Nová filozofia bývania? Krtkodom je ohľaduplný k peňaženke aj prírode

Krtkodom má nielen ekologický rozmer, ale aj praktický. Ten prvý na Slovensku postavili ešte v roku 2010 na Záhorí.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Počuli ste už o nezvyčajných domčekoch pod zemou? Hovorí sa im krtkodomy. Skutočne existujú, nie sú iba v rozprávke, ale sú určené pre ľudí. Ich realizátori hovoria o mnohých výhodách, najmä však o ich pozitívnej ekologickej stránke. Vedeli ste, že taký krtkodom nemusíte v zime vykurovať, ale len dokurovať? Naopak v lete v ňom nepotrebujete klimatizáciu. A aj keď sa vám na prvý pohľad môže zdať, že v ňom bude absolútna tma, vďaka veľkým oknám nebude na slnečné lúče takýto domček vôbec skúpy. Navyše si na jeho streche môžete dopestovať zeleninu či ovocie, energiu si môžete vyrábať zo slnka a efektívne môžete využívať aj dažďovú vodu. Tomu sa povie dokonalé bývanie. Je také naozaj? Rozprávali sme sa s človekom, ktorý ako prvý na Slovensku mal práve takýto domček.

Architekt a odborník na ekobývanie Martin Pribila už od svojich 14 rokov nosil tehly a upratoval stavby. Keď mal 20 rokov, popri škole kreslil výkresy statiky. Neskôr si zo svojich ciest v zahraničí doniesol zaujímavé skúsenosti a taktiež zážitky. „V Austrálii som pracoval pre architekta, kde mi najvtipnejšie prišlo počítanie tehličiek a posun okien kvôli pekným rezom,“ prezrádza nám ešte pred rozhovorom Martin Pribila.

Vďaka študijnému pobytu Erasmus mal možnosť pracovať aj vo veľkej statickej kancelárii vo Viedni, neskôr pokračoval v Rakúsku v menšej kancelárii až sa dopracoval k vlastnej myšlienke o domoch, ktoré zapadnú do prostredia a prírody. Ku krtkodomu sa dostal po noci strávenej nad knihou, v ktorej sa dočítal o domoch krytých zemou. So svojou rodinou žije v prvom krtkodome na Slovensku, konkrétne na Záhorí.

Martin Pribila

Ste majiteľom prvého krtkodomu na Slovensku. Ako ste sa k nemu dostali? Postavili ste si ho sám?

Som stavbár. Prvý dom som staval sčasti s majstrami, no pár vecí odmietali robiť, a tak som sa dohodol so študentmi zo stavebnej fakulty. Odvtedy mi zostalo, že menej bežné veci chodím na stavbu robiť ja. Keď chlapi vidia, že sa to dá, naučia sa a ďalší raz robia sami.

O domoch v zemi som si prečítal knihu. Z večera do rána. Dovtedy som čítal päť strán za deň. Nadchol ma tento štýl bývania. Najprv kvôli energiám, no objavujem stále nové výhody.

Takto vyzerá prvý krtkodom na Slovensku, v ktorom žije Martin Pribila so svojou rodinou.

Ako ste vlastne prišli k tejto myšlienke? Venuje sa tomu viacero ľudí na Slovensku?

Viete, venujem sa tomuto typu stavieb už 12 rokov, pričom s klientom je to do tých päť rokov, preto dnes vidíte naše výsledky spred piatich rokov.

Neviem o tom, či sa niekto špecializuje na tento typ stavieb u nás. Tu a tam mi volajú architekti, neskôr investor a nakoniec realizátor s otázkami. Občas všetci traja k tej istej stavbe. Sú si neistí, no ťažko im pomôcť úpravou jedného detailu z uceleného systému stavby. 

Nápad so stavbami domov v zemi mali už pri nájazdoch Turkov v Brhlovciach a vlastne už pri obývaní prvých jaskýň. Alchýmia je v hľadaní odpovedí na pálčivé otázky dnešného sveta. Nás práve toto baví. S polovicou klientov si na konci stavby tykám, ale aj pri tých, s ktorými si vykám, občas pri debate strácam pojem o čase.

A bolo to vždy takéto ideálne? Čelili ste na začiatku problémom, dôverovali vám ostatní? Predsa len, krtkodom nie je obyčajná stavba a netradičné nápady sú častým predmetom výsmechu. Ako to bolo s vami?

Konkurencia sa mi asi päť – šesť rokov smiala. No už pár rokov počúvam, ako architekti, matadori chceli podobný koncept priniesť pred dekádami. Chce to odvahu a naozaj „tvrdú hlavu“, kým sa človek presadí, kým začne projekt fungovať. A potom, keď už je cesta „vyšľapaná“, sa začne kopírovať.

Stavby produkujú až do 40 % odpadu. Preto používame hlinu, drevo, recyklované sklo, ako tepelnú izoláciu penové sklo, konope…

Poďme si o krtkodomoch povedať viac. Čo môžu ľuďom priniesť?

Krtkodom ponúka bývanie, kde využijete ťažšie využiteľný svah a vytvoríte na ňom nové políčko na streche a relaxačnú záhradu pred domom. Bývanie s výhľadom a nadhľadom, kde susedovi do taniera nevidíte, iba ak jeho strechu. Zväčša ani sused ani stromy netienia a máte prebytok slnka. Slnko je antidepresívom.

Kto chce bývať ďalej od mesta, na samote, na sebestačnej farme, tomu vieme pripraviť sebestačné bývanie. Vlastná studňa je bežná, no stáva sa bežnou už aj koreňová čistička a vlastná energia z fotovoltiky. Vážnou témou, ktorou sa zaoberáme, je minimum technológií, keďže technológia má kratšiu životnosť ako dom a tiež potrebuje špecialistov na pravidelný servis. Najvážnejšia téma je však recyklácia. Stavby produkujú až do 40 % odpadu. Preto používame hlinu, drevo, recyklované sklo, ako tepelnú izoláciu penové sklo, konope a najnovšie testujeme recyklovaný betón s certifikovanými vlastnosťami.

Takže taká nová filozofia bývania…

A nové podnikanie, ktoré vám otvorilo dvere do iného sveta…

Dnes už sa zaoberáme sebestačnými domami, pestovaním na strechách sa zaoberajú naši klienti a nás podporujú pri používaní obnoviteľných materiálov. Najnovšie skúšame recyklovaný betón. Prvé testy vyšli super. Vďaka spolupráci s externistami prichádza do krtkodomu veľa sviežich myšlienok, výskum a učenie sa navzájom. Aby som nebol človekom len od stola, chodím na stavby občas manuálne pracovať, občas konzultovať s chlapmi, ako im čo uľahčiť, aby ich práca bavila. 

Aby som nebol človekom len od stola, chodím na stavby občas manuálne pracovať, občas konzultovať s chlapmi, ako im čo uľahčiť, aby ich práca bavila. 

Strecha na krtkodome, kde si majitelia môžu pestovať rôzne rastliny či trávnik.

Takže si vyhrniete aj rukávy. Poďme ešte naspäť do praxe a možných rizík, ak teda sú nejaké. Hovoríte o dome, ktorý je sčasti v zemi. A nemôže do takého domu pod zemou zatiecť? Nemôže tam byť vlhko ako napríklad býva v podzemných pivničkách? Ako bojujete s vlhkosťou?

V Rakúsku sme pivnice robili takmer pri každom dome. Vždy bez podlahy, aby v nich bola vlhkosť. V dome máte opačné požiadavky. Systémy na to sú. Či môže zatiecť? Ako pri všetkom. Aj brzdy v aute môžu zlyhať. Cieľom je robiť systémom, ktorý je bezpečný, ľahko kontrolovateľný, trvácny a opraviteľný zvnútra. Hydroizoláciu máme priamo v betóne. Preto platí, že hydroizolácia vydrží tak dlho, ako dlho vydrží stáť dom.

Aké sú potom výhody takéhoto domu oproti klasickej novostavbe či zrekonštruovanému domu? Dá sa to konkrétne aj porovnať?

Dnes ma ľudia často oslovujú, že chcú sebestačnosť. Oproti krtkodomu však majú vysokú spotrebu energií. Na bežnej streche si zeleninu len ťažko vypestujete. Na krtkodomoch majú najkrajšie záhradky seniori, aj tí s miernymi zdravotnými ťažkosťami. Preto obdivujem klientov, ich životnú energiu aj po sedemdesiatke.

Mimochodom, vedeli ste, že na Slovensku máme množstvo odvážnych seniorov, ktorí zanechajú, či posunú svoje veľké domy cudzím rodinám a idú do menšieho, slobodnejšieho bývania, pokojne aj do cudzieho mesta? Ráno vybehnú na bežky alebo na záhradku na streche a večer „debatia“ o skvelých možnostiach tohto sveta. Počas práce na krtkodomoch som stretol neuveriteľné množstvo skvelých ľudí.

Martin Pribila na stavbe.

Dá sa mať absolútne ekologický dom? Čo tie zvyšné veci okolo domu? Veľa sa hovorí o kanalizácii, odpadoch, riešeniach energií. Riešite aj to?

Energie a materiály vždy produkujú nejakú ekologickú stopu. Ako únia, tak aj klienti nás nútia premýšľať „out of box“. Od prírodného čistenia splaškovej vody v koreňovej čističke, cez recyklované – nie recyklovateľné, ale už recyklované – materiály až po prírodné materiály, ktoré sú stále viac žiadané. Žiaľ, plastom sa úplne vyhnúť nevieme. Na porovnanie, bežný dom ich má až 250 kg (drevodom 300 kg), z čoho plastové okná tvoria značnú časť. Vieme však ponúknuť izoláciu domu bez plastov a z polystyrénu vieme 95 až 97 %  nahradiť recyklátom.

Ekológia je však vždy o 10 až 15 % drahšia. Náš dom v najlepšom variante je už teraz CO2-pozitívny. Jeden taký je už obývaný. A naše postupy ďalej vylepšujeme.

Spomínali ste, že vás domček je sebestačný. V čom presne?

Pár domov má vlastnú vodu, značná časť krtkodomov má koreňovú čističku a teraz už vieme vyrobiť s 10 – 20kWp fotovoltikou dostatok energie pre celý dom. Pri 10kWp je potrebné na 30 až 45 dní prikúriť drevom, 1,5prm/rok. Nechápal som najskôr túto slobodu, ktorú od nás klienti chceli. Ale pochopil som na vlastnom sebestačnom dome. Máte zrazu pokoj na duši, pretože viete, že rodina bude mať vždy teplo a čistú vodu. Všetka voda zostáva na našom pozemku. Dažďová aj vyčistená splašková. 

Takáto stavba znižuje náklady. Viete to aj nejako konkrétne porovnať?

Po dokončení domu sa mi niektorí smiali, lebo sa im cena zdala vysoká. Dnes, po siedmich rokoch je trojizbový panelákový byt u nás v dedine drahší ako náš päťizbový sebestačný dom v mesačnej splátke vrátane energií.

Ak hovoríme o životnosti, môže nám krtkodom vydržať na celý život?

Ráta sa so životnosťou 50 rokov. Vzhľadom na ochranu pred UV žiarením aj vrtochmi počasia však odhadujem životnosť na 80 až 100 rokov. Tieto domy sa budú dediť viac ráz. Preto máme voľnú dispozíciu a tuhú vonkajšiu konštrukciu.

A po finančnej stránke? Je drahšie postaviť krtkodom ako napríklad klasický dom z tehál?

Tiež používame tehly. (úsmev)

Je to drahšie, ako stavať na roli a lacnejšie ako nadzemná stavba s opornými múrmi vo svahu. Podľa štatistického úradu sme na priemerných cenách stavieb. Otázkou je, aké lacné je stavanie na roli, keď potom budeme musieť dovážať potraviny, lebo naše role sú zastavané lacnými domami…

A čo svetlo? Dom pod zemou mi evokuje, že v ňom musí byť veľká tma. Mýlim sa?

Kontrast je fajn a ani ja osobne nepoznám veľa priesvitných strešných krytín. (smiech)

Máme aj dom, ktorý má šírku 18 metrov a 17,5-metrové okno.

Koľko máme momentálne krtkodomov na Slovensku?

V rámci Slovenska, Česka a Maďarska ich už stojí vyše 20 a ďalšie sú v štádiu projekcie či povoľovania a naceňovania. Rozbieha sa už aj developerský projekt so 48 domami a pár drobných investorov sa ozvalo na tri domy na veľkom pozemku. Cítime, že vnímanie prírody sa zmenilo.

Hovoríte o susedných krajinách. Ako je to inde v zahraničí? Sú takéto stavby aj v iných krajinách?

Periodicky sa opakujú po celom svete. Ako zvieratá, tak aj ľudia chápu, že ochrániť sa zemou je jedna z top možností.

Splnil sa vám sen?

Krtkodom sa zrodil ako vízia oslobodenia sa od platieb za energie a túžba bývať obklopení prírodou. Prioritou bol aj ekologický rozmer, teda aby sa čo najviac eliminovala uhlíková stopa. Prvý projekt mal developerský charakter, všetko v našej réžii. Zadlžil som seba aj rodinu, tak veľmi som veril tejto myšlienke. Dnes sme tím ľudí. Robíme si vlastný výskum, prinášame zjednodušenia a krajšie detaily, vyvíjame systém vhodný aj na svojpomocnú výstavbu, pomáhame plniť sen o bývaní aj ďalším ľuďom. A to ma teší.

Vedeli ste, že…

krtkodom je „zelený“ dom a pomáha ľuďom aj životnému prostrediu? A že na pozemku zostane až 95 % zelene?

…odpadové teplo z domu sa využíva na vyhrievanie skleníka?

…dom v zemi dokáže byť energeticky sebestačný vďaka fotovoltike?

vietor nikdy neodfúkne strechu, pretože krtkodom má na streche trávu?

… teploty v dome dosahujú od 21°C do 24°C s minimom kúrenia a bez klimatizácie? Krtkodom sa prikuruje len 90 dní v roku, pričom bežný dom až 210 dní. Krtkodom nepotrebuje chladenie, dom sa v lete od slnka neprehrieva. Interiér je tepelne stabilný, dom si udržuje príjemnú vnútornú teplotu po celý rok. Keby ste v krtkodome vôbec nekúrili ani počas tej najtuhšej zimy, nikdy v ňom nezamrznete.

počas prívalového dažďa dáždnik zo zelenej strechy a dvojitej izolácie proti vode neprepustí ani kvapku? Strecha z hrubej vrstvy zeminy odolá krupobitiu. Zemina dokonca spoľahlivo ochraňuje i pred bleskami.

…zrážkovú vodu dokáže krtkodom zadržiavať a využívať v prírodnom kolobehu? Zemina na streche zrážkovú vodu zadrží a nasaje do seba. Samospádom sa voda postupne uvoľňuje, čistí cez hrubú vrstvu zeminy a korene rastlín, a pomaly steká do studne alebo jazierka. Voda zo studne sa používa na splachovanie WC, sprchovanie alebo zalievanie záhrady, a tak minimalizujeme spotrebu vody v domácnosti.

…vniknutie cudzích osôb do krtkodomu je výrazne sťažené? Krtkodom je prístupný len z jednej, maximálne dvoch strán, tie sa ľahšie ustrážia ako štyri strany.

…krtkodom má dvojitú ochranu proti požiaru? Prvá vonkajšia protipožiarna vrstva je zemina na streche a okolo domu. Plní dve významné funkcie, chráni dom proti požiarom zvonku a bezpečne odvádza blesky. Druhá vnútorná protipožiarna vrstva je z nehorľavej betónovej konštrukcie, ktorá je taká odolná, že i keby sa požiar dostal dovnútra domu, žiadne zložité rekonštrukcie po požiari krtkodom nevyžaduje.

…najdôležitejšia vlastnosť konštrukcie krtkodomu je jeho väčšia pevnosť a odolnosť ako požaduje norma proti zemetraseniu a zosuvom pôdy?

Zdroj fotografií: súkromný archív M. P., www.krtkodom.sk

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články