Prvá lastovička: Pilotný rozšírený novorodenecký skríning je ukončený, predbežné výsledky sú sľubné 

Pokiaľ existuje citlivý test a liečebný postup či terapia, novorodenecký skríning je najlepšia cesta na včasné odhalenie závažnej diagnózy. Foto: Pexels
Cieľom novorodeneckého skríningu je identifikovať závažné vrodené choroby a chyby ohrozujúce zdravie a život, ktoré nie sú v čase narodenia a ani v prvých mesiacoch života zjavné. K základným podmienkam testovania patrí existencia efektívnej terapie alebo prevencie, pomocou ktorej sa dá zásadne ovplyvniť či zvrátiť napredovanie choroby alebo následok defektu. Dnes už máme citlivý skríningový test na viacero závažných zriedkavých chorôb, ku ktorým patrí aj SMA a SCID, pričom efekt včasnej diagnostiky má na liečbu a životy malých pacientov zásadný vplyv. Na Slovensku sa čerstvo skončila polročná pilotná štúdia zameraná na testovanie práve týchto závažných diagnóz, počas ktorej odborníci vyšetrili 24 816 vzoriek.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Testovanie novorodencov zo suchej kvapky krvi je azda najúspešnejší preventívny program vôbec. Novorodenecký skríning sa vykonáva odberom krvi z päty vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Na Slovensku sa zaviedol v roku 1985. Základný balík zachytáva 13 ochorení, rozšírený 10, pričom sú v ňom zastúpené závažné, no liečiteľné diagnózy.

Od októbra 2022 do apríla 2023 prebehla na Slovensku pilotná štúdia zameraná na diagnostiku aj ďalších dvoch ochorení ohrozujúcich život – spinálnej muskulárnej atrofie (SMA) a ťažkej primárnej imunodeficiencie (SCID). Predbežné výsledky hovoria o dvoch deťoch s pozitívnym záchytom SMA a siedmich pozitívnych záchytoch SCID. To, či sa diagnózy v skutočnosti potvrdia, je záležitosťou ďalšieho testovania. 

Novorodenecký skríning sa vykonáva odberom krvi z päty vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Foto: Pexels
Prečo je potrebný skríning SMA?

Svalová muskulárna atrofia je zriedkavé, hoci najčastejšie sa vyskytujúce neurodegeneratívne ochorenie v detskom veku. Postihuje vôľou ovládané kostrové svaly, ktoré slabnú a zmenšujú sa, lebo do nich neprechádza nervový signál vysielaný z mozgu do miechy. Pri najzávažnejšej forme, ktorú tvorí len jedno percento prípadov, majú lekári podozrenie na SMA hneď po narodení dieťaťa. Iné formy sa demonštrujú o čosi neskôr svalovou slabosťou, ortopedickými komplikáciami, problémami s jedením a prehĺtaním, v horšom prípade s dýchacími ťažkosťami. Dnes sa už vie, že nejde len o jednu diagnózu, ale o celú skupinu neurodegeneratívnych ochorení spôsobených defektmi v oboch kópiách génu SMN1, ktorý produkuje proteín motorického neurónu prežitia. Nové štúdie naznačujú, že poškodený nie je výlučne centrálny nervový systém, ale že SMA sa môže demonštrovať aj v iných častiach tela – v pečeni, obličkách, pankrease, srdci, cievach, pričom môže mať výrazný vplyv na reprodukciu a plodnosť jedinca. Čím skôr vieme identifikovať tieto deti, tým majú lepšiu kvalitu i dĺžku života.

V posledných rokoch pribudli nové lieky a inovatívne liečebné postupy, ktoré menia prognózu pacientov so SMA k lepšiemu. Na Slovensku je momentálne až 85 pacientov a pacientok s týmto ochorením, 70 je v detskom veku, 15 v dospelom. Jedno z dvoch detí zachytených pilotnou štúdiou novorodeneckého skríningu už v súčasnosti dostáva adekvátnu liečbu.

Pred začiatkom testovania v USA evidovali výskyt SCID 1:1 000 000, so zavedením skríningu sa však zistilo, že ide o zásadne častejšiu frekvenciu 1:58 000 novorodencov. Foto: Pexels
Život bez imunity

Jednou z ďalších skupín chorôb vhodných na odhalenie u novorodencov je skupina ťažkých kombinovaných porúch imunity, známa pod skratkou SCID. Tieto zriedkavé vrodené deficity imunity nie sú zjavné v novorodeneckom období, ale prejavia sa o čosi neskôr neprospievaním, hnačkami, kožnými výsevmi. Deti sú tiež náchylnejšie na rôzne typy infekcií, čo môže viesť k výrazne zhoršenej kvalite života a bez adekvátnej liečby až k úmrtiu. U potvrdených závažných zachytených imunodeficiencií je možná včasná transplantácia hematopoetických buniek kostnej drene, génová terapia alebo aj transplantácia týmusu, ktorá sa vykonáva iba v dvoch nemocniciach na svete, pričom jedna je lokalizovaná v Londýne.

Test na SCID bol vyvinutý v roku 2007, o rok neskôr bol vo Washingtone spustený pilotný projekt. V USA sa začal realizovať v roku 2010 a v roku 2018 sa rozšíril do všetkých amerických štátov. Pred začiatkom testovania v USA evidovali výskyt choroby 1:1 000 000, so zavedením skríningu sa však zistilo, že ide o zásadne častejšiu frekvenciu 1:58 000 novorodencov. V Európe sa dnes SCID testuje u novorodencov v Nórsku a Nemecku, pilotné projekty prebehli vo Švédsku, Dánsku, Taliansku, Veľkej Británii, Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Poľsku, Česku aj Slovinsku.

Predbežné výsledky zo Slovenska hovoria o 7 zachytených pozitívnych testoch, z ktorých sa zatiaľ potvrdil len jeden. U časti detí išlo o DiGeorgeov syndróm. Počkáme si teda na definitívne vyhodnotenie tohto dôležitého projektu a budeme veriť, že testovanie tak SMA, ako aj SCID sa stane bežnou súčasťou novorodeneckého skríningu na Slovensku. 

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články