Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Prezident Peter Pellegrini, premiér Robert Fico (Smer-SD) a zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD) podpísali memorandum o zakotvení Slovenska v EÚ a v NATO. Zároveň deklarujú pokračovanie politiky na štyri svetové strany.
Pritom sa bezpečnostná konferencia Globsec prvýkrát v histórií presunula z Bratislavy do Prahy a na oslavy SNP bol pozvaný ruský veľvyslanec, čo spôsobilo neúčasť zástupcov západných krajín v Banskej Bystrici.
„Toto je tá dvojtvárnosť Smeru, ktorú vidíme dlhodobo,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann. Ako príklad uviedla Green Deal: premiér na Slovensku hovorí proti nemu, a v Bruseli zaň hlasuje. Takto nevyzerá suverenita v zahraničnej politike.
O tom, čo podpis memoranda pre Slovensko znamená, ako sa javíme v očiach Západu a či Slovensku hrozí podobný scenár ako Veľkej Británii, sme sa rozprávali s politológom Jurajom Marušiakom a europoslankyňou Miriam Lexmannovou.
Politológ Juraj Marušiak si myslí, že pokiaľ by neboli existovali pochybnosti o fungovaní a smerovaní našej zahraničnej politiky, podobné memorandum by nevzniklo. „Toto memorandum odráža dvojtvárnosť súčasnej vládnej garnitúry. Na jednej strane hovoria, že máme záujem o členstvo v Európskej únii a NATO, na druhej strane tomu nezodpovedajú ostatné vyhlásenia a praktické kroky vlády.“
Slovensko pripomína úlohu Veľkej Británie. No nezabudnime, že jej éra sa skončila Brexitom.
Podľa Lexmannovej dáva toto memorandum opozícii príležitosť pripomínať vládnej garnitúre to, k čomu sa oficiálne zaviazala. Že bude okrem iného chrániť záujmy Slovenska. „A tu vidíme opäť problém. Vládu sme viackrát upozornili na to, aby sa jasne postavila proti, keď európske inštitúcie zasahujú do kompetencií členských štátov. Napriek svojej deklarácii vláda takéto kroky nerobí.“
Ako príklad uviedla rezolúciu v europarlamente, ktorá deklaruje právo na potrat, alebo proces s bulharským občanom o zmene pohlavia na Európskom súdnom dvore. Táto vládna garnitúra na to nezareagovala.
Hoci sa podľa Marušiaka Slovensko v mnohých otázkach rozchádza so svojimi západnými spojencami, žiadna z koaličných strán nemá záujem o vystúpenie z niektorého z dvoch integračných zoskupení. „V tomto Slovensko pripomína úlohu Veľkej Británie. No nezabudnime, že jej éra sa skončila Brexitom.“
V prípade, že by vláda nechala nálady v slovenskej spoločnosti naďalej eskalovať a zintenzívnila by prácu s médiami, takýto scenár hrozí aj Slovensku.
Rovnako by sme podľa politológa nemali brať na ľahkú váhu pripomienky zo strany Európskej komisie v súvislosti s expresne prijatou novelou Trestného zákona, nezávislosťou súdov a slobodou médií. „Hoci skrátené legislatívne konania môžeme vytýkať aj predchádzajúcim vládam, v takých otázkach ako korupcia by sa malo rozhodovať podstatne transparentnejšie.“
Brusel inak pozerá na krajinu, ktorá zastáva podobnú pozíciu v ukrajinskom konflikte, ako na tú, ktorá ju nezastáva.
Ako problematické vidí Marušiak rovnako tvrdenia súčasnej vlády, že Slovensko je na jednej strane pevnou súčasťou Únie, no zároveň je Únia nepriateľom a ohrozením suverenity krajiny. „Je to taká predstava, ako chcieť si odložiť koláč a zároveň ho jesť, čo nejde úplne dohromady.“
Slovensku podľa politológa zatiaľ nehrozí pozastavenie práv členského štátu, no určitý postih zo strany Únie môžeme pocítiť na prístupe k fondom, tak ako to bolo v prípade Maďarska či Poľska. „Druhá vec je, že sa Brusel určite inak pozerá na krajinu, ktorá zastáva podobnú pozíciu v ukrajinskom konflikte, ako na tú, ktorá ju nezastáva,“ dodal Marušiak.
Súčasťou memoranda je aj pokračovanie v smerovaní slovenskej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany. Jej iniciátori však podľa Marušiaka zabúdajú na to, že na Východe sa nenachádza iba Ruská federácia.
„V susedstve máme aj Ukrajinu a tá je v súčasnosti v situácii, keď sa legitímne bráni voči ruskej agresii. Táto politika môže priniesť určité výsledky, keď je medzinárodná situácia viac-menej stabilizovaná a existuje dialóg medzi Západom a Ruskou federáciou, ale nie v situácii, v akej sme dnes.“
Podľa Miriam Lexmannovej je rozporuplné, že najvyšší ústavní činitelia sa podpísali pod zakotvenie Slovenska v EÚ a v NATO, no zároveň deklarujú pokračovanie politiky na štyri svetové strany. „Práve ukotvením v EÚ a NATO deklarujeme, že chceme viac spolupracovať s našimi partnermi.
Nerozumiem, prečo keď sa Západ poučil na vlastných chybách, nás vláda vťahuje do pozície, kde robíme tú istú chybu.
S krajinami, s ktorými vyznávame spoločné hodnoty, ako je ochrana ľudských práv, slobôd, demokracie, právneho štátu a mieru. Politika na štyri svetové strany znamená presný opak – spoluprácu s krajinami, ktoré tieto hodnoty popierajú a zároveň podkopávajú našu vlastnú bezpečnosť.”
Europoslankyňa si myslí, že príklad by sme si mali brať z tých štátov EÚ, ktoré sa o takúto politiku pokúšali, no napokon na ňu tvrdo doplatili. „Nerozumiem, prečo keď sa už Západ poučil na vlastných chybách, nás naša vláda vťahuje do pozície, kde robíme tú istú chybu. Navyše zvrátenie takýchto chybných krokov si vyžaduje veľké náklady.“
To, aký obraz si budujeme v očiach Západu, sa podľa Marušiaka ukázalo po voľbách do Európskeho parlamentu, keď sa väčšina politických strán mala problém začleniť do niektorej skupiny v Európskom parlamente. Už aj to naznačuje istú úroveň politickej izolácie. Zatiaľ sa suverénna zahraničná politika skôr opiera o sympatie Viktora Orbána ako akýchkoľvek iných partnerov v EÚ alebo NATO.
Pri dnešnej napätej situácii, keď máme vojnu na hraniciach, je dôležité, aby sme boli v očiach spojencov spoľahliví.
Lexmann si myslí, že by sme mali robiť všetko preto, aby sme v očiach Západu neboli vnímaní ako tí, ktorí sa izolujú a ktorých nemožno vnímať ako vierohodných partnerov. „Najmä pri dnešnej napätej geopolitickej situácii, v čase, keď máme vojnu na našich hraniciach, je extrémne dôležité, aby sme boli v očiach spojencov spoľahliví. Práve to sa snaží táto vláda deklarovať v spomínanom memorande. Nemôže však ostať len pri slovách. Vláda to musí deklarovať aj vo svojich činoch,“ zakončila europoslankyňa.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
