Radosť z lásky: Obdarovaní a obdarúvajúci

Dar od Boha pre nás

Boh je príliš dobrý pedagóg na to, aby práve tento rozmer motivácie nepoužil sám: v prvom rade tým, že stvoril svet a daroval ho človeku do užívania. Druhý dar prichádza po previnení, ktoré stálo ľudí odchod z raja. Tento dar nie je nijako zaslúžený a oprávnený: Ježiš sa stáva človekom, žije medzi nami ako jeden z nás, trpí a zomiera kvôli nám. A to len preto, aby sme znovu mohli dosiahnuť brány raja. Všetky ostatné obdarovania, ako aj veľký dar rozumu a slobodnej vôle dostávame vďaka bezpodmienečnej, bezhraničnej Božej láske. Táto nemeria zásluhy, nepočíta body, nehľadá dôvody, prečo áno a prečo nie: dáva, lebo nás miluje viac, ako sme schopní pochopiť a odplatiť.

Najsilnejší prejav tejto bezpodmienečnej lásky je viditeľný vo sviatosti manželstva, ktorú Boh ustanovil ešte na počiatku všetkého. Muž a žena sú povolaní milovať sa tak, ako Boh miluje nás: iba preto, že si. Tvoja hodnota človeka stačí. A aby sme zvládali ako manželia naplniť túto každodennú úlohu, Boh nie je len svedkom pri manželskom sľube, ale je prítomným partnerom po celý čas trvania sviatostného manželstva. Nie ako policajt či pedagogický dozor nad neplnoletými, ale ako pomoc, ako sila, ako inšpirácia, ako zdroj lásky.

Dar jedného pre druhého

Vstúpiť do tohto procesu obdarovania sa láskou bez podmienok nie je jednoduché: vyžaduje si každodenný úžas nad tým, kto mi bol darovaný. Ten však nezačne fungovať v nás automaticky, samospádom. Naučíme sa ho, ak porozumieme Božej láske, ak máme vzťah s ním, ak vnímame, že nad nami, nad každým jedným, stojí s nadšenou láskou Boh. Práve takáto láska je uzdravujúca, motivujúca, „štartujúca“, ona dáva zmysel a nádej, silu kráčať aj vtedy, keď je medzi nami či vonku okolo nás „zamračené“. Sám pápež František povzbudzuje manželov, aby dokázali oceniť, čím manželstvo pre nich je, a aby ich láska bola silnou a plnou štedrosti, horlivosti, vernosti a trpezlivosti (porov AL 5). Nesmieme ako manželia stratiť zo zreteľa, že manželstvo je darom od Boha pre nás. Ako to vnímajú manželia sami?

Manželstvo je pre mňa neuveriteľný pocit istoty. Prežívanie súdržnosti a vzájomnej podpory. Miesto prijatia, poláskania, zohriatia. A tvorivého hľadania, čím poteším milovaného ja.
(Gabika)

Žijem v manželstve len prvých 20 rokov, ale dennodenne sa presviedčam, že to musí byť niečo nadprirodzené, keď dvaja takí nedokonalí ľudia dokážu žiť spolu, ľúbiť sa, odpúšťať si a spolu kráčať v dobrom i v zlom životom. Uvedomujem si, že je to nezaslúžený dar. Pre mňa je manželstvo veľkým a nádherným tajomstvom, ktoré spolu môžeme objavovať, a neviem, či je možné ho vôbec za života pochopiť, ale je to fakt dobré a teším sa na ďalších aspoň 20 rokov! (Zuzana)

Manželstvo je pre mňa darom od Boha, ktorý mne, v tej dobe neveriacemu človeku v správnej chvíli môjho života poslal do cesty toho pravého človeka – moju budúcu manželku. Vždy som túžil po „obyčajnom“ živote – t. j. vyštudovať, oženiť sa, mať rodinu, deti, dobrú prácu… Od prvého stretnutia s mojou budúcou manželkou som vedel, že to je ONA, žena môjho života. Dnes viem, že to bolo preto, lebo z nej vyžarovala Božia láska. Elenka ma najprv ako kolegu postupne „zevanjelizovala“, takže som najprv prežil neľahké obrátenie, návrat k Bohu, ale zároveň sme ako „bonus“ našli cestu k sebe a vzájomnú celoživotnú lásku. Dostal som od Boha presne to, po čom som ako mladý človek túžil. Manželstvo a „obyčajný život“ nie sú vôbec ľahké, ako som si naivne pred 30 rokmi myslel, ale je to vzácny prístav, istota a oáza s názvom DOMOV. (František)

Pod darom si predstavujem niečo nečakané, z lásky dané, prekvapujúce. Boli chvíle, keď som nezaslúžene dostala viac lásky, ako som ja dala a dosť ma zasiahlo a zmenilo, keď som si to uvedomila. Stále cítim, že sa mením… Myslím, že odhaľujem poslanie ženy, rastiem… Ono to asi nie je ani len vplyvom partnera, skôr rolou v rodine a vzájomnými interakciami medzi členmi. Mimo manželstva by som bola asi viac sebecká a menej tolerantná. Človek sa ale musí chcieť meniť a byť platným a prínosným členom tohto vzácneho spoločenstva. (Zuzka)

My s manželom sme sa zhodli, že by sme spoločne radi do neba – či ťahaním sa, alebo tlačením sa navzájom smerom k Bohu, raz jeden a raz druhý tlačí či ťahá smerom k spoločnému cieľu… Manželstvo ma učí pokračovať, nevzdávať to, ale učí ma aj pokore a sem – tam si zahryznúť do jazyka… Vzácne je, že sme v tom spolu. (Zuzana)

Aj napriek tomu, aký som truľo a moja kráľovná o tom vie, je pre mňa každý deň krajší než ten predošlý. Ale zaujímalo by ma, čo by teraz po 30 rokoch povedala ona… (Miro)

Uvedomiť si hodnotu tohto daru osoby a stavu je úlohou na každý deň, ktorý nám bol darovaný. Aby sme znovu žasli a mali dôvod milovať znovu a lepšie.

Dar pre iných

To, čo je darom, sa nedotýka len tých, ktorí sú priamo obdarovaní, ale aj ich okolia. Žena, kráčajúca s nádhernou kyticou, je rozžiarená darom – a jej radosť dvíha už len pohľadom na ňu tých okolo nej. Manželia, ktorí si v čistote a úžase slobodne prejavujú hĺbku a silu svojho vzťahu aj na verejnosti, sa stávajú znamením, akým nádherným darom manželstvo je. Práve preto je potrebné naučiť sa milovať a byť svedkom pravdivosti a „funkčnosti“ manželstva ako Božieho daru: pretože aj pápež pripomína, že obraz milujúcich manželov má a môže povzbudiť tých, ktorým sa nedarí z rôznych dôvodov túto cestu svätosti v manželstve žiť dokonale alebo ktorých vzťah manželstva dokonca stroskotal.

Prítomnosť manželov, ktorí sú si darom, je svetlom do tmy a smútku opustených, liekom pre zranených, vitamínovým dopingom pre vyčerpaných, dávkou radosti a nádeje pre tých, ktorí neboli do manželstva povolaní a slúžia v inom stave. Pápež znovu trefne pripomína, že manželstvo je kázeň mlčky pre všetkých ostatných. Naozaj: manželia žijúci denne prejavy bezpodmienečnej lásky od komunikácie, dotykov, nežnosti, pomoci až po počúvanie a prijímanie, nepotrebujú verejne „dokladovať“ pevnosť svojho vzťahu. Ich láska je zreteľná a viditeľná. Akým darom je pre tých, ktorí ich vnímajú okolo seba?

Manželstvo je pre mňa viditeľne žitá Božia milosť, taká konkrétna vo vzťahu muža k žene, ženy k mužovi. Ich vzťah prináša a rodí na svet telo človeka, ktorý je ako taký Bohom chcený, milovaný a Boh ho napĺňa svojím Duchom. Manželstvo je jednou zo sviatostí a preto ho vnímam ako výnimočné pozvanie od Boha. Nie každý je preň predurčený. (Janka, slobodná laička)

Myslím, že manželstvo je darom pre mňa ponajprv preto, lebo aj väčšina kňazských povolaní, napriek všetkým ľudským slabostiam, je ovocím krásne žitého manželstva rodičov kňaza. Aspoň v mojom živote ma ku kňazstvu inšpirovalo, popri iných podnetoch, nádherné manželské spolužitie mojich rodičov, ktorých príklad ma viedol k Bohu, ich spoločná a rodinná modlitba, vzájomná úcta, odpúšťanie, snaha o jednotu a spoluprácu. Teda kňaz vidí v krásnych manželstvách aj obraz svojej rodiny. Aj keď kňaz žije život v plnosti odovzdaný Bohu, predsa prežíva to, k čomu je povolaný každý muž a každý manžel – o otcovstvo – , a preto vo svojej službe duchovného otcovstva, potrebuje byť povzbudzovaný príkladom rodinného otcovstva. Ako povedal Svätý Otec, pápež Ján Pavol II., cestou Cirkvi je rodina – preto kňaz v službe manželom a rodinám zažíva východisko (podnet), ako aj naplnenie a ovocie svojho poslania a svojej služby. Kňaz teda v krásne žitom manželstve vidí inšpiráciu i naplnenie svojho poslania. (Janko Behula, kňaz)

Krásne žité manželstvo je pre mňa darom pokory, lásky a pravdy. Pokory preto, lebo sa dvaja ľudia rozhodnú kráčať po ceste života, poznávajúc svoje chyby a hľadajúc, ako „obrúsiť“ hrany charakterov. Lásky – lebo to nevzdajú, ale robia si navzájom radosť. A hlavne neodchádzajú, keď je to náročné. A pravdy? Vedia, že na túto „dobrodružnú“ cestu manželstva ich povolal Boh, ktorý pri nich stojí za každých okolností… Veľmi sa teším, ak sa niekto rozhodne prijať túto sviatosť z lásky a žije ju naplno. (Marcela Baginová, rehoľníčka)

Ak manželia žijú svoje manželstvo podľa Božieho plánu, teda dávajú navzájom jeden za druhého a za svoje deti, ktoré v otvorenosti a dôvere k Bohu prijímajú, život, myslím, že nič krajšie nemôže byť. Takéto manželstvo je požehnaním nielen pre manželov samých, ale určite aj pre ostatných. Vďaka spoločenstvu, v ktorom som, sa stretávam s takýmito pármi takmer denne. Sú pre mňa ukážkou Božej dynamiky, vzájomnej vzťahovosti a nevyhnutnej spolupráce. (Eva, slobodná laička a profi mama)

Mne osobne pohľad na krásne žité manželstvo spôsobuje veľkú vnútornú radosť. Takéto manželstvo prináša do života ľudskej spoločnosti nádej. A v krásne žitom manželstve je podľa mňa aj obraz krásneho žitia plnosti lásky Najsvätejšej Trojice. A vďaka nim mám nádej, že z takýchto manželstiev a rodín budem mať väčšiu šancu mať pri sebe nových kolegov, Božích služobníkov. (Janko Hríb, kňaz piarista)

Možno na záver stačí len toľko: nič tak neraní, ako vidieť nefunkčné manželstvo. Akoby v nás zhasínala nádej, akoby sme strácali odvahu žiť krásnu lásku. A zároveň nič tak nepovzbudí, ako odpozorovaný, zažitý – čo aj na chvíľu v autobuse či na ulici – krásny pevný vzťah manželov. Pápež František kontruje, že manželstvo je obrazom Boha. Aký obraz o ňom zjavujeme sebe samým, svojim deťom, svojmu okoliu my dvaja?

Úlohy na zamyslenie a debatu:

1. Ako poznávam ja sám, my dvaja Božiu lásku, ako sa učíme vďaka nej žasnúť jeden nad druhým, dívať sa na seba očami Boha?
2. V čom je pre mňa darom môj manžel/manželka, naše manželstvo? Čo mám, čo som získal, naučil som sa vďaka tomu?
3. Aký obraz o Bohu zjavujeme iným my?

Prečítajte si tiež

Radosť z lásky: Všetko sa začína túžbou

Radosť z lásky: Sila príkladu