Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Cestovanie bez obmedzení, moderná mestská doprava a spoločná mena. Toto je len zlomok výhod, ktoré nám prinieslo členstvo v Európskej únii. Napriek tomu je podľa štatistík Eurobarometra medzi Slovákmi stále veľa euroskeptikov. Tento fenomén sa odráža aj na účasti v eurovoľbách, ktorá je u nás dlhodobo najnižšia spomedzi všetkých členských štátov EÚ.
Okrem nedostatočného vzdelávania na školách je za nízkou volebnou účasťou viacero faktorov. „Myslíme si, že Európsky parlament rozhoduje o nás bez nás a že jeho rozhodnutia nemajú vplyv na to, ako tu žijeme. Dlhodobo sa snažíme ľudí z tohto omylu vyviesť,“ podčiarkol Sermek.
Ako ďalej vysvetlil, Európska komisia síce legislatívu navrhuje, ale na jej schvaľovaní sa musia podieľať europoslanci. Táto legislatíva sa potom pretaví do všetkých oblastí nášho života – ako napríklad čistota vzduchu, bezpečnosť na internete, regulácie v automobilovom priemysle, ochrana detí pred cielenou reklamou a podobne. „Nedávno sme spočítali, že polovica zákonov, ktoré na Slovensku platia, pochádza z Európskej únie. To si mnohí, žiaľ, neuvedomujú a našu prítomnosť v Bruseli podceňujú.“
Video vzniklo zo spontánnych výpovedí ľudí, ktorí svojim vnúčatám rozprávali zážitky a odovzdali im silný odkaz.
Pozitívny vývoj však Sermek sleduje pri pohľade na členstvo ako také. Z tohto hľadiska sme sa zaradili nad priemer Európskej únie a dokonca viac ako osemdesiat percent ľudí si myslí, že Slovensko z členstva profituje. O to viac je podľa neho paradoxné, že napriek tomu iba malé percento pristupuje k volebným urnám. „Ľudia sa mylne domnievajú, že ich hlas nemôže nič zmeniť. No práve v eurovoľbách, kde je účasť omnoho nižšia ako pri parlamentných voľbách, má každý hlas o to väčšiu váhu.“
Tak znie slogan tohtoročnej kampane Európskeho parlamentu k blížiacim sa eurovoľbám. Vo svojom propagačnom videu apeluje najmä na mladú generáciu, ktorá nezažila vojnu a obdobie neslobody. Mier a demokraciu preto považuje za samozrejmosť. „Video vzniklo zo spontánnych výpovedí ľudí, ktorí svojim vnúčatám rozprávali zážitky a odovzdali im silný odkaz, že demokraciu a slobodu musíme chrániť a bojovať o ňu. Najlepšia cesta, ako to urobiť, je práve ísť hlasovať vo voľbách, “ priblížil Sermek. Video si pozrelo celosvetovo takmer dvesto miliónov ľudí.
Vojna na Ukrajine nás podľa Sermeka prebrala z pohodlnosti, v ktorej sme žili aj vďaka členstvu v Únii od konca druhej svetovej vojny. Príliš dlho sme žili v tom, že vojna je prežitok minulosti, a nepriznali si, že ani demokracia nie je zadarmo. „Už aj samotné slobodné voľby sú výsadou. A keď ju máme, tak nejdeme voliť, lebo načo. Veď za mňa zvolia iní…“ Pritom upozornil, že aj blízko nás sú krajiny, kde slobodné voľby nie sú a kde by dali ľudia čokoľvek, aby si mohli slobodne vyberať svojich zástupcov. „My toto právo máme a nevyužívame ho,“ uzavrel.
Zároveň si nemyslí, že by pomohlo, ak by boli voľby povinné, ako napríklad v Belgicku či Luxembursku. „Zažili sme dlhé roky neslobody za socializmu a slobodu sme si v nežnej revolúcii vybojovali. Teraz by bolo kontraproduktívne, aby sme voľby ľuďom nanútili.“
Trestnoprávne zodpovední sú mladí od 15 rokov, tak prečo by nemohli ísť aj voliť?
Cestu k zvýšeniu volebnej účasti vidí v spájaní viacerých volieb do jedného volebného dňa. Snaha spojiť druhé kolo prezidentských volieb s eurovoľbami však neprešla parlamentom. Tým, že máme päťročný nemenný cyklus prezidentských volieb, ktorý sa nám nešťastne prekrýva s termínom eurovolieb, táto patová situácia nastane vždy. „S termínom eurovolieb hýbať nevieme, mohli by sme jedine uvažovať o zmene termínu prezidentských volieb.“
Sermek si myslí, že volebnej účasti by mohlo pomôcť aj posunutie vekovej hranice pod osemnásť rokov. Túto cestu razia krajiny ako Belgicko, Nemecko, Malta či susedné Rakúsko. „Trestnoprávne zodpovední sú mladí už od 15 rokov, tak prečo by nemohli ísť aj voliť? V hre je aj ich budúcnosť.“
Podľa Sermeka nehrozí scenár, že voľby ovládne krajná pravica alebo euroskeptici. Mohli by posilniť, získať viac kresiel a eventuálne aj vytvoriť frakciu, ale vzhľadom na ich rôznorodosť to tiež nie je úplne automatické. „Napríklad francúzska nacionalistická politička Marine Le Penová nechce spolupracovať s krajne pravicovou nemeckou stranou AfD. Preto je dnes ťažko predpovedať, či vznikne jedna veľká frakcia alebo niekoľko menších euroskeptických frakcií.“
Hoci sa medzi viac ako sedemsto hlasmi môže zdať, že jeden hlas sa ľahko stratí, nie je to tak. Sermek vysvetlil, že každý europoslanec môže navrhovať zmeny v legislatíve a zasahovať do nej. Veľmi záleží na tom, či je daný europoslanec ochotný spolupracovať s inými. „Poslanci, ktorí sú zaradení do politických frakcií, majú za sebou podporu, a preto vedia ľahšie presadiť akúkoľvek zmenu v prospech Slovenska.“
Rovnaký mandát na návrhy zmien majú aj poslanci, ktorí sú nezaradení. Majú však oveľa ťažšiu cestu k tomu, aby niečo presadili.
Väčšina z týchto dezinformačných médií je prepojená na Rusko, ktoré sa dlhodobo snaží Úniu destabilizovať.
Aj keď čísla nepustia a Slovensko má v europarlamente len 15 poslancov, o ich vplyve svedčí i fakt, že vo vedení EP malo Slovensko hneď dvoch zástupcov. Okrem nich sme mali aj spravodajcu, ktorý sa podieľal na rozhodovaní o rozširovaní EÚ.
Parlament zachytil snahy o šírenie dezinformácií cez sociálne siete. Podľa Sermeka sa týkali najmä spochybňovania európskej demokracie, manipulatívnych komentárov ku klimatickým zmenám a podobne. „Funguje to väčšinou tak, že si vyberú pár kontroverzných výrokov europoslancov, ktorí majú na niektoré veci opačný názor, a šíria ich po rôznych kanáloch ako názory Európskeho parlamentu.“
Politická vôľa k rozšíreniu o nových členov je oveľa vyššia ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu.
Väčšina z týchto dezinformačných médií je prepojená na Rusko, ktoré sa dlhodobo snaží Úniu destabilizovať.
Rozširovanie je dlhodobý proces a v nasledujúcich piatich rokoch nebude mať Únia podľa zástupcu europarlamentu na Slovensku nových členov. „Pokiaľ sa rozprávame o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou, bol to dôležitý politický signál na jej podporu, no zároveň platí, že každá kandidátska krajina musí spĺňať prísne politické a ekonomické kritériá.“ Pritom upozornil, že proces približovania sa k európskej legislatíve a prípravy národnej ekonomiky na konkurencieschopnosť sú záležitosťou niekoľkých rokov.
Najbližšie majú k členstvu našliapnuté krajiny západného Balkánu. Sermek však v najbližších rokoch neočakáva, že o niektorú z týchto krajín sa EÚ v najbližších rokoch rozšíri. Na druhej strane pripustil, že politická vôľa k rozšíreniu o nových členov je v súčasnosti oveľa vyššia ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
