Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Prinášame vám pokračovanie rozhovoru s Martinom a Katarínou o ich skúsenosti so závislosťou a programom AA a Al-Anon. V druhej časti rozhovoru sa okrem iného dozviete i to:
Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru:
Martin, spomínate si na moment, keď ste definitívne prestali piť?
Martin: Po stretnutí Al-Anonu, kam som šiel, aby som si „vyžehlil opicu“ spred niekoľkých dní. Vtedy mi moja žena povedala, že takto to už ďalej nejde. Tresol som dverami a išiel som sa s kamarátmi opiť.
Prišiel som tam s tým, že si dám nejaký alkohol, no namiesto toho som si objednal kávu. Odvtedy som už žiadny alkohol nepil. V tom momente sa niečo udialo, ale vôbec neviem čo. Bude to už osem rokov, odkedy som sa nedotkol alkoholu.
Ako ste sa cítili po tom, čo ste s alkoholom prestali?
Martin: Pár dní som si užíval, že na alkohol nemám žiadnu chuť. Potom som však prišiel na to, že neviem žiť normálny život. Všetko v mojom dovtedajšom živote sa točilo okolo alkoholu.
Bola to barlička, ktorá mi veľmi dobre fungovala. Keď som bol triezvy, nevedel som, ako sa správať doma k manželke, k deťom, k šéfovi, k zamestnancom. Všetko mi prestávalo dávať zmysel. Nákupy, varenie, vyberanie detí zo školy, to všetko bola len kamufláž môjho pitia.
Celý môj život bol o alkohole a zrazu tam ostalo prázdne miesto, ktoré som nemal čím vyplniť. Vedel som, že to nemôže nahradiť šport, práca ani rodina. A vtedy mi pomohol program AA.
Ako?
Martin: Každý deň som začal chodil na stretnutia. Začal som si robiť dvanásťkrokový program, zameraný na uzdravovanie.
Vedel som, že ani psychiater, ani moja manželka ma nedokážu úplne pochopiť, pretože nevedia, čo to je.
Našiel som si sponzora (človeka, ktorý sám v minulosti úspešne absolvoval program AA, pozn. redakcie), ktorý ma programom sprevádzal, a situácia sa pomaly začala zlepšovať. Začal som počúvať, čo ľudia na stretnutiach hovoria.
Cez ich príbehy ste dokázali lepšie pochopiť svoj vlastný?
Martin: Presne tak. Vedel som, že ani psychiater, ani moja manželka ma nedokážu úplne pochopiť, pretože nevedia, čo to je. Ľudia na stretnutiach AA vedeli problémy presne pomenovať a mali na ne riešenie.
Ako sa zmenil váš rodinný život?
Katarína: Pomaly. Ja som čakala, že keď Martin prestane piť, tak sa začne náš krásny život, všetko mi vynahradí a bude ma nosiť na rukách. Nič z toho sa nekonalo.
Počas prvého roku abstinencie bol stále mrzutý a ja som vôbec nechápala, čo sa deje. Keby mi to vtedy v Al-Anone nevysvetlili, tak sa asi rozvediem. Manžel pôsobil tak krehko, že sa mi zdalo, že keď do neho fúknem, rozpadne sa.
V Al-Anone mi vysvetlili, že prvý rok abstinencie je najťažší a mám manžela nechať tak. Program AA si robí svoju prácu a ja sa mám uzdravovať, pracovať na sebe a brať deti do Alateenu (spoločenstvo príbuzných a priateľov alkoholikov v tínedžerskom veku, pozn. redakcie), aby sa uzdravovali aj ony.
Vďaka Al-Anonu som získala spoločenstvo priateľov a nebola som v tom všetkom sama. Musela som úplne opustiť predstavu, s ktorou sme sa brali, že ja Martina zachránim. Začali sme náš vzťah budovať úplne „od piky“.
Ako to vyzeralo?
Katarína: Prvý rok sme sa učili spolu komunikovať. Vždy som si myslela, že si musíme všetko rozdiskutovať. Moja sponzorka mi však vysvetlila, že manžela nemám zaťažovať svojimi pocitmi, lebo on nie je môj psychológ.
Pod povrchom je duševná choroba, ktorá sa u mňa prejavila alkoholizmom.
To bolo pre mňa nové zistenie, lebo dovtedy som všetko hádzala na neho. Obaja sme boli zranení a chorí a spoločne sme sa ťahali dole. Až keď sme sa začali každý osobne uzdravovať, spravili si osobnú inventúru a začali sa rozprávať, bolo to zrazu úplne iné.
Ako vyzerá taká osobná inventúra?
Martin: Začína sa skúmaním svojho vlastného hnevu. Keď som napríklad žiarlil na ženu, zraňovalo to niečo vnútri vo mne. Žiarlivosť je vlastnosť, ale bola za tým moja pýcha.
V ďalšom kroku som sa potom snažil na dennej báze praktizovať opak svojich charakterových nedostatkov. Je nevyhnutné robiť to dennodenne, aby sa nervové dráhy presmerovali – z traumatických na tie zdravo reagujúce.
Vďaka programu som postupne dospel do bodu, že som alkohol úplne prestal potrebovať. Práve preto, že som začal robiť veci inak. Alkohol je len špička ľadovca.
Pod povrchom je duševná choroba, ktorá sa u mňa prejavila alkoholizmom. U niekoho sa prejaví závislosťou od sexu, peňazí či práce, podvodmi… Teda všetkým tým, čo nás vzďaľuje od bolesti.
Čo to spravilo s vaším vzťahom, keď ste sa obaja začali uzdravovať?
Katarína: Začali sme deťom liezť na nervy, pretože sa všetky naše rozhovory točili okolo AA, Al-Anonu a procesu uzdravovania. Postupne sme však už vedeli ísť spolu aj na dovolenku a prestali sme sa stále hádať.
Aký bol váš najsilnejší moment z tohto obdobia?
Katarína: Keď som sa raz v aute rozhodla, že sa od Martina odpútam. Bola som s ním taká previazaná, že som za neho stále chcela preberať zodpovednosť.
Myslela som si, že je to láska, ale nebola. Bola to nejaká chorá forma zodpovednosti. V istom momente som sa vnútorne rozhodla opustiť ho a začala som riešiť seba.
Tam som mala možnosť zbaviť sa všetkých ilúzií, popieraní a ísť až na kosť.
Martin: Pre mňa to nebol jeden konkrétny moment, ale skôr zistenie, že všetko, čo mi alkohol sľuboval, mi teraz dáva triezvy život. Pravú radosť zo života.
Nemyslím tým len nepitie alkoholu, ale aj chodenie do klubu AA, prácu na sebe a všetko, o čom sme tu hovorili. Prevzal som zodpovednosť za svoj život.
Povedali by ste, že skúsenosť s alkoholom vás natoľko posilnila, že ste napokon vďační, že ste si ňou prešli?
Katarína: Som vďačná, že mám muža alkoholika, inak by som žila iba taký povrchný život. Takto som sa musela pozrieť na seba v pravde a ísť do hĺbky.
Spočiatku som sa trápila tým, prečo som do Al-Anonu neprišla skôr. Mohla som uchrániť seba aj deti. Ale potom som na jednom stretnutí počula, že keby som si to všetko nezažila, ako by som mohla pomáhať tým druhým? Práve vďaka tomu môžem dnes pochopiť tých, ktorí si prechádzajú niečím podobným.
Martin: Z tejto skúsenosti budem ťažiť celý život. Je to ako zlatý dol.
Spomínate si na moment, keď ste si siahli na dno?
Katarína: Mojím dnom bolo, keď som už vyčerpala všetky možnosti. Najprv som navštívila psychoterapeuta, ktorý mi povedal, že ja sama viem, čo mám robiť: odísť od muža a rozviesť sa.
Ale to som nechcela. Niekde v kútiku duše som vedela, že to ešte nemusí byť stratené. Vtedy som si uvedomila, že musím robiť aj na sebe, a našťastie som narazila na komunitu Al-Anon. Tam som mala možnosť zbaviť sa všetkých ilúzií, popieraní a ísť až na kosť.
Je to jediná choroba na svete, ktorá mi hovorí, že ju nemám. Sebaklam je jej súčasťou.
Dnes viem, že rozvodom by som aj tak nič nevyriešila. Našla by som si takého istého muža, pretože sama som bola chorá. Nebolo to o tom, že on bol ten zlý a ja tá dobrá. Ja som tú hru hrala s ním.
Vždy som sa nechala „ukecať“, že to bude iné a že on sa zmení. Dovoľovala som mu, aby bol na mňa zlý. Vždy som prišla s nejakým „skvelým“ nápadom, aby nepil whisky, ale len pivo, a podobne. Stále sme však riešili len povrch, nešli sme do hĺbky, odkiaľ to všetko pramení.
Martin: U mňa to boli prvé dni a týždne bez alkoholu. Bol som úplne prázdny, cítil som sa ako troska. Prepil som úplne všetko. Nie tie materiálne veci, ale celé svoje vnútro.
Dá sa z alkoholizmu vyliečiť?
Martin: Nie. Alkoholizmus je duševná progresívna a nevyliečiteľná choroba s 95-percentnou úmrtnosťou. Ja som alkoholik, či pijem, alebo nie.
Je to jediná choroba na svete, ktorá mi hovorí, že ju nemám, a práve ten sebaklam je jej súčasťou. A hneď ako sa prestanem uzdravovať, tak sa to niekde prejaví.
Nemám to na sebe vyskúšané, ale zažil som to pri iných ľuďoch. Po roku, ako prestali chodiť na stretnutia, som ich našiel na odvykačke alebo boli mŕtvi.
Čo robíte preto, aby sa to nestalo aj vám?
Martin: Snažím sa zotrvať na ceste uzdravovania a odovzdávať svoju skúsenosť ďalším. Ak sa dá, snažím sa byť každý deň na stretnutí AA, chodím o svojej skúsenosti hovoriť do liečební a ľudí, ktorí ma oslovia, sprevádzam.
Opäť si s nimi prechádzam tých 12 krokov, ktoré mne samému pomáhajú vydržať na ceste. Žiaden krok sa totiž nedá urobiť dokonale. Len prvý, ktorý je o priznaní si bezmocnosti voči alkoholu.
Stačilo mi len pomyslienie na to, že nebudem piť do konca života, a už som sa išiel opiť.
Keď dnes niekoho počujem, že bojuje s alkoholom, je mi ho ľúto. Stále si myslí, že to má v rukách. Keď som dva dni nepil, myslel som si, že som vyhral, že už nie som alkoholik.
Stačilo mi však len pomyslieť na to, že nebudem piť do konca života, a už som sa išiel opiť. Mojím najväčším strachom bola neistota vyplývajúca z otázky, čo mi v živote ostane, ak z neho odstránim alkohol.
Programy AA a Al-Anon nie sú spojené so žiadnym náboženstvom, no spomína sa vyššia sila. Funguje to aj u ateistov?
Martin: Áno. Rovnako ako u budhistov či moslimov. Máme také pekné porekadlo, ktoré hovorí, že program funguje tým, ktorí veria v Boha, aj ateistom, ale nefunguje tým, ktorí sa hrajú na Boha. Človek musí mať pokoru, aby si priznal, že sám to nedá.
Katarína: Dlho som premýšľala nad tým, prečo program funguje u všetkých. Myslím, že práve preto, že sa stretávame v tej najväčšej bolesti, nie vtedy, keď podávame výkon a sme úspešní. Nespájajú nás naše úspechy, ale zlyhania.
V čom sa program AA odlišuje od liečby v špecifickom zariadení?
Katarína: Na programoch AA a Al-Anon je skvelé to, že človek môže prísť aj skôr, ako závislosť naplno prepukne. Nemusí to byť po šiestich liečeniach, keď sa človeku rozpadne rodina. Dá sa prísť ešte vtedy, kým od neho neodišla žena s deťmi alebo kým nestratil prácu.
Už prichádzajú aj 20- či 30-roční ľudia, na ktorých by ste to vôbec nepovedali. Nemusia zažiť najskôr dvadsať rokov trápenia. V USA dokonca po prvom priestupku za alkohol posielajú ľudí rovno k Anonymným alkoholikom.
Aké príznaky by sme si mali na sebe všímať, keď premýšľame, či by program AA alebo Al-Anon nebol užitočný aj pre nás?
Katarína: Treba zareagovať hneď, keď to človeku napadne. Už len keď si položí tú otázku. Na čo čakať? Nemusí čakať až na moment, keď začne mať v nejakej oblasti problém.
12 krokov programu AA a Al-Anon, ktoré pomáhajú závislým a spoluzávislým od alkoholu prinavrátiť zdravie a nájsť opäť zmysel šťastného a plnohodnotného života. Krokmi postupne prechádzajú všetci členovia AA a Al-Anon a sú zároveň navrhnuté ako program uzdravovania.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
