Jubileum mladých: Prekonali sme svoje hranice

UPaC z Chrámu sv. Benedikta, kde bol tzv. Slovenský dom.
„Niektorí prvýkrát spali vonku pod holým nebom, (...) iní zas museli prekonať obavu byť vo väčšom spoločenstve ľudí, za čo sú veľmi radi a vôbec neľutujú skúsenosť púte do Ríma,“ hodnotí silné zážitky mladých slovenských pútnikov verbista Milan Toman, kaplán z ružomberského univerzitného pastoračného centra.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Rím zažíva celý rok nápor pútnikov a inak to nebolo ani na prelome júla a augusta, keď táto metropola Katolíckej cirkvi hostila viac ako milión mladých pútnikov z vyše 140 krajín sveta. Mládež putovala do Ríma rôznymi prostriedkami (dokonca i na bicykloch zo Slovenska) v rámci Jubilejného roka 2025, do ktorého nás uviedol zosnulý pápež František otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra a s mottom „Pútnici nádeje“.

Samotná myšlienka hromadného putovania katolíkov do Ríma a túžba po vnútornej obnove, keď sa modlili pri hroboch svätých apoštolov Petra a Pavla a dostali požehnanie od hlavy Cirkvi, sa zrodila v 13. storočí po ťažkých skúsenostiach vojen, epidémií moru a cholery a obrovskej chudoby. Ľudia sa na prelome storočí dožadovali pri púti do Ríma požehnania a udelenia odpustkov.

Táto veľká túžba davov primäla pápeža Bonifáca VIII., aby rok 1300 vyhlásil za jubilejný. Na získanie odpustkov stanovil ako podmienky spoveď, pokánie a púť do bazilík svätého Petra a svätého Pavla. S istými modifikáciami sa v dnešných časoch slávia jubilejné roky až na výnimky každých 25 rokov. Okrem jubilejných chrámov určených pre tú-ktorú krajinu môžu kresťania navštíviť i Rím a prejsť štyrmi svätými bránami v štyroch hlavných bazilikách.

V kontexte Jubilea 2025 si pápež František, tak ako kresťania v minulosti, želal prekonať epidémiu a jej dôsledky. Tentokrát menoval epidémiu covidu-19, počas ktorej mnohí ľudia zažívali strach, zmätok a dostávali sa do izolácie. Epidémia narušila najmä mladým ľuďom priateľské vzťahy, ktoré sa musia nanovo naučiť budovať, a to autenticky offline.

Mladí slovenskí pútnici pri Koloseu.

Motto „Pútnici nádeje“ František vybral preto, aby sme obnovili atmosféru nádeje a dôvery ako znamenia znovuzrodenia, čo pociťoval ako veľmi naliehavé. František pokračoval, že to bude možné, ak obnovíme zmysel pre univerzálne bratstvo a ak nebudeme zatvárať oči pred chudobnými, osobitne utečencami (z listu pápeža Františka Mons. Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie).

Jubilejnej púte mladých do Ríma sa zúčastnilo aj 28 študentov združených pri Univerzitnom pastoračnom centre (UPaC) pri Katolíckej univerzite v Ružomberku. Väčšina z nich cestovala autobusom, ostatní autom. Viedol ich kňaz verbista, kaplán z UPaC v Ružomberku páter Milan Toman. Boli súčasťou širšej výpravy asi 280 mladých zo Spišskej diecézy.

„Motivovala ich cesta do výnimočnej talianskej metropoly, ktorú mnohí nepoznali osobne, ako aj stretnutie univerzálnej medzinárodnej Cirkvi so svojím pápežom. Taktiež prevládla sila spoločenstva v pastoračnom centre,“ začína svoje rozprávanie páter Milan. „Najprv sme mali na programe tzv. Dialóg s mestom, ktorý zahŕňal rôzne duchovné a kultúrne podujatia, ako aj samotné spoznávanie krás večného mesta. Každý deň sme prešli niektorou zo svätých brán a vrcholom bol spoločný prechod mladých zo Spišskej diecézy celou ulicou Via della Conciliazione s jubilejným krížom až cez Svätú bránu Chrámu svätého Petra,“ vyzdvihuje páter Milan.

Mladí zo Slovenska navštívili i menej známe miesta, ako napríklad kláštor Malých sestier v Opátstve Tre Fontane, kde im Slovenka sestra Melánia predstavila expozíciu múzea a život svätého Charla de Foucaulda. Mladých zasiahla podľa slov pátra Milana jednoduchosť, ticho tohto miesta a adorácia v jednoduchej kaplnke.

My máme budovať konkrétne autentické vzťahy priateľstva.

Vo Farnosti sv. Benedikta v Ríme, ktorú spravujú pátri verbisti, hostil slovenských jubilejných pútnikov organizačný tím, ktorý vytvoril tzv. „Slovenský dom“. Ten bol akousi základňou, kde sa slávili sväté omše, vysluhovala sa sviatosť zmierenia, viedli sa katechézy s otcami biskupmi Petrom Beňom či Milanom Lachom a inými a taktiež tu bol priestor na oddych a športové hry. Zároveň ak niekto potreboval pomoc zdravotníkov či dôležité informácie, našiel tu adekvátnu pomoc. 

Zabezpečiť bývanie i stravovanie pre milión pútnikov nebolo jednoduché. „My sme spali vo Fiera di Roma v jednej hale, spolu 2 000 ľudí, a celkovo v komplexe bolo 20 000 mladých. Napriek tomu naši ,upecečkári‘ dokázali oceniť krásu medzinárodného spoločenstva, ktorá nás niesla celým týždňom,“ rozpráva otec Milan.

Jubileum mladých v Ríme sa zakončilo na rozsiahlej pláni Tor Vergata sobotnou večernou vigíliou a nedeľnou rannou svätou omšou, a to za prítomnosti všetkých zúčastnených a Svätého Otca Leva XIV. Na nedeľnej liturgii spolucelebrovalo 450 biskupov a 7 000 kňazov a bola vyskladaná v desiatich rôznych jazykoch.

„Pápež pomenoval úlohu sociálnych sietí. Sú len prostriedkom, ale my máme budovať konkrétne autentické vzťahy priateľstva. Dodal, že len úprimné vzťahy a stabilné väzby vedú k dobrému životu a tiež k mieru. Tiež vyzýval mladých, aby mali odvahu robiť rozhodnutia i za cenu, že sa niečoho vzdajú. Pápež pozýval mladých stať sa misionármi evanjelia. Áno, je to výzva pre nás: cirkev na Slovensku aj vo svete… Prinášať lásku, priateľstvo do svojich miest a komunít. Lev vyzval mladých popremýšľať nad svojím životným štýlom, hľadať spravodlivosť, budovať ľudskejší svet a slúžiť chudobným,“ spomína páter Milan hlavné body z príhovorov pápeža, ktoré najviac zarezonovali v jeho skupine.

Páter Milan Toman v Assisi, na jubilejnej púti do Ríma.

„Veľmi hlboko sa našich mladých dotkla večerná vigília, keď v jednom momente zavládlo dlhé ticho, obrovský dav stíchol a Boh sa dotýkal ich sŕdc. Na tej istej vigílii sa mnohým páčilo, keď dav jednohlasne vzýval Ducha Svätého spevom Veni Sancte Spiritus. Bolo cítiť silnú jednotu v rôznosti.“

Milan Toman uvažuje: „Určite má pre mladých študentov zmysel mať takúto skúsenosť s medzinárodným spoločenstvom mladých veriacich, ktorí putujú za svojím pastierom. Sila spoločenstva a spolupatričnosti zarezonovala v ich srdciach a to si berieme so sebou po návrate domov, do nášho ,upecečka‘. Viacerí podľa vlastných slov prekonali svoje hranice. Niektorí prvýkrát spali vonku pod holým nebom, teda v Tor Vergata; iní zas museli prekonať obavu byť vo väčšom spoločenstve ľudí, za čo sú veľmi radi a vôbec neľutujú skúsenosť púte do Ríma.“

Páter Milan Toman, SVD, je 9 rokov kňazom a má za sebou prvý rok pastorácie v ružomberskom centre UPaC, kde prišiel po návrate z dvojročného štúdia licenciátu na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Predtým pôsobil 4 roky vo Farnosti povýšenia Svätého kríža v Petržalke a dva roky vo farnosti v Nitre na Kalvárii.

Foto: archív Milana Tomana.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.