Radosť z lásky: Všetko sa začína túžbou

Foto: Človek a Viera/Zuzana Kostková
Sú sny, ktoré máme všetci. Práve preto, lebo sú hlboko zakorenené v nás, takmer ako genetický kód nášho srdca. Nik z nás nevie byť kompletným, úplným človekom, ak nemá naplnenú niektorú z týchto silných túžob. Naplno šťastní sme však vtedy, ak s nimi žijeme každý deň. Sú istotou, ktorá dodáva rovnováhu, pocit bezpečia a prijatia, pokoj v srdci. Bez ich naplnenia by život strácal zmysel – to ony nás motivujú niečo robiť so zápalom, s nadšením, s neuveriteľnými nápadmi a realizáciami. Ba dokonca aj z posledných síl, no slobodne a dobrovoľne. Naopak, bez nich „nemáme šťavu“, sme apatickí, ironickí, zranení a nesvoji.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Práve týmito túžbami sa začína jeden z najsilnejších spisov Cirkvi posledných rokov – posynodálna apoštolská exhortácia Amoris laetitia (AL). Dotýka sa totiž túžby žiť v spoločenstve, kde sme milovaní, prijímaní a chránení iba a práve preto, že sme. Toto spoločenstvo bezpodmienečnej lásky voláme rodina – a ako konštatuje pápež František hneď v úvode, napriek všetkému hodnotovému zmätku našej doby „ostáva túžba po rodine stále živá predovšetkým medzi mladými“. (AL 1) Rodina je totiž najprirodzenejším prostredím, kde môžeme dostávať a dávať lásku.

Sám pápež Ján Pavol II. ako veľký zástanca rodiny povedal: „Rodina je miestom lásky a života; miestom, kde láska rodí život. Rodina, veľké laboratórium lásky, je prvou školou, ba viac, stálou školou, v ktorej učenie sa láske prebieha nie suchopárnymi poučkami, ale presvedčivou silou vlastnej skúsenosti. Kiežby každá rodina objavila svoje povolanie k láske!“

Podľa prieskumu Eurobarometer je rodina jednou z najdôležitejších hodnôt, pre ktoré stále chcú ľudia žiť. Rodina a rodinný život sú na prvých miestach aj v Národnom prieskume hodnôt. Ak sa opýtate vzorky priateľov alebo aj neznámych ľudí, čo je pre nich vzácne a dôležité v živote, určite nezabudnú pomenovať práve tieto dve hodnoty: láska a rodina. A čím je rodina pre bežných ľudí tu u nás? V priebehu dvoch hodín mi do mobilu prišlo množstvo odpovedí rôznych ľudí z rôznych kútov Slovenska:

„Rodina je pre mňa najväčšie dobro, aké môžem mať. Okrem lásky a radosti je to opora v starobe a chorobe a ochrana pred samotou a chudobou. No aby som to všetko mohla v rodine dostať, musím aj ja dávať.“

„Rodina je pre mňa prístav, dar, za ktorý sa oplatí bojovať.“

„Je to miesto prijatia, kde sa učím milovať, odpúšťať, prijímať druhého, aj keď nerobí tak, ako chcem ja. Je to dar od Boha. A je to aj miesto, kde môžem zakúsiť, že som milovaná, prijatá, že mi je odpustené.“

„Miesto, kde môžem byť sama sebou.“

„Rodina pre mňa znamená najväčší poklad. Je to úžasná bunka spoločnosti, ktorá maximálne reaguje na potreby jedinca – keď treba, je to výdaj stravy, potom psychológia, psychiatria, zdravotné stredisko, vzdelávacia inštitúcia, keď treba, i paliatívna. Rodina je úžasné miesto a mal by ju mať každý.“

„Rodina je pre mňa spoločenstvo bezpodmienečnej lásky, kde prebieha najkrajšia výmena daru prijatia, bezpečia, sebadarovania a objavovania toho, kto som, kým som bola stvorená.“

„Miesto, kde sa napriek únave z práce túžobne a s radosťou ponáhľam a dostávam objatie, porozumenie a lásku.“

„Rodina je istota, zdroj lásky, ale je to aj vysoká škola všetkých možných odborov psychológie, ekonómie, umenia, lekárstva. Je to celoživotný teambuilding, ale aj najlepšia investícia v živote.“

„Zmysel života.“

„Prístav, kde môžem vždy pristáť.“

Foto: Človek a Viera/Zuzana Kostková
Bod istoty a stálej premeny

Ak teda pápež František a synodálni otcovia obracajú svoju pozornosť na rodinu a manželstvo, nerobia to náhodne. Učenie Cirkvi totiž jasne hovorí, že každá rodina je obrazom a znakom spoločenstva Najsvätejšej Trojice. Jej darovanie života a škola lásky je odrazom toho, ako nás povoláva k životu a učí žiť náš nebeský Otec. Modlitba a čítanie Božieho slova sú rovnakým životodarným zdrojom lásky, ako je komunikácia v rodine (porov. KKC 2205). Keďže rodina je aj prvou základnou bunkou Cirkvi, je viac ako „dobrou správou“ (porov. AL 1, 2), že sa pohľad pápeža aj vedenia Cirkvi obracia na ňu, aby jej podali pomocnú ruku, učili ju, viedli, podporovali a inšpirovali.

Aké totiž budú naše rodiny a manželstvá, taká bude Cirkev. A koľko takýchto pevných manželstiev a rodín vybudujeme s Božím usmerňovaním, o toľko sa premení atmosféra v spoločnosti na lepšiu. Múdrosť tohto kroku pápeža a synody o rodine je o to silnejšia, o čo viac neobjektívnych, nepravdivých až zavádzajúcich informácií na adresu manželstva a rodiny zaznieva z médií a sociálnych sietí, aj z názorov ľudí. Vo vnútri človeka sa teda vynárajú otázky: Je manželstvo a rodina prežitkom? Sú zbytočné? Čo sa stane, ak nebudú – a čo mi, naopak, dá, ak sa rozhodnem o tieto dary bojovať?

Aké budú naše rodiny a manželstvá, taká bude Cirkev.

Vrátiť sa k návodu na použitie

Ak chceme pravdivo odpovedať na zmätok a otázky o rodine a manželstve, je potrebné znovu začať o nich uvažovať a dívať sa na ne očami Krista. Len vtedy sme podľa slov exhortácie schopní vidieť pravdivo, porozumieť dobe, dostať inšpiráciu a odvahu žiť v manželstve a rodine napriek všetkému a práve preto tak, ako to bolo v pôvodnom Božom pláne.

Ako teda Boh zamýšľal rodinu a manželstvo? Predovšetkým ako miesto bezpečia a ochrany, opevnený hrad, útulný priestor, kde nie je dôvod na žiadne obavy z neprijatia. Zároveň je to miesto, kde sa denne máme každý z členov usilovať dosiahnuť „vysokú úroveň bežného kresťanského života“, ktorý sa ustavične sýti počúvaním Božieho slova, ako to odporúčal Ján Pavol II. na začiatku tretieho kresťanského tisícročia. (porov. Verbum Domini 72)

Nestávať sa lepším a svätejším preto, lebo sa to vyžaduje, je to norma, ktorej sa mám podriadiť, ale preto, lebo môj osobný rast premieňa nielen mňa, ale aj tých okolo mňa. Stáva sa dokonca svedectvom a „chrobákom v hlave“ pre tých, ktorí sú za dverami našej rodiny a manželstva. Ak budeme počúvať Božie slovo, kde je celý návod na žitie nášho rodinného a manželského života podľa videnia Stvoriteľa, ak budeme čerpať silu z Eucharistie na každodenný malý krok k vysokej úrovni bežného kresťanského života, naše rodiny a manželstvá sa stanú skutočne „malým nebom“ na zemi. Boh nás učí žiť v manželstve a v rodine, lebo nás túži prijať do večného spoločenstva bezpodmienečnej lásky – a rovnako túži, aby sme už tu zažívali odraz tohto prisľúbenia.

Boh nás učí žiť v manželstve a v rodine, lebo nás túži prijať do večného spoločenstva bezpodmienečnej lásky.

Ak by sme mali použiť jednoduché prirovnanie: keď si kúpime novú práčku, je dobré prejsť si celý návod na použitie a dôsledne si precvičiť všetky funkcie. Predsa len – každá práčka je iná, príde nový model, iné funkcie. Niekedy treba návod študovať opakovane – lebo aj my zabúdame, alebo nie sme si istí postupom. Ak to neurobíme na začiatku alebo v priebehu používania a práčka sa pokazí, je na vine výrobca? Je zlá práčka? Nie, chyba je v užívateľovi.

Toto je pravda aj o manželstve a rodine – nie je problém v ňom, ako inštitúcii, ani v autorovi a tvorcovi tohto životného modelu. Ale v nás, pretože nedostatočne študujeme „návod na použitie“, nie sme dôslední v tom, ako poctivo a pravdivo rešpektovať jemnosť mechaniky manželskej a rodinnej lásky. Všetky „chybové hlásenia“ prestanú, ak budem dôsledný a pravdivý v tom, ako budem podľa Božieho usmernenia napĺňať svoju úlohu v manželstve a rodine. Dokonca ma takýto postoj, hoci je náročný, odmení autentickou láskou, ktorá bude príťažlivá aj pre iných.

Foto: Človek a Viera/Zuzana Kostková
Si pozvaný stať sa tvorcom inšpiratívnej zmeny

Treba priznať, že zadanie je náročné. Pravdivé slovenské príslovie však hovorí: „Čo nič nestojí, za nič nestojí.“ Kým Usain Bolt zabehol svoj posledný rekord, stálo ho to drinu tréningu. Čo myslíte, čo stálo za prekonaním osobného rekordu Jána Volka? Drina. Práca na sebe. Odriekanie. Čas bez zaháľania. Motivácia, kde nie je priestor na priemernosť a na alibi typu „všetci to tak robia“.

Boh nás stvoril pre svätosť. Táto svätosť nepotrebuje heroické výkony vyvolávajúce pocit, že na to teda nemám, nie som Gianna Berettová. Niekedy stačí na prvý krok k svätosti drobnosť: žehnať nahlas denne svojim deťom a manželovi. Prestať frflať. Bez slova odložiť topánky rozkopnuté v celej predsieni. Odložiť mobil a počúvať. Privítať hneď s radosťou osobne toho, kto sa vracia domov.

Do svätosti sa dozrieva v prvom rade v rodine, tu sa aj učíme byť svätí – príkladom aj osobným pričinením. Jej prvým protagonistom zmeny a rastu je každý z nás osobne. Nečakaj, kto začne. Povolaný stať sa kvasom premieňajúcej lásky si ty. Boh ťa práve teraz volá po mene. Čo mu povieš? Túžiš aj ty žiť v rodine podľa Božieho plánu?

Otázky na zamyslenie a inšpiráciu:

  1. Čím je pre mňa rodina?
  2. Ďakujem denne pri každej príležitosti Bohu aj tým, ktorí so mnou žijú, za dar prijatia a lásky v manželstve a rodine?
  3. Čo konkrétne môžem urobiť, aby som sa stal protagonistom pozitívnej revolúcie lásky v rodine? Určím si jednu malú drobnosť a budem vytrvalý.
Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články