Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Celú bohoslužbu vrátane homílie odslúžil kardinál Duka v slovenčine. V kázni spomínal na obdobie komunizmu, jeho vtedajší rozkol s ideológiou hlavného prúdu, ako aj na stretnutie s kardinálom Korcom. Hovoril aj o odkaze kardinála Tomka a spomenul i príbeh Anny Kolesárovej, ktorá bola v roku 2018 blahorečená práve na Štadióne Lokomotíva v Košiciach. Pripomenul tiež, že bola rovesníčkou kardinála Tomka.
Pražský arcibiskup spomenul v kázni aj sviatok Povýšenia Svätého kríža, ktorý sa v ten deň slávil. O symbole kríža Duka hovoril ako o kresťanskom logos. „Kríž je a vždy bude pre nás križovatkou,“ povedal. Tento symbol je podľa neho pre kresťanov povzbudením. „To, čo nás napĺňa radosťou, je skutočnosť, že nie sme sami,“ vysvetlil.
Kardinál spomenul aj „pražskú kaviareň“, vzdelanú mladú vrstvu obyvateľstva hlavného mesta. Tá podľa neho tuší, že nad nami musí niečo byť, len stále nevie, čo presne to je.
„Eros a sexos sú veci, ktoré nás bez lásky neobohatia… Len človek, ktorý je schopný lásky, je schopný Boha,“ povedal Duka.
Príhovor ukončil tvrdením, že pravda vždy zvíťazí nad lžou, a požiadal Annu Kolesárovú, aby sa prihovárala za prítomných.
Po bohoslužbe dostal Duka ako dar ikonu Krista. Poznamenal, že to bola iba druhá omša, ktorú na Slovensku slávil na sviatok Povýšenia Svätého kríža.
Tváre mladých
Omša s kardinálom Dukom sa na hlavnú plochu prenášala prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek, ktoré sa nachádzali vedľa hlavného pódia. Jeho dizajn bol zaujímavý, nachádzali sa na ňom fotografie mladých na modro-hnedom farebnom podklade.
Grafik Stanislav Andil pre nm.sk povedal, že pri navrhovaní tohto dizajnu si uvedomoval, že naň budú mladí ľudia počas stretnutia so Svätým Otcom aj pred ním dlho hľadieť, a preto by im mal niečo povedať. Nakoniec sa rozhodol použiť motív tvárí, ktoré na fotografiách na scéne vyjadrujú rozličné emócie.
„Predstavoval som si, ako tam bude Svätý Otec obklopený mladými ľuďmi. Mal som silnú túžbu, aby celá scéna prítomných mladých oslovila. Bola to pre mňa česť a veľká výzva. Nápad, s ktorým by som sa stotožnil, však neprichádzal. Nakoniec som inšpiráciu dostal vtedy, keď som ju nehľadal – v modlitbe. V jednom momente sa mi v mysli objavila myšlienka alebo skôr obraz, že by to mali byť tváre,“ uviedol pre nm.sk Andil.
Grafik a otec siedmich detí povedal, že cítil, že prevažujúcou emóciou na fotografiách by mala byť radosť. „Pretože to stretnutie so Svätým Otcom je o radosti,“ vysvetlil.
Farby pódia, modrá a hnedá, podľa Andila symbolizujú nebo a zem. „Symbolizujú však aj túžbu duše po Bohu, poznaní a pravde a to ľudské, čo prežívame tu na zemi. Každý prežíva svoje boje a starosti, ale zároveň túži po čomsi vyššom a k tomu aj ide.“
O prvku mladosti zakomponovanom do návrhu scény Andil povedal, že túto vlastnosť zo súčasného pápeža cíti. „Ten spôsob, akým vystupuje, akým sa vyjadruje, ako gestikuluje, to je skrátka mladosť. Vnímam ho ako duchom mladého človeka, ktorý tam [v Košiciach] bude medzi fyzicky mladými ľuďmi.“ To, že sa tváre mladých nachádzajú aj za pápežom, malo byť zvýraznením toho, že pápež František sa nachádza „medzi nimi“.
Čakanie na pápeža
Počas čakania na pápeža sa na hlavnom pódiu konal kultúrny program, ktorý otvorila hudobná skupina MaranaTha Prešov spoločne s bubnovou show Batida, ktorá sa konala priamo medzi diváckymi sektormi. Po nej vystúpila speváčka Katka Koščová spoločne so sláčikovým kvartetom.
Počas týchto vystúpení sa všetky sektory výrazne zaľudnili, husto boli obsadené dokonca aj OTP sektory, ktoré mali samostatnú infraštruktúru. Samotné OTP sektory boli o dosť menšie ako sektory pre zaočkovaných, zrejme preto, aby sa medzi nezaočkovanými osobami vytvorili väčšie rozostupy.
Na pódiu sa v rámci úvodného bloku odohral aj scénický tanec s názvom „Slza radosti“, ktorý prerozprával život blahoslavenej Anny Kolesárovej. Režíroval ho Peter Weinciller. Po tomto predstavení zahrala niekoľko svojich skladieb Zuzana Eperješiová z tvorivej skupiny Poetica Musica.
Kultúrny program, ktorý nasledoval, bol organizovaný podľa motta návštevy pápeža Františka na Slovensku. Časti programu sa nazývali „S Máriou“, „S Jozefom“ a „Na ceste za Ježišom“. Predstavili sa počas neho hudobné telesá ako PiarMusic, eSPé, rapper Augustín a ďalší.
Privítanie pápeža
Keď na pódium vyšiel Zbor svätej Cecílie, atmosféra sa citeľne zmenila. Polhodinu pred samotným príchodom pápeža sa sektory pre divákov z bezpečnostných dôvodov úplne uzavreli a nástup zboru na pódium sa stal bezprostrednou predzvesťou príchodu Svätého Otca medzi mladých, ktorých sa na štadióne zhromaždilo približne 21-tisíc.
Keď sa pápež František dostal na štadión, moderátori podujatia to s nadšením oznámili prítomným. Už o niekoľko sekúnd neskôr pápež za výrazného potlesku vchádzal papamobilom do uličiek medzi sektormi, zatiaľ čo hudobníci na pódiu hrali hymnu stretnutia pápeža s mladými. Počas presunu papamobilom po štadióne zobral na ruky jedno dieťa. Tam, kde sa práve nachádzal, sa k nemu vždy zdvihlo množstvo rúk.
Po tom, ako vyšiel na pódium, ho prejavom privítal košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. „V našej arcidiecéze vnímame tento deň ako chvíľu posilnenia a povzbudenia pre náš život. Všetci, no špeciálne mladí, žijeme dnes vo zvláštnom zmätku doby, ktorý nie je ľahké zvládnuť,“ povedal arcibiskup Bober.
„Vidíme vo vás vodcu a pastiera, ktorý nám v Kristovom mene ukazuje pravé a večné hodnoty a približuje nám skúsenosť Božieho milosrdenstva. Práve to tak veľmi potrebujeme zažiť. Sme preto hladní po vašich slovách pre náš život, aby sme mohli napredovať,“ povedal. Svätému Otcovi v mene všetkých poďakoval za to, že prišiel do Košíc, a požiadal ho, aby Slovákom dal silu a nasmerovanie v čase zmätku a napätia. „Vitajte, Svätý Otec, a cíťte sa tu ako doma,“ ukončil svoj prejav Bober. Jeho prejav ku koncu prerušil búrlivý potlesk.
S pápežom Františkom sa potom o svoje posolstvá podelili mladí ľudia. Týkali sa Božieho milosrdenstva, čistej lásky a prijatia kríža vo svojom živote.
Petra z Košíc rozprávala o tom, ako jej jedna sviatosť zmierenia v košickej katedrále zmenila život. Podľa jej svedectva sa jej dotklo to, že mohla Boha nazývať svojím Otcom. „Svätý Otec, viem, že aj vám v období mladosti veľmi pomohla jedna sviatosť zmierenia. Ako má mladý človek prekonávať prekážky na ceste k Božiemu milosrdenstvu?“ opýtala sa na konci svedectva.
Ďalším svedčiacim bol Peter z Brezna, ktorý rozprával o hodnote čistej lásky. Hovoril o tom, ako jemu a jeho manželke príbeh Anny Kolesárovej pomohol pred manželstvom vydržať v čistom vzťahu. Peter potvrdil, že im pomáha aj po prijatí sviatosti manželstva: „Vďaka Anke vieme, ako vysvetľovať hodnotu čistoty našim trom dcéram, ktoré Anku a jej príbeh poznajú,“ povedal. Svätého Otca sa Peter opýtal, ako povzbudiť mladých, aby „uverili v hodnotu čistej lásky“. Počas svojho svedectva sa Peter od dojatia rozplakal, na čo prítomní reagovali potleskom.
Aj tretie svedectvo, ktoré predniesli Peter a Lenka, sa určitým spôsobom týkalo príbehu Anny Kolesárovej. Počas ich manželstva totiž Peter ťažko ochorel a „bol na pokraji života“. Vtedy manželia dostali relikviu blahoslavenej Anny Kolesárovej, ku ktorej sa pravidelne modlievali. Po „piatich rokoch trápenia prišlo vyslobodenie z choroby“. Teraz majú tri deti, ktoré so sebou doniesli aj priamo k pápežovi na pódium. Lenka sa pápeža Františka spýtala, ako povzbudiť mladých, „aby sa nebáli objať kríž vo svojom živote“.
Pápežov prejav
Pápež František začal slovenským pozdravom a odpoveďou na otázku Petra týkajúcu sa čistej lásky. „Priatelia, nebanalizujme lásku, pretože láska nie je len emócia a cit, tie sú nanajvýš tak jej začiatkom… Láska je vernosť, dar, zodpovednosť,“ povedala mladým hlava Katolíckej cirkvi.
„Skutočnou originalitou dnes, skutočnou revolúciou, je oslobodiť sa od kultúry provizórnosti, ísť nad rámec inštinktu a nad rámec okamihu, znamená milovať na celý život a celou svojou bytosťou,“ povedal. Pripomína, že v každom veľkom príbehu sú dva dôležité prvky – láska a dobrodružstvo. Ako príklady spojenia týchto hodnôt uvádza život Ježiša Krista a Anny Kolesárovej.
Mladí by sa podľa neho mali usilovať o vysoké ciele. „Nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele,“ vystríhal.
„Snívajte o kráse, ktorá presahuje vzhľad, ktorá je viac ako módne trendy. Snívajte bez strachu o založení rodiny, o dávaní života a výchove detí, o strávení svojho života s iným človekom, s ktorým budete mať všetko spoločné, bez toho, aby ste sa hanbili za svoje slabosti, pretože je tu ten alebo tá, kto ich prijíma a miluje, kto ťa miluje takého, aký si,“ povzbudil pápež. Podľa pápeža si mladí majú dávať pozor na falošné sny, ktoré sa im pokúsia predať „manipulátori šťastia“. Každý by si mal uvedomiť, že je jedinečný a je na svete, „aby sa cítil milovaný vo svojej jedinečnosti a miloval ostatných, ako to nikto nemôže urobiť za neho“. Preto by sme podľa Františka mali mať odvahu „pustiť sa do nádherného rizika lásky“.
Svätý Otec mladým odporúčal, aby nezabudli na svoje korene, teda rodičov a starých rodičov. Mali by ich navštevovať a počúvať napriek tomu, že sa dnes vo veľkom vyskytuje nebezpečenstvo vykoreneného rastu. V dnešnej virtuálnej dobe sa totiž dá všetko vybaviť veľmi rýchlo, a preto ľuďom hrozí, že sa odpoja od svojich koreňov.
„Odpojiť sa od života, fantazírovať v prázdne nie je dobré, je to pokušenie od zlého,“ varoval pápež František. „Boh nás chce mať pevne zasadených na zemi, spojených so životom, nikdy nie uzavretých, ale vždy otvorených pre všetkých.“
Na výhrady, že svet premýšľa inak, pápež reagoval: „Nenechajte sa ovládnuť smútkom alebo rezignovaným znechutením tých, ktorí hovoria, že sa nič nezmení. Ten, kto tomu uverí, ochorie na pesimizmus a vnútorne zostarne, zostarne mladý. Dnes je toľko rozkladných síl, tých, ktorí obviňujú všetkých a všetko, šíria negativizmus, sú odborníkmi na sťažnosti. Nepočúvajte ich, pretože sťažovanie sa a pesimizmus nie sú kresťanské. Pán nemá rád smútok, a keď niekto zo seba robí obeť. Nie sme stvorení, aby sme skláňali hlavu k zemi, ale aby sme ju pozdvihli k nebu.“
Svätý Otec sa potom venoval sviatosti zmierenia, o ktorej vo svojom svedectve hovorila Petra. „Ale keď sme sklesnutí, čo môžeme robiť? Existuje spoľahlivý prostriedok, ktorý nám pomôže znova vstať. To je to, o čom si nám hovorila ty, Petra: spoveď. Pýtala si sa ma: ,Ako môže mladý človek prekonať‘ prekážky na ceste k Božiemu milosrdenstvu?‘ Aj tu ide o záležitosť pohľadu, pohľadu na to, na čom záleží. Ak sa vás opýtam: ,Na čo myslíte, keď‘ sa idete spovedať?‘, som si takmer istý odpoveďou: ,Na hriechy.‘ Ale pýtam sa vás: ,Sú hriechy skutočne centrom spovede?‘“ opýtal sa pápež, na čo mu štadión odpovedal prejavmi nesúhlasu.
„Čo je centrom? Hriechy alebo Otec, ktorý odpúšťa všetky hriechy? Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť‘, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. A Otec nás dvíha v každej situácii, odpúšťa nám každý hriech,“ povedal František.
„Dajme v spovedi prvé miesto Bohu. Ak je on hlavnou postavou, všetko sa stáva pekným a spoveď je sviatosťou radosti. Áno, radosti: nie strachu a súdu, ale radosti,“ povedal a mladým odporúčal, aby si pamätali ten pocit odpustenia a objatia, ktorý zažívajú po spovedi.
Potom povedal, že hanba pri spovedi nie je zlá vec. „Ak sa hanbíš, znamená to, že nesúhlasíš s tým, čo si urobil,“ povedal s dodatkom, že ľudia žijúci nezriadeným spôsobom života sú v jeho krajine označovaní za „nehanebných“.
„Hanba je dobré znamenie, ale ako každé znamenie si vyžaduje ísť ďalej. Nebuď väzňom hanby, pretože Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš. A miluje ťa vždy,“ dodal.
Niektorí ľudia si podľa neho myslia, že im Boh nemôže odpustiť ich hriechy, ale takýto postoj je nesprávny. „Boh trpí, keď si myslíme, že nám nemôže odpustiť, pretože je to, ako keby ste mu povedali: ,Si slabý v láske!‘ Naopak, Boh sa raduje, keď nám odpúšťa, zakaždým. Keď nás zdvihne, verí v nás ako po prvý raz, nenechá sa odradiť. My sa necháme odradiť, on nie. Nevidí hriešnikov, ktorých by nálepkoval, ale deti, ktoré miluje.“
Pápež na konci svojho prejavu ešte zareagoval na otázku Petra a Lenky o objímaní kríža. „Objať: to je pekné sloveso. Objatie pomáha prekonať strach. Keď sme objatí, získame znova dôveru v seba a v život. Nechajme sa teda objať Ježišom. Preto keď objímeme Ježiša, znova dostávame nádej. Nemôžeme objať samotný kríž, bolesť nikoho nespasí. To, čo premieňa bolesť, je láska. Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! Ak objímame Ježiša, znovu sa rodí radosť. A Ježišova radosť v bolesti sa premieňa na pokoj. Želám vám túto radosť‘, silnejšiu ako čokoľvek iné. Prajem vám, aby ste ju zaniesli svojim priateľom. Nie kázne, ale radosť. Nie slová, ale úsmevy, bratskú blízkosť.“
Na konci svojho prejavu pápež tradične prítomných požiadal, aby sa zaňho nezabúdali modliť, a po slovensky poďakoval. Štadión Lokomotíva opustil za spevu Zboru svätej Cecílie a potlesku prítomných.
Dianie na štadióne po odchode pápeža ešte pokračovalo hudobným programom.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
