Prekvapivá slovenčina: Nadávky aj expresívne výrazy mali kedysi iný význam

Pôvod slov je skutočné a niekedy aj úsmevné dobrodružstvo. Zdroj: Pixabay
Pôvod slov je skutočné a niekedy aj úsmevné dobrodružstvo. Zdroj: Pixabay
Viete, čo v skutočnosti znamenajú írečité, často pejoratívne slovenské výrazy? Pokiaľ zvyknete používať slová ako potvora, huncút či paskuda, pozývame vás na veselé čítanie o ich ozajstnej podstate.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Na jednej strane slovom potvora označujeme škaredého tvora, obludu, na druhej strane ide o pejoratívnu nadávku ľuďom či zvieratám. Ako na potvoru však pôvodný zmysel slova uniká dnešnej podstate. Je totiž odvodené od slovesa tvoriť, ktoré v 14. storočí znamenalo chytať, upevňovať, formovať. Práve z neho vzniklo podstatné meno tvor, stvora aj netvor. Samotná potvora sa pravdepodobne viaže k staršiemu slovesu potvoriť, čo znamenalo neprávom obviniť, dokonca očierniť.

Fantázia je bezhraničná, mátoha ľudí mátala odjakživa. Zdroj: Pixabay
Fantázia je bezhraničná, mátoha ľudí mátala odjakživa. Zdroj: Pixabay
Mátoha

Nadprirodzená bytosť. Strašidlo. Duch. Mátoha je často vykresľovaná ako bledý zjav. Dokonca zvykneme apatickému človeku vyčítať, že chodí alebo vyzerá ako mátoha, keď pôsobí, ako keby bol bez duše. V skutočnosti sa pôvod tohto malebného podstatného mena upína na sloveso mátať, ktoré neznamenalo nič viac ako mávať. Kývanie rukou bolo v určitom zmysle považované za klamné znamenie a mátožiť vlastne znamená šmátrať či hmatať

Mameluk

Historicky tento pojem pomenúval člena osobnej telesnej stráže egyptských sultánov. Slovenčina ho prebrala z taliančiny, kde slovo znamenalo biely otrok, člen vojenského oddielu. Východiskovým jazykom výrazu je arabčina, ktorá ho odvodila od slovesa malaka, teda zmocniť sa či vlastniť. Do nášho slovníka sa však slovo zapísalo ako pejoratívne synonymum pre hrubého a neotesaného človeka. 

Papľuh

Tak v tomto prípade ide do tuhého. Papľuhom častujeme odporného, zlého, naničhodného tvora. Pôvodný význam sa pravdepodobne viaže k pojmu pľuhavica, ktorý znamená častú riedku stolicu, teda hnačku. Na druhej strane môže byť tento vulgarizmus odvodený od slovesa pľuť. Išlo by teda o osobu, pred ktorou si človek odpľuje na znak straty rešpektu.

Za maskou potmehúda je často skrytý zámer. Zdroj: Pixabay
Za maskou potmehúda je často skrytý zámer. Zdroj: Pixabay
Potmehúd

Doslova ide o osobu, ktorá si potme niečo hudie. V tajnosti niečo chystá, preto ju možno považovať za falošného a nebezpečného jedinca. V súčasnosti tento výraz používame skôr ako označenie figliara, šibala či neškodného vtipkára.

Paskuda

Ide o expresívny výraz pre potvoru. Ale pôvod slova je ukrytý v chudobe a mizérii. Viaže sa na výraz paskudný, čiže lotrovský, ničomný, mizerný. Pojem sa týka človeka, ktorý je biedny, a preto žije z mála. Keďže trpí nedostatkom, ktorý môže generovať kriminalitu, slovenčina uštedrila paskude charakter lotra.

Potrimiskár

Dnes sa týmto výrazom tituluje falošný človek. Podlízavosť totiž kedysi pramenila najmä z nedostatku jedla a snahy zabezpečiť si ho prostredníctvom lichôtok. Slovo pochádza zo staršieho podstatného mena utrimiskár, čo z významového hľadiska znamenalo, že kto „utrie misku“ osobe, ktorej sa zalieča, dostane od nej najesť. Na podobnom princípe vznikol aj pojem pochlebovač

Huncút znamenal kedysi jednu z najhrubších nadávok. Dnes ide o roztomilý výraz pre neposlušné deti a výmyselníkov. Zdroj: Pixabay
Huncút znamenal kedysi jednu z najhrubších nadávok. Dnes ide o roztomilý výraz pre neposlušné deti a výmyselníkov. Zdroj: Pixabay
Huncút

Týmto výrazom zvykneme označovať šibala, nezriedka aj malé dieťa. Z nášho pohľadu ide o milé poukázanie na lapajstvo. Práve preto je pôvodný význam slova šokujúci. Slovenčina ho prevzala z nemeckej zloženiny Hundsfott, čo v preklade znamenalo pohlavný orgán suky. V minulosti išlo teda o jednu z najhrubších nadávok, ktorej význam zmiernil čas. 

Neborák

Označujeme ním niekoho, kto sa ocitol v nepriaznivej situácii a je poľutovaniahodný. O tom, že ide naozaj o vážny stav, svedčí aj pôvod slova. Je odvodené od nárečového slova nebožák, ktorého spisovná forma je nebožiak. A ten vychádza z prídavného mena nebohý, ktoré už v 14. storočí označovalo mŕtveho, ale aj úbohého a nešťastného človeka.

Zdroj: Stručný etymologický slovník slovenčiny, Slovník súčasného slovenského jazyka

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.