Pôvodne som chcel dať tomuto článku názov „Vojna a mier“, no nie preto, že by som sa túžil ponoriť do románu Leva Tolstého – jedného z najväčších literárnych diel všetkých čias –, ale preto, že udalosti posledných dní ma priviedli k hlbokému zamysleniu nad touto historickou a existenčnou dichotómiou, ktorá nás stále sužuje. V konečnom dôsledku by to nebol zlý nápad.
Niekto raz napísal, že čítať Vojnu a mier je ako nadýchnuť sa po dlhom apnoe. Možno by stálo za to si ju v týchto turbulentných časoch znova prečítať.
Chcel by som sa však zamerať na jednu ľudskú vlastnosť, ktorú považujem za nevyhnutnú na to, aby sme sa vyhli znepokojujúcej nočnej more násilia.
Umiernený človek sa nevyhýba angažovanosti.
Mám na mysli umiernenosť. Nerozumiem, prečo je niečo také dôležité ako umiernenosť – aj etymologicky vyjadruje toto slovo schopnosť myslieť a konať s mierou – často znevažované a nesprávne spájané s postojmi, ktoré s ňou nemajú nič spoločné. Mám na mysli tendenciu považovať umierneného človeka za konzervatívneho, ba dokonca ľahostajného či necitlivého voči výzvam. Skrátka za človeka, ktorý si nechce „zašpiniť ruky“ vstupom do debaty a zaujatím stanoviska.
V skutočnosti je pravdou opak. Umiernený človek sa nevyhýba angažovanosti – práve naopak. Hľadaním rovnováhy vystupuje zo zákopov vlastného pohľadu a riskuje dialóg s tými, ktorí zmýšľajú inak. Umiernenosť teda nie je útekom pred rizikom, ale prijatím toho najväčšieho rizika zo všetkých – schopnosti vžiť sa do postoja druhého, aj keď to znamená prekonať pochybnosti a neistotu.
Umiernený človek je priateľom konverzácie (etymologicky: byť v kontakte s inými) a verí, že pravda sa dosahuje spoločným úsilím, ktoré si vyžaduje askézu a trpezlivosť, ale na konci prináša novú a spoločnú radosť.
Svet dnes trpí nedostatkom umiernenosti, tejto cnosti silných a odvážnych. Mier, po ktorom všetci túžime a ktorý stále neprichádza, sa rodí zo srdca naplneného umiernenosťou.
Umiernenosť je politickou hodnotou, ktorá by mala rásť, nielen prežívať na periférii ľudského spolunažívania, ako sa to deje dnes.
Ak je umiernenosť dobre premyslená a prežívaná, môže – ako hovorí politológ Pasquale Ferrara – vytvoriť „mikrozáklady mieru“, ktoré, ak sú pevne ukotvené a prepojené, predstavujú najlepšiu nádej pre budúcnosť ľudstva.
Je to stávka občianskej spoločnosti proti „mocným tohto sveta“, ktorí si užívajú vojnu a profitujú z tohto zlomyseľného a temného pozadia na úkor utrpenia miliónov ľudí.
Prevzaté z cittanuova.it.