Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Leto je príležitosťou spoznať tiež špeciálne opomenuté miesta. Boli ste už v Báči? Poznáte toto pútnické miesto? Pre nemaďarsky hovoriacich Slovákov je zväčša neznáme, aj keď leží neďaleko Bratislavy, presnejšie v okrese Dunajská Streda. No určite stojí za pozornosť. Je to miesto zázračného obrazu Panny Márie s Ježiškom. Tento klenot je umiestnený v Kostole sv. Antona Paduánskeho, obklopeného zdevastovaným bývalým františkánskym kláštorom, ktorý bol svedkom internácie duchovenstva v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Františkáni do vtedajšieho uhorského Báča (maďarsky Bacsfa) prišli v druhej polovici 17. storočia. Kláštor s kostolom boli postavené v rokoch 1660 až 1674 s finančnou pomocou ostrihomského biskupa. Kostol je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, ktorého obraz visí nad hlavným oltárom. V blízkosti kostola sa o dve storočia neskôr vybudovala krížová cesta. Nad bohostánkom v kostole púta pozornosť vyobrazenie Panny Márie s malým Ježiškom. Podľa dostupných prameňov, z ktorých Edmund Bölcskey spísal informácie do knihy Dejiny františkánskeho kláštora a milostivého miesta (1930), má byť tento tzv. milostivý obraz Panny Márie zázračný a označený za hodný úcty vtedajšími najvyššími cirkevnými autoritami.
Príbeh sa začína v roku 1703 pri obyčajnom sedliakovi Martinovi Liszkayovi zo susednej obce Dobrohošť, ktorý pri práci nešťastne spadol pod svoj voz so záprahom volov a voz ho prešiel. S ťažkými vnútornými zraneniami musel pol roka ležať na lôžku so značne obmedzeným pohybom. Údajne prosil o pomoc preblahoslavenú Pannu Máriu a sľúbil jej, že keď sa uzdraví, dá jej namaľovať obraz. Martin onedlho akoby zázrakom vyzdravel. Chcel dodržať svoj sľub a zašiel do Bratislavy, aby u maliarskeho majstra objednal namaľovanie Preblahoslavenej. Gvardián kláštora v Báči dovolil, aby obraz zavesili za hlavný oltár na stenu.
Františkán otec Kelemen Jancsikovics prišiel 19. júna 1715 už o piatej hodine ráno do kostola, aby sa pomodlil. Počas modlitby pozrel na obraz a videl, že z očí Panny Márie najprv vyteká voda a potom krv. Čoskoro prišli aj ostatní františkáni a všetci sledovali stekajúce krvavé slzy. Správa o tomto zázraku sa rýchlo rozšírila medzi veriacimi, prichádzajúcimi na rannú svätú omšu. Viacerí si kvapkajúce slzy zotreli šatkami, aby sa presvedčili, že to nie je farba, ale skutočná krv. Vzbudzovalo to údiv a ešte v ten deň prúdili do kostola davy ľudí, aby sa pozreli na tento neskutočný jav. Slzavý zázrak trval necelých päť dní. Františkáni sa počas nich snažili zachytiť krvavé slzy na liturgické pomôcky, patény či do kalicha. Taktiež ľud zachytával krvavé slzy do tkanín.
O zázračnej udalosti podal gvardián správu hneď 19. júna provinciálovi Bernardinovi Ramocsaházymu a ten to hlásil ostrihomskému arcibiskupovi. Ten ihneď vyslal komisiu do Báča na prešetrenie úkazu. Večer o desiatej zvesili obraz zo steny a odniesli ho na poschodie do izby, položili ho na stôl, okná pozatvárali, dvere zamkli.
Dňa 27. júna predpoludním viackrát pozreli do izby, ale na obraze nebolo ani stopy po slzení. Jeden františkánsky brat prechádzal kostolom a prišiel na miesto, odkiaľ bolo vidno okno izby, kde bol obraz, sklonil hlavu a povzdychol si: „Drahá Panna Mária, prečo sa skrývaš pred ľuďmi, toľko zbožných duší ťa chce vidieť a vrúcne uctievať! Prosím ťa, zmiluj sa nad nami!“
Ten istý brat údajne hneď pozrel na oltár a zistil, že zázračný obraz bol na hlavnom oltári. Brat to išiel povedať dekanovi a ďalším zhromaždeným. Všetci sa poponáhľali do kostola a potvrdili sa slová brata. Tiež overili, že dvere izby sú stále zapečatené a okná zavreté. Keď uvideli túto novú zázračnú vec, komisia rozhodla, že obraz sa predbežne nechá na hlavnom oltári a pošle sa o tom hlásenie ostrihomskému arcibiskupovi. K tomuto hláseniu pripojili aj výsledok vyšetrovania krvavých kvapiek na obraze. Po skončení vyšetrovania sa ostrihomský arcibiskup vyjadril a dovolil, aby zázračný obraz vyložili na verejné uctievanie.
Prečo sa vlastne udialo toto nadprirodzené slzenie krvou z očí Panny Márie? Jedným z teologických vysvetlení podobných úkazov je, že Božia Matka chce spolucítiť s ľuďmi v ich utrpení. Uhorsko sa v 18. storočí spamätávalo z bitiek proti Turkom, z protihabsburských povstaní, tiež to bol čas smrtiacich epidémií cholery či moru. Mimochodom, podobné dôvody sa dávajú do súvislosti so slziacim obrazom Panny Márie Trnavskej v Bazilike svätého Mikuláša v Trnave z roku 1708.
Od roku 1715 každý rok hromadne putujú ľudia do Kostola sv. Antona, aby si pred zázračným obrazom vyprosili pomoc od Preblahoslavenej Panny Márie. Prvú púť z Bratislavy viedol páter Lev Ágoston 14. septembra 1715 – zúčastnilo sa na nej 600 Maďarov. Z Trnavy prvá púť prišla v roku 1716. Dňa 20. februára vydalo 1 736 kňazov zo Žitného ostrova svedectvo, že v Báči počet spovedí a svätých prijímaní prevyšuje 20 000.
V roku 1737 pápež Klement XII. udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí na výročie zázraku navštívia kostol v Báči, vyspovedajú sa, prijmú Eucharistiu a pomodlia sa na úmysel Svätého Otca. Túto výsadu im udelil na večné časy.
V roku 1856 posiela ostrihomský arcibiskup Ján Scitovszky list gvardiánovi – v ňom prikazuje, aby pri každej príležitosti so zvýšenou slávnosťou odporúčali ľudu uctievanie obrazu a relikvií krvi.
Isté je, že Báč je už vyše troch storočí pútnickým miestom vďaka spomínanému „milostivému obrazu“. Františkánski bratia kedysi údajne zaznamenávali vypočuté modlitby a konverzie plynúce z pútí do Báča.
Počas komunizmu štátna moc desaťročia bránila konaniu pútnických slávností. Tie sa začali sčasti obnovovať na konci 80. rokov dvadsiateho storočia a po Nežnej revolúcii získali svoju súčasnú podobu.
Púte sa v posledných rokoch robia v júni na výročie zázračného slzenia, tiež na sviatok patróna Antona Paduánskeho a počas mariánskych sviatkov. Program je v maďarskom i slovenskom jazyku. Súčasťou programov pútí je i uctenie si relikvie, teda „krvavej slzy“. V kresťanských kruhoch ani v médiách toto pútnické miesto nerezonuje tak často ako napríklad Šaštín, Levoča, Marianka a podobne.
Treba poznamenať, že po jednej z pútí v roku 1995 bol pôvodný obraz odcudzený a odnesený na neznáme miesto. Obraz v dnešnej podobe je kópiou vyhotovenou na základe fotografií a podľa vtedajšieho farára v Báči Ladislava Šramka je napriek tomu toto miesto požehnané a je dôležité, aby sem veriaci a mariánski ctitelia chodili. Bohužiaľ, informácia o krádeži a o vyhotovenej kópii obrazu sa neponúka pútnikom automaticky na webových stránkach farnosti, na plagátoch pred kostolom ani v samotnom kostole.
O niečo smutnejšou kapitolou je osud báčskeho františkánskeho kláštora. Vonkoncom dnes neposkytuje základňu pre pútnikov. Je akousi šedou stránkou tohto mariánskeho zázračného miesta. Dvojpodlažný kláštor v tvare U a ďalšie okolité budovy sú žalostne zdevastované a obkolesené odpadkami aj prázdnou „jaskynkou“, pravdepodobne bývalou kaplnkou.
Františkánov totiž vyhnali komunisti v roku 1951 a kláštor pretvorili na internačný tábor pre kňazov. Medzi väznenými duchovnými v bývalom báčskom kláštore boli aj gréckokatolícki biskupi Pavol Peter Gojdič a Vasiľ Hopko, dnešní blahoslavení. Túto skutočnosť pripomína i pamätná tabuľa umiestnená v kostole. V Báči boli väznení i ďalší dvaja blahoslavení, a to český redemptorista Metod Dominik Trčka a laik László Batthyány, lekár z Maďarska.
Nuž, kláštor za svojich 350 rokov existencie zažil silné príbehy a zaslúžil by si viac, ako len byť ošarpanou kulisou významného pútnického miesta.
Foto: autorka.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
