Nech sa páči, servírujeme Jedno pre dušu

Mužská časť redakcie bola veľmi nápomocná a práve od nej prišiel nápad pomenovať knihu Jedno pre dušu s podtitulom 10 minút denne pre zaneprázdnených otcov. Takéto „malé duchovné pivo“ môže po namáhavom dni pôsobiť viac než osviežujúco.

Keď som dostala možnosť stráviť ako editorka niekoľko týždňov v spoločnosti textov a myšlienok Raphaëla Cournaulta, potešila som sa. V niečom mi otvorili oči, v niečom posunuli moje vnímanie mužskej roly, ale aj vzbudili obdiv nad tým, že hoci to dnešní muži a otcovia nemajú vôbec jednoduché, predsa sú mnohí odhodlaní hľadať vo svojom dennom snažení hlboký zmysel a pracovať na sebe.

Rovnako ženy aj muži sa musíme vysporadúvať s množstvom výziev moderného sveta, aby sme mohli dorastať do plnosti svojho poslania. A táto kniha prichádza ako výživná pomôcka pre mužov.

Pastier, ktorý vonia po ovciach

Raphaël Cournault bol za kňaza vysvätený pomerne nedávno v roku 2017, ale svoje povolanie uchopil s jasnou víziou venovať sa pastorácii, osobitne mužom, otcom rodín, a sprevádzať ich na ceste otcovstva, manželstva aj duchovného rastu. Medzi jeho prvé pôsobiská patril francúzsky Melun, kde sprevádzal stretnutia otcov z Melunu.

Preslávil sa však práve stretnutiami otcov v parížskej Farnosti svätého Sulpícia, ktoré táto kňazsko-otcovská komunita nazvala s kusom „katolíckeho“ humoru Abbé mousse papas (určite vám neunikla tá ponáška na vatikánske Habemus papam). Preložiť tento názov s rovnakou obratnosťou a dôvtipom nie je vôbec jednoduché, preto sme v odkaze na tieto stretnutia zvolili opisné „Kňaz s otcami na pive“.

A presne to čitateľ nájde. Ľahkým, čitateľným štýlom písané priateľské poučenia pre mužov, (nielen) otcov, vychádzajúce z Cournaultových mnohoročných pastoračných skúseností a rozhovorov s otcami rodín, ktorých sprevádzal na duchovných obnovách, púťach, spovediach, pri duchovných alebo aj bežných rozhovoroch. Ako keby sa neformálne a s dôverou rozprával so svojimi priateľmi.

Čo čakať?

… A možno čo nečakať. Určite nečakať teologický traktát, vysokú vedu, knihu prešpikovanú odkazmi na náboženskú literatúru. Áno, sú aj tie, ale je ich čo do počtu vyvážene a zrozumiteľným jazykom dopĺňajú autorove myšlienky.

Vďaka týmto textom, ktoré si autor prepožičiava od iných autorov, sa dozvieme aj o jeho vlastných zdrojoch inšpirácie – či je to hnutie Kolumbových rytierov, duchovný otec François Potez, otec sv. Terézie z Lisieux Louis Martin, alebo don Bosco a mnohí ďalší. Je to však kniha zo života a o živote – nie urozprávaná, ale hutná, praktická, čo ocení nejeden uponáhľaný otec.

Je to však kniha zo života a o živote.

Cournault čerpá vo významnej miere aj z apoštolského listu pápeža Františka Patris corde, kde aj na príklade svätého Jozefa približuje rôzne aspekty otcovstva, napríklad aj vznešenú úlohu práce. Myšlienkami z tohto pápežovho listu sú popretkávané viaceré kapitoly: „Pracujúci človek, nech má akékoľvek zamestnanie, spolupracuje so samotným Bohom a stáva sa istým spôsobom tvorcom sveta, ktorý ho obklopuje. (…) Práca sv. Jozefa nám pripomína, že sám Boh, ktorý sa stal človekom, nepohŕdal prácou,“ ako zdôraznil ešte Svätý Otec.

Práca je často spojená s krížom, bez neho to nejde, ale na jej dobré vykonávanie je nevyhnutná modlitba. Na váhe naberá aj umenie vedieť sa od práce odpojiť, aby sa nestávala únikom od menej príjemných rodičovských povinností: „Spomínam si na obdiv jednej manželky voči svojmu mužovi, ktorý sa rozhodol, že sa nebude vracať domov z práce o 21.30 večer napriek tomu, že musí znášať inkvizičné pohľady svojich kolegov. Tento muž si uvedomil, že jeho prvou úlohou manžela a otca je byť prítomným doma,“ oceňuje už priamo v texte knihy jej autor.

Na Františkov apoštolský list sa Cournault odvoláva aj pri kapitole o otcovstve vo vzťahu k deťom. Uvoľniť priestor pre nehu, naladiť sa na rečový vysielač a prijímač svojich potomkov, vedieť do otcovstva zakomponovať hru, ale hlavne mať na pamäti, že dieťa potrebuje svojho otca – a v tomto zmysle nie je nič zmysluplnejšie, ako nezištne darovať svojim deťom svoju nefalšovanú prítomnosť a čas, ktorý sa zmení na tú najlepšiu investíciu.

Úvod do otcovskej psychológie

Čitateľ môže pri prechádzaní kapitolami uvažovať napríklad aj o tom, prečo je pre muža a jeho úspešné zvládanie rodičovstva dôležité pochopiť vzťah s vlastným otcom, aké nevyhnutné je v živote odpustenie, uchopenie vlastnej autority, schopnosti správne napomínať a zároveň vychovávať či ako nestratiť krehké puto so svojimi deťmi v puberte. Vedieť byť vďační za to, čo sme dostali, zároveň sa vedieť podeliť o hmotné dobrá a peniazom pripisovať len taký význam, aký im prináleží.

„Možno budem trochu krutý, ale nie som si istý, či ospravedlnenie ,nemám čas, lebo veľa makám‘ bude platné po príchode pred Pána do večnosti. A ako kňaz som presvedčený o jednom: tým, kto vás privíta v nebeskej sláve, nebude ani váš šéf, ani váš bankár,“ konštatuje autor s miernou iróniou.

Toto čítanie je veľmi podnetné aj pre ženy – manželka, sestra, dcéra, mama môže takto nazrieť do zákutí mužskej duše a bez okolkov sa v nich porozhliadať a lepšie sa zorientovať. A rovnako môže hodiť do ženského prežívania sondu aj muž. Pripomenie si, že pre ženu a vôbec na udržanie kvalitného manželského vzťahu sú na vysokých priečkach hodnoty ako nachádzanie si priestoru na spoločne strávený čas, všímavosť voči manželke či praktická pomoc v domácnosti. Opätovné manželské „áno“ a každodenné rozhodovanie sa preň cvičia v mužovi cnosť trvácej lásky a vernosti.

„Darovanie seba je zväčša každodenné, jednoduché, pokorné. Môžeme sa pozrieť na vec aj takto: ak večer, keď si líham, som menej unavený ako moja manželka, môžem sa sám seba pýtať: ,Naozaj som sa dnes dával? Urobil som z darovania seba prioritu číslo jeden svojho dňa?‘ Dokonca taký je aj význam slova ,milovať‘. Pre kresťana milovať znamená dávať sa,“ píše v kapitole s názvom Otec a manžel.

Píše muž mužom

Ak považujem za dôležité zdôrazniť ešte niečo, je to práve fakt, že ide o knihu písanú pre mužov mužom, čo je úkaz, ktorý má v súčasnom katolíckom prostredí osobitné čaro. Cournault vo svojom dielku naplno uplatňuje svoje duchovné otcovstvo a z pozície skúseného duchovného sprievodcu ponúka nadhľad, naznačuje, ktorým smerom sa vydať, a zároveň kladie užitočné otázky.

Text na zadnej strane knihy navádza, že ju možno čítať individuálne, alebo v skupine (s prídavkom, že s pivom, alebo bez neho). Je to teda pozvanie pre mužov, ktorí už sú (alebo sa ešte len stanú) otcami, ktorí sa pripravujú na svoje životné otcovské poslanie alebo ho už niekoľko rokov napĺňajú, pre tých, ktorí sú v tom dobrí a potrebujú len niečo doladiť, ale aj pre tých, ktorí vnímajú svoje slabšie miesta, v ktorých by sa chceli posunúť.