Nekončí, keď skončím s ním (pôstna úvaha)

V hlavnom meste Kolumbie, Bogote, bezpečnostné kamery na autobusovej zastávke zachytili zlodeja, ktorý prišiel k žene, opierajúcej sa o zábradlie a chcel jej vytrhnúť mobil z ruky. Hoci sa žena bránila, silnejší zlodej zvíťazil a mobil ukradol. Otočil sa na útek, z vyvýšeného nástupiska, urobil krok dolu, no nevšimol si prichádzajúci autobus, ktorý ho zrazil. Ľudia sa zbehli a paradoxne, ako prvá mu pomohla okradnutá žena, ktorá si pri tej príležitosti vzala naspäť svoj mobilný telefón. Po ošetrení v nemocnici si nešikovného zlodeja odviedla polícia (Reader´s Digest Výber, február 2015).

Vidina zaujímavého života vedie mnohých ku krádeži. Ale v určitej chvíli sa karta môže obrátiť a namiesto zisku človek skončí v putách policajtov. Kuriozita obsahuje nielen morálne poučenie o nešikovnom zlodejovi, ale ukazuje statočnú ženu, ktorá – podobne ako otec márnotratného syna po návrate domov nevyfackal, ale objal – dokázala zlodeja zdvihnúť a pomôcť mu.   

Nešikovný zlodej mobilov je ako márnotratný syn.  Ten si najprv pýtal: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí“ (Lk 15, 12), čiže: otec, ja s tebou končím. Existuje zaujímavejší život, ako pri tebe. Čo urobí otec? Nezabráni mu, ale umožní mu tzv. zaujímavejší život. Tušíme za tým nadčasovú múdrosť, že ak človek povie Bohu: ja s tebou končím, Boh s ním neskončí, práve naopak, zostáva otcom, ktorý rešpektuje slobodné rozhodnutie.

Ježiš vykresľuje Boha ako odpúšťajúceho Otca, ktorý ide synovi v ústrety, čím chce povedať: hoci si odo mňa odišiel, ja od teba neodchádzam.

Ale človek, ktorý chce skončiť s Bohom, by si mal dať odpoveď na niekoľko otázok: odkiaľ je život, ktorý si chcem urobiť zaujímavejším? Odkiaľ sú druhí ľudia, s ktorými dúfam vytvoriť pestrejší život, ako s Bohom? Kráčajúc po tejto zemi a po prírode, sa pýta: odkiaľ je zemeguľa? Stále sa opakuje tá istá skutočnosť: vidina zaujímavejšieho života zastiera oči, robí človeka hluchým na otázky svedomia.

Keď syn v evanjeliovom príbehu všetko premrhal, nakoniec si v ťažkej situácii uvedomil, že pri otcovi i ten posledný sa má lepšie ako on. Aj s biedou sa dá skončiť, keď človek povie: „Bože, buď mi milostivý“ (porov. Ž 67, 1). Preto sa v ňom ozvala ľútosť: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom“ (Lk 15, 18-19). Ježiš vykresľuje Boha ako odpúšťajúceho Otca, ktorý ide synovi v ústrety, čím chce povedať: hoci si odo mňa odišiel, ja od teba neodchádzam, kedykoľvek sa môžeš vrátiť.

Nemalo by toto podobenstvo vzbudiť v nás pocit hrdosti? Nie je Boh, v ktorého veríme, úžasný? Existuje krajšie posolstvo ako: Boh, hoci s ním skončím, so mnou neskončí?

Za povšimnutie stojí aj postoj staršieho brata. Možno si ho predstaviť v dverách s rukami vbok, ako dozorcu: Teraz si prišiel naspäť? Ale my sme s tebou skončili, tak ako ty s nami!

Ježiš však vykresľuje Nebeského Otca úplne ináč. Je schopný radovať z každého z nás, keď chceme obnoviť vzťah. Ako keby povedal: Ty moje ľudské dieťa, keď odídeš, odídeš len k biede a pri nej si uvedomíš, kde je pravda a spoznáš, že život bezo mňa je bieda.

Tento vzťah má aj antropologický rozmer: koľkokrát sa stáva, že nás niekto urazí, poníži, neprávom ublíži, máme chuť povedať si: spravodlivé bude skončiť s ním. Ale Boh nás volá trochu ďalej: kresťan nemusí skončiť s tým, kto skončil s ním.

Ľudia v každej dobe maľujú na túto tému obrazy, skladajú piesne a básne, lebo obraz Boha, ktorý nás má rád, hoci sme s ním skončili, je večne aktuálny a inšpiratívny. V jednej gospelovej piesni sa spieva:

Každému z nás dal Boh úlohu vyriešiť svoj život.

V rodine amerického senátora sa narodil syn – mrzák. Keďže sa senátor pohyboval vo vyššej spoločnosti,  raz sa chlapec hral s gréckym princom, ktorý mu povedal: ,,Ty musíš byť miláčik Boží!“ Syn senátora sa bránil: ,,Ja? Miláčik Boží? To ty! Veď ja som mrzák, ty si pekný, šikovný, múdry.“ Princ na to: ,,Nie, ty si miláčik Boží! Na hodine matematiky najťažšie úlohy dáva učiteľ najlepším žiakom, svojim najväčším miláčikom. Ty musíš vyriešiť najťažšiu úlohu svojho života, zvládnuť život mrzáka. Ak to dokážeš, si miláčik Boží.“

Oprávnene by si človek mohol ťažkať: mne sa krivdí. Ale každému z nás dal Boh úlohu vyriešiť svoj život. Človek sa musí rozhodnúť, či ho bude riešiť bez Boha, skončí s ním, alebo s jeho pomocou. Prosme v duchu: Bože, daj mi sily, aby som s tebou neskončil.