovi som si nedokázal ihneď vybaviť, čo by mohlo byť tým magnum opus jeho pontifikátu.
Spätne sa bude pontifikát pápeža Františka hodnotiť ako silno pastoračný.
Bez toho, aby som to plánoval, sa táto otázka začala (nepriamo a v trochu inej súvislosti) napokon rozoberať aj počas našej diskusie. Sestra Hermana Jaroslava Matláková začala rozprávať o pápežovej autobiografii Nádej, o tom, ako pápež František celé svoje učenie začína vždy pri jednotlivcovi, pri jeho konkrétnych starostiach a prípadoch, bez toho, aby ho vnímal len ako zástupcu nejakej škatuľky.
Myslím, že spätne sa bude pontifikát pápeža Františka hodnotiť ako silno pastoračný. Hoci bol František vzdelaným človekom, na svätopeterskom stolci sa správal v prvom rade ako pastier, nie ako teológ.
To sa prejavilo už v jeho prvej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (2013). Pápež sa v nej venoval evanjelizácii, veriacich vyzýval, aby pri nej vychádzali z hlbokej osobnej modlitby a radosti z osobného stretnutia s Kristom.
Predstaviteľov Cirkvi zas vyzval, aby boli v úzkom kontakte s ľudom (známa veta o tom, ako pastieri musia voňať po ovciach), aby evanjelium ohlasovali živo a zrozumiteľne. Cirkev má vychádzať na periférie, a to nielen geografické, ale aj sociálne či periférie myslenia. Cirkev má ísť aj tam, kde by jej to možno na prvýkrát nenapadlo, pretože celý svet potrebuje počuť evanjelium.
František nám v tomto vždy dával príklad svojím životom. Hlboko do pamäti sa mi zapísalo jeho umývanie nôh migrantom či pokorná prosba sudánskych lídrov o mier.
Tento silno pastoračný rozmer jeho pontifikátu niekedy spôsoboval aj nedorozumenia či napätie. Sám som so Svätým Otcom niekedy polemizoval, no napriek tomu si stojím za tým, že pápež František bol pre Cirkev požehnaním.
Keď teraz František zomrel, spomenul som si na slová sestry Hermany o jeho autobiografii Nádej a znovu som začal premýšľať o tom, čo bude spätne považované za to veľké dielo jeho pontifikátu.
Práve život pápeža Františka, pre ktorý bolo typické integrálne žitie evanjelizácie, bude jeho najväčším teologickým odkazom.
Dospel som k názoru, že pápežova autobiografia je veľmi dobrým kandidátom. Hoci možno nie priamo.
Autobiografia sa totiž už zo svojej povahy zaoberá životom nejakého človeka. A myslím si, že práve život pápeža Františka, pre ktorý bolo typické integrálne žitie evanjelizácie, bude jeho najväčším teologickým odkazom.
Jeho život ako taký bol dielom, v ktorom budeme môcť aj po jeho smrti listovať a učiť sa.
Requiescat in pace, papa.
A snáď budeme môcť niekedy aj oficiálne povedať: Ora pro nobis.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
