V rozhovore sa tiež dozviete:
- aké sú výhody konzumácie jedlého hmyzu,
- ako sú na tom s predsudkami voči jedlému hmyzu Slováci oproti susedom v Českej republike,
- ktorú skupinu ľudí najskôr zaujmú produkty z hmyzu.
Ako ste sa dostali k myšlienke predávať jedlý hmyz?
V podstate ako slepé kura k zrnu. (Smiech.) Jedného dňa na mňa vyskočil nejaký článok v angličtine o tom, že Európska únia schválila konzumáciu jedlého hmyzu. Vždy som rád skúšal nové veci, bol som zvedavý a chcel som sa o tom dozvedieť viac. Zistil som, že na Slovensku to ešte nikto nepredáva, a tak som si povedal, že to teda vyskúšam ako prvý.
S jedlým hmyzom sa v našich končinách spájajú mnohé predsudky. Vás teda obišli?
Áno. Ja zjem asi 90 % všetkého, čo nezje mňa. (Úsmev.) Prvýkrát som jedlý hmyz ochutnal od jedného českého výrobcu, môjho terajšieho dodávateľa, a bol som sám veľmi milo prekvapený, ako dobre to chutí.
S predajom produktov z hmyzu ste začali v roku 2021. S akými reakciami ste sa stretli vo svojom okolí, keď ste oznámili, že sa chcete venovať tomuto biznisu?
S rozmanitými. Samozrejme, moje najbližšie okolie, teda moje deti s tým prekvapivo nemali najmenší problém, aj keď sme ich najprv museli oklamať, že ide len o čipsy. Keď sme im potom prezradili, že v skutočnosti sú to larvičky, tak im to vôbec neprekážalo a ďalej jedli s veľkou chuťou. Čo sa týka manželky, tam to bolo ťažšie. (Smiech.) Stálo to u nás na stole možno taký mesiac, kým sa odhodlala. Nakoniec však bola sama prekvapená, že to vôbec nie je zlé. A pokiaľ ide o širšie okolie, tam boli reakcie niekedy aj rozporuplné, hoci väčšinou som sa stretol s nadšením. A ak si dobre pamätám, drvivá väčšina mojich známych jedlý hmyz aj ochutnala a bola z neho tiež príjemne prekvapená.
Aké sú výhody konzumácie jedlého hmyzu v porovnaní s bežnými potravinami?
Spomínajú sa hlavne dve. Jedna je výživová, druhá je environmentálna. Výživová je prioritne v tom, že jedlý hmyz je, pokiaľ ide o bielkoviny, koncentrovanejší. Prirovnáva sa to prioritne k mäsu, kde sa v závislosti od druhu nachádza od nejakých 20 do 30 % bielkovín. V hmyze sa nachádza od 40 do 60 %, čo je dvoj- až takmer trojnásobok. Ide teda o potravinu, ktorá by mala byť nutrične výživnejšia a hodnotnejšia, zároveň neobsahuje cholesterol, len zdravé tuky, vlákninu, minerály a podobne.
Z environmentálneho hľadiska je zase produkcia hmyzu menej zaťažujúca na životné prostredie. Napríklad na gram vyprodukovaných bielkovín je spotreba vody, jedla, pôdy oveľa nižšia. Taktiež produkcia oxidu uhličitého je pri hmyze nižšia, ako je napríklad pri chove hovädzieho dobytka alebo ošípaných. Ak si to porovnáme s veľkými maštaľami, tak na to, aby sme vyprodukovali toľko bielkovín, koľko vyprodukuje nejaká priemerná maštaľ s 500 kravami, ktorá má rozlohu niekoľko stoviek metrov štvorcových, tak pri hmyze nám na to stačí omnoho menšia plocha.
Ktoré druhy jedlého hmyzu máte vo svojom portfóliu?
Konkrétne sú povolené štyri druhy. Keď som začal s predajom, boli povolené dva druhy a následne pribudol veľmi rýchlo tretí. Ide o larvy múčiara obyčajného, ďalej je to cvrček domáci a koník sťahovavý, známy pod názvom saranča. Začiatkom tohto roka pribudol ešte potemník stajňový, čo je tiež druh larvy, veľmi podobný múčiarovi obyčajnému. My predávame z týchto štyroch druhov prvé tri, ktoré som menoval.
Jedna z najzaujímavejších konšpirácií bola, že som sponzorovaný Sorosom. Niekedy si zo srandy poviem, kiež by to bola pravda, keby mi na účet poslal aspoň ten milión, bol by som veľmi rád.
Viete, podľa akých kritérií sa vybrali práve tieto štyri druhy? Jedlých druhov bude asi oveľa viac…
Priznám sa, že netuším, podľa čoho sa vyberajú tieto druhy hmyzu, pretože vo všeobecnosti je známe, že vo svete sa konzumuje zhruba dvetisíc druhov hmyzu, prioritne v Ázii, Južnej Amerike a Afrike. Tipujem však, že tam budú zohrávať rolu viaceré faktory, ako napríklad nutričné hľadisko a spôsob chovu.
V úvode sme načrtli, že s konzumáciou hmyzu môžu mať mnohí ľudia problém. S akými najčastejšími mýtmi alebo konšpiráciami ste sa u nás stretli?
Pokiaľ ide o samotný produkt, stretol som sa s názormi, že jedlý hmyz je škodlivý, obsahuje toxíny a všelijaké baktérie, že ho nevieme stráviť a podobne. To môže platiť v prípade voľne žijúceho hmyzu, neplatí to však v prípade jedlého hmyzu, ktorého chov je veľmi prísne regulovaný a podlieha rôznym potravinárskym a hygienickým normám, ktoré musia chovatelia spĺňať. Navyše, dve tretiny svetovej populácie konzumujú hmyz na dennej báze, a hoci to v našich končinách nie je niečo štandardné, pre ľudský organizmus to nie je úplne cudzia potravina.
Niekedy sa tiež spomína prítomnosť chitínu, o ktorom si niektorí mylne myslia, že je rakovinotvorný. Je pravda, že chytín patrí medzi nestráviteľnú vlákninu, táto látka sa však nachádza aj v morských riasach, ktoré sa bežne konzumujú v Európe a prímorských oblastiach, je aj v hubách a podobne. Tiež je dokázané, že chitín tráviacim traktom jednoducho prejde a vylúči sa. A hlavne, nebavíme sa tu o konzumácii jedlého hmyzu ako náhrady 80 % stravy, ale len ako o doplnku. Ale stretol som sa s konšpiráciami aj ako podnikateľ.
S akými?
Jedna z najzaujímavejších konšpirácií bola, že som sponzorovaný Sorosom. (Smiech.) Niekedy si zo srandy poviem, kiež by to bola pravda, keby mi na účet poslal aspoň ten milión, bol by som veľmi rád.
Neodradili vás tieto negatívne hlasy?
Na začiatku to bolo ťažšie, dnes to už vôbec neberiem osobne.
Spomínali ste jedlý hmyz ako doplnok stravy. Nerátate teda s tým, že raz nahradí mäso?
Nerád o jedlom hmyze hovorím ako o plnohodnotnej náhrade. Napriek tomu, že podnikám v tejto sfére, stále to vnímam skôr ako alternatívu na rozšírenie jedálnička, možno na odľahčenie životného prostredia. Momentálne sa tiež hovorí o tom, aké je dôležité prijímať rozmanitú stravu, a toto je podľa mňa jedna z vhodných alternatív, aby sme nekonzumovali iba mäso.
Čo všetko obnáša chov hmyzu a ako si môžeme predstaviť také hmyzie farmy?
Priznám sa, že o chove mám len veľmi laické poznatky, nevenoval som tomu nejako extrémne veľa času. V zásade však hmyzia farma vyzerá veľmi podobne ako farma s hovädzím dobytkom. Aj na nej sú povolené len certifikované krmivá a liečivá, riadi sa prísnymi hygienickými a potravinárskymi normami. Je to ako farma hovädzieho dobytka, ale v menšom.
Česká republika je v tomto na míle popredu oproti Slovenskej republike. V podstate je takým priekopníkom v chove aj celkovo na trhu jedlého hmyzu.
Ako je na tom s chovom a predajom jedlého hmyzu Česká republika? Spomínali ste, že prvýkrát ste vy sám ochutnali jedlý hmyz práve od českého predajcu.
Česká republika je v tomto na míle popredu oproti Slovenskej republike. V podstate je takým priekopníkom v chove aj celkovo na trhu jedlého hmyzu. V Česku sú podľa mojich informácií minimálne tri alebo štyri farmy, respektíve chovatelia jedlého hmyzu. Zároveň sú tam ďalší traja alebo štyria výrobcovia a distribútori jedlého hmyzu. Podľa informácií od obchodných partnerov je aj vzťah obyvateľstva k jedlému hmyzu niekde úplne inde ako na Slovensku. U nás veľmi vidno konzervatívny postoj k týmto veciam, v Česku je to oveľa otvorenejšie.
Čo by pomohlo, aby Slováci zmenili názor na tento doplnok stravy?
Myslím si, že sú to v zásade dve veci. Jednou je osveta. Ľuďom treba povedať a vysvetliť, že naozaj nejde o žiadnu otravu, že je to niečo, čo môže veľmi zaujímavo spestriť náš jedálniček. A druhá vec, ktorá by pomohla, je určite aj nejaká štátna podpora, napríklad vo forme dotácií. Totižto tým, že jedlý hmyz vieme viac-menej len dovážať, nie sme úplne konkurencieschopní a potrebovali by sme, aby sa aj cena tohto hmyzu dostala do nejakého štandardu, a tak bol jedlý hmyz prístupnejší širšej mase ľudí.
Koľko rokov to podľa vás potrvá?
Priznám sa, že netuším, ale rád to občas porovnávam s elektromobilmi, ktoré pred desiatimi rokmi boli prístupné len pre pár vyvolených. Nehovorím, že dnes si ich vie dovoliť úplne každý, ale je to širšia masa ľudí a trvalo to pár rokov. Očakávam teda, že podobne to bude aj v prípade jedlého hmyzu. Myslím si, že o takých desať rokov sa nikto nebude čudovať, keď nájde jedlý hmyz štandardne v regáloch v potravinách alebo prípadne aj v určitých reštauráciách vo forme menu alebo doplnku k menu.
Hovorili ste, že najmenší problém s jedlým hmyzom majú práve deti. Neuvažovali ste, že by ste sa sústredili na ne?
Je pravda, že nás už aj oslovili niektoré školy, a áno, s deťmi a mladými je to určite jednoduchšie ako so staršou populáciou, a to hlavne preto, že malé deti nemajú žiadne predsudky. Skúšame teda, čo sa dá, ale prioritne potrebujeme hľadať rentabilné kanály, ktorými by sa to dalo spopularizovať. Jedným z tých kanálov sú potenciálne aj školy, treba len povedať, že aj na školách o týchto veciach rozhodujú riaditelia či učitelia. A tam sa tiež, samozrejme, veľakrát stretávame s predsudkami.
Nedalo by sa niečo spraviť s vizuálom, ktorý ľudí odrádza asi najviac?
Samotné produkty sa momentálne predávajú ako snacky alebo ako tzv. fingerfood. Tu je hmyz viac-menej v celosti, ako bol usmrtený. Samozrejme, napríklad také saranče sú zbavené končatín, ktoré sú tvrdšie, larvy sú, naopak, chrumkavé v celosti. Súhlasím s tým, že vizuál môže do určitej miery odrádzať, ale ponúkame napríklad aj prášok z cvrčkov. Treba však povedať, že tak ako aj pri samotnom jedlom hmyze, aj tu je trh len niekde v začiatkoch a samotný prášok z cvrčkov a jeho výroba je nákladná. Súčasná cena takéhoto prášku sa pohybuje niekde okolo desať eur za sto gramov, čo je naozaj veľa v porovnaní s klasickou múkou alebo aj s klasickými proteínovými výrobkami. Preto je najprv potrebné dostať trh do nejakého ekvilibria, kde sa rozšíri aj reťazec dodávateľov, zefektívni sa výrobný proces a na druhej strane sa rozšíri aj reťazec odberateľov. Ak sa k tomu pridá podpora od štátu, som presvedčený, že sa tento produkt bude schopný dostať na ceny, ktoré budú prístupné širším masám.
Kto sa momentálne najviac zaujíma o tieto produkty? Sú to náhodní konzumenti alebo nejaká špeciálna klientela, napríklad športovci?
Pôvodne sme si mysleli, že zaujímavou bázou spotrebiteľov budú práve športovci, treba však povedať, že športovci sú špecialisti v tom, že si prepočítavajú každý gram bielkovín a nielen z hľadiska príjmu, ale aj z hľadiska ceny. A to sa, ako som spomínal, stalo kameňom úrazu. Stále si však myslím, že športovci sú do budúcnosti určite veľmi zaujímavá skupina konzumentov, s cenou sa však treba dostať na nižšie úrovne.
Dnes sme identifikovali, že najzaujímavejšia skupina konzumentov sú mladí ľudia a tzv. „bádači“ alebo objavitelia, ktorí radi objavujú niečo nové, chcú niečím zaujať. Drvivá väčšina zákazníkov sú preto ľudia, ktorí to chcú vyskúšať.
Ako sa k jedlému hmyzu stavajú vegetariáni alebo vegáni?
To je zaujímavá otázka, ktorá je dosť rozporuplná z hľadiska toho, že jedlý hmyz ako taký nemá nervovú sústavu a z toho dôvodu z biologického hľadiska nepociťuje bolesť. Otázkou potom zostáva, či je to pre vegetariánov či vegánov prípustné alebo nie. Zatiaľ sa stretávame skôr s tým, že to tieto skupiny odmietajú. Predsa je to niečo, čo sa pred usmrtením hýbalo. Na druhej strane sa stretávame aj s tým, že pre určitú skupinu vegetariánov alebo vegánov je to prípustnejšie ako klasické mäso.
Aké sú vaše najbližšie plány v tomto biznise?
Priznám sa, že momentálne mám krátkodobú a strednodobú víziu. Krátkodobá je pokračovať v osvete. Bol by som rád, keby tomu dali ľudia šancu. A pokiaľ ide o ten strednodobý cieľ, priznám sa, že trh ma posadil trochu na zadok a dnes už rozmýšľam racionálnejšie. Uvidíme, ktorým smerom sa bude uberať legislatíva a možno nejaká podpora. Na začiatku som mal cieľ, že by som rád zastrešil celý dodávateľský reťazec, od chovu cez výrobu až po distribúciu, ale zatiaľ ideme opačným smerom. Robíme distribúciu a verím, že keď to podmienky umožnia, tak v nejakom strednodobom horizonte by sme sa mohli začať zaoberať aj výrobou a neskôr možno teoreticky aj chovom.