Peniaze majú nad vami najväčšiu moc, keď ich nezmyselne rozhadzujete (+podcast)

Rozhovor si môžete v rozšírenej verzii vypočuť ako podcast.

Ste publicistka a zároveň autorka knihy, ktorá sa zaoberá utrácaním peňazí. V súčasnosti sa profesijne okrem publikovania rôznych obsahov venujete aj marketingu a PR. Ako sa do tohto portfólia dostali peniaze?

Veľmi jednoducho, pretože mňa peniaze bavia, zaujímajú od detstva. Už na základnej škole som bola pokladníčka a na začiatku mojej kariéry som sa venovala hlavne peniazom a účtovníctvu. Pôsobila som ako ekonómka v jednej nadnárodnej spoločnosti. Doplnila som si vzdelanie o finančný manažment na City Univerzity Bratislava.

Peniazom som sa venovala od detstva práve preto, že akosi ma ten život nejako inak nasmeroval, prikvačil už v detstve, pretože od detstva som sa viac-menej musela starať o rodinu, teda byť veľmi nápomocná. Keď som mala 13 rokov, moja mama veľmi ťažko ochorela, takže k peniazom som sa dostávala aj prakticky, musela som sa naučiť hospodáriť v ranom detstve.

Ako sa formoval váš vzťah k peniazom a aký je dnes aj vzhľadom na rodinnú minulosť, ktorú ste spomenuli?

Na peniaze sa pozerám holisticky. Pracujeme, niečo vytvoríme, dostaneme za to peniaze a potom máme dve možnosti, čo s nimi urobíme. Buď najprv popremýšľame, ako ich minúť, alebo sa vrhneme do víru obchodov a tam o tie peniaze veľmi ľahko a rýchlo prídeme. Potom nám na konci mesiaca chýba, a tak si zoberieme nejaký spotrebný úver alebo pôžičku. Takto sa človek vie veľmi ľahko dostať do kolotoča, v ktorom, žiaľ, mnohí ľudia dnes žijú. Takýto spôsob života potom zároveň vedie aj k stresu a ľudia strácajú aj zdravie. Keď nemáte peniaze, musíte ráno vstávať a máte na krku ten nôž. Takto sa vám žije oveľa ťažšie, ako keď nad nimi radšej vopred rozmýšľate.

Už v detstve boli veci, ktoré som veľmi chcela. Napríklad, aby celá naša rodina mohla ísť k moru. To bol môj veľký sen. Keď som mala 13-14 rokov a stála som pred ťažkou otázkou, čo s tým rozpočtom robiť, začala som každý mesiac odkladať určitý obnos peňazí, aby nám na tú dovolenku vyšlo. Keď som mala 16 rokov, naša rodina prvý raz išla k moru. Odvtedy viem, že keď človek naozaj niečo chce a začne vedome pristupovať k peniazom, ale nielen k nim, tak sa môže veľmi veľa vecí zmeniť.

Čiže dá sa povedať, že správny vzťah k peniazom sa buduje tak, že sa dostaneme niekde do stredu medzi prílišným odkladaním a prílišným míňaním?

Toto je asi najlepšia cesta. Ľudia dnes, a hlavne posledných 10-20 rokov, majú predstavu, že všetko, čo na nich vyskakuje na internete, potrebujú mať ihneď, že je normálne bývať vo veľkom dome, normálne je mať pred domom dve veľké autá, ísť aspoň na 2-3 dovolenky ročne, normálne je sa značkovo obliecť… Všetky tieto „normály“ ich dostali do veľkých dlhov. Obdobie rýchlej inflácie je potom pre nich ťažké, lebo majú takéto návyky, ale zároveň majú už nastavené aj splátky, ktoré sú vysoké, takže potom prichádzajú do konfliktu sami so sebou.

Preto je veľmi dobré v živote vždy premýšľať a rozdeľovať si, čo chcem a čo potrebujem. Zároveň sa netreba pozerať na suseda, akým životným štýlom žije, pretože my nikdy nevieme, čo za tým je. Možno vyhral v lotérii alebo je možno nadmerne zadlžený. Krásne veci môžete zažívať aj s pár eurami vo vrecku, keď sa vyberiete niekam na túru.

Ľudia často míňajú peniaze na drobnosti, ktoré nepotrebujú.

Aké sú podľa vás správne kritériá, na základe ktorých by sme sa mali rozhodnúť, čo chceme a čo potrebujeme?

Je to individuálne, lebo každý z nás je obutý v nejakých iných topánkach a teraz nemám na mysli značkové alebo neznačkové. Jednou zo základných potrieb je jedlo. Každý deň sa potrebujete najesť a napiť, ideálne nejakej dobrej čistej vody. Takisto potrebujete niekde hlavu skloniť, lebo sa musíte vyspať. Tu si treba nastaviť nejaký rámec, či tá moja základná potreba je v nejakom lepšom byte v centre hlavného mesta, alebo či viem tú hlavu skloniť aj pri nižších nákladoch v okrajovej časti mesta.

Čo sa týka jedla, pre mňa je nesmierne dôležité, čo jem, teda najesť sa kvalitne. Tu väčšinou ľudia povedia, že keď kvalitne, tak to potom stojí dosť veľa peňazí. Vôbec to nemusí stáť veľa peňazí. Ľudia často míňajú peniaze na drobnosti, ktoré nepotrebujú. Zvyknem hovoriť príklad, že niekto si nezoberie vodu z domu, každý deň nechá pokojne euro-dve niekde na pumpe, len aby sa napil. Mohol to mať zadarmo. Niekedy ľudia minú peniaze na úplné nezmysly, potom im neostane na kvalitnú stravu a povedia, že im to nevychádza.

Z toho, čo potrebujeme, sa potom dostávame k tomu, čo chceme. Napríklad potrebujem nové auto, pretože teraz mám takú situáciu v živote, že budem veľa jazdiť. Keď si kúpim staré, každú chvíľu sa mi pokazí a asi ma to bude stáť viac ako to nové. Poviete si, dobre, potrebujem nové auto. Nové auto však kúpite aj za 15-tisíc, aj za 25-tisíc, aj za 45-tisíc. Ste v situácii, že potrebujem a zároveň aj chcem nové, ale ja si stále môžem vybrať, v akej hodnote. A takto môžem pristupovať ku všetkým veciam v živote.

Čo je za tým, že ľudia si kúpia niečo drahšie, hoci by si to mohli kúpiť aj lacnejšie a splnilo by to ten istý účel?

Je za tým pocit uspokojenia. Dnes sú médiá plné reklám v duchu „dopraj si, hlavne si to uži“ a nám sa to dostáva do podvedomia. Stále sme masírovaní takouto rétorikou a ja sa potom ani ľuďom nečudujem, že tomu časom prepadnú. Kúpia si drahú vec, doprajú si to a postavia sami seba na prvé miesto. No väčšinou sa postavia na prvé miesto v splácaní alebo v nejakých dlhoch.

Slovák je statusový. Dôležitejšie je pre nás ukazovať sa zvonku, než odkrývať to, čo je vnútri nás. Tým teraz nechcem hovoriť, že ja mám v sebe všetko usporiadané alebo že som dokonalá. Aj ja som len človek, tiež robím chyby a niekedy sa aj finančne zle rozhodnem. Aj to sa mi v živote stalo. Chcem tým len povedať, že keď si zavedieme správne návyky do života a začneme vedomejšie o tom rozmýšľať, nič sa nestane, ak urobíme tu i tam nejakú chybu, ale ideme krok za krokom. A hlavne to ukazujeme našim deťom. Toto je podľa mňa tá najťažšia úloha v dnešnej dobe.

Platí, že peniaze majú samy osebe veľkú moc alebo im tú moc dávame my naším prístupom k nim?

Peniaze majú najväčšiu moc, keď ich nemáte, keď ich rozšafárite a stanete sa ich otrokom. Keď nemáte rezervy a nemáte peniaze a napríklad sa necítite dobre v práci, nemôžete si zo dňa na deň povedať, kašlem na to, idem odtiaľto preč, veď si niečo nájdem. Nemôžete takto ani rozmýšľať, lebo vy máte na krku hypotéku, splátku auta, deti vám chodia do školy, na krúžky a tak ďalej. V podstate ste totálnym otrokom svojich hlúpych návykov. Ľudia si často vytvárajú to otroctvo sami tým, že navonok ukazujú niečo, čo je úplne falošné, a potom ich to samých dostáva do takejto situácie.

Slovák je statusový. Dôležitejšie je pre nás ukazovať sa zvonku, než odkrývať to, čo je vnútri nás.

Dnes je finančne náročná doba, stúpajú ceny, už to vidíme aj bežne v potravinách. Ekonómovia alebo finanční sprostredkovatelia odporúčajú investovanie, keďže peniaze na bežných účtoch strácajú hodnotu. Čo si má o tom pomyslieť človek, ktorý nemá čo investovať a žije od výplaty k výplate?

Neviem, čo si má pomyslieť, to si musí každý premyslieť. Väčšina Slovákov vie investovať do nehnuteľností, ale dobré je si to diverzifikovať, porozdeľovať. Teraz nedávno napríklad veľmi padli ceny akcií. Možno je dobrý čas kúpiť si akcie a možno človek, ktorý na tú či onú akciu ešte pred rokom nemal, by teraz mohol vyskúšať.

Ľudia, ktorí žijú od výplaty k výplate, si môžu začať zapisovať, kam tie peniaze dávajú, lebo niekedy sa im naozaj zdá, že si nič nedopriali, no peniaze zmizli. Keď si to napíšete, tak to vidíte, a keď to vidíte, tak s tým viete niečo robiť.

Jednou z najväčších položiek v rodinných rozpočtoch je, samozrejme, strava. Zvyknem hovoriť, že ja aj v týchto časoch nakupujem bez inflácie, respektíve takmer bez inflácie. Niektorí ľudia sa na mňa za to hnevajú. Keď to poviem, kamaráti mi povedia, ako to je možné, veď všetci vidíme, že všetko išlo hore.

Jednoducho plánujem nákupy potravín. Všetky reťazce mávajú určité akcie. Keď napríklad viem, že syn športuje a jedáva viac kuracieho mäsa, tak idem do reťazca, kde majú mäso v akcii. Samozrejme, nech je kvalitné. Kúpim ho viac, koľko sa mi zmestí do mrazničky. Takto nekúpim kilo mäsa za 8 eur, ale napríklad za 5,29 a viem, že toto mám vybavené na dva týždne, nemusím to sledovať. Čiže vytipujem si položky, ktoré používam najčastejšie, a keď vidím, že majú ryžu za dobrú cenu, a viem, že spotrebujeme 15 kíl ryže mesačne, tak ju idem kúpiť. Tú istú, čo inokedy stojí 1,90, viem kúpiť aj za 1,20. Podobne je to s maslom.

Potom si treba zostaviť normálny jedálniček. Veľa ľudí zabudlo, že strukoviny sú zdravé, nejedia ich, pritom stoja menej ako euro a viete z nich navariť veľmi kvalitné jedlo, ktoré zasýti a dá vám aj živiny. Čiže takto úplne jednoducho, pragmaticky, ba až primitívne sa dá s tými peniazmi začať robiť. No musíte byť ochotní urobiť si domácu úlohu – namiesto toho, že budem 10 minút každý deň vzdychať, že nemám a niekde mi to mizne, tých 10 minút využijem na to, že si sadnem sama so sebou, napíšem si to a začnem sa na to pozerať.

V rozšírenej, podcastovej verzii sa tiež dozviete:

• ako sa dá ušetriť aj na energiách
• či má zmysel prevádzkovať tzv. obálkový systém
• čo nás robí šťastnými, ak nie peniaze