Radosť z lásky: Sila príkladu

Je manželstvo výnimkou? Nie! Rovnako si je toho vedomý aj pápež František, ktorý v úvode apoštolskej exhortácie Amoris laetitia hovorí, že ju dáva do rúk manželom na inšpiráciu a povzbudenie: „… aby ich stimuloval, aby ocenili dary manželstva a rodiny a aby si uchovali silnú lásku plnú hodnôt, ako štedrosť, horlivosť, vernosť a trpezlivosť.“

Prežívať plnohodnotnú manželskú lásku si totiž vyžaduje stály cvik, tréning, rast – a je dobré mať nablízku manželov, ktorí nám zviditeľňujú ideál povolania, do ktorého sme boli pozvaní Bohom. Je to akoby nepretržitý kolobeh darovania nádeje, že manželská misia je možná, je reálna, je krásna, aj keď náročná a že stojí za to o ňu každý deň bojovať.

Kto je pre vás vzorom manželstva?

Možno vám príde na um Svätá rodina – no nielen vám príde trošku vzdialená realite našich slabostí, pováh, náročnosti doby. Navyše, povieme si, svätý Jozef to mal ľahké, Panna Mária bola bez hriechu… Napriek tomu je však aj medzi svätými, predovšetkým zásluhou posledných pápežov, mnoho manželských párov alebo svätých, ktorí dosiahli nebo ako manželia. Gianna Berettiová-Mollová, Louis a Zelia Martinovci a mnohí iní by vedeli hovoriť o nádhernom, radostnom živote, ale aj o jednote v pevných rozhodnutiach. No okolo seba máme – ako hovorí pápež František – aj svätých od susedných dverí, a to aj manželov. Mali sme a máme ich aj my – a máte ich aj vy!

Prežívať plnohodnotnú manželskú lásku si vyžaduje stály cvik, tréning, rast.

Do nášho začínajúceho manželstva vstúpili vďaka blízkosti farnosti a spoločenstva staršie manželské páry, ktoré nás upútali takou spontánnou radosťou a vzájomne prejavovanou láskou, že sme sa na nich lepili nielen pohľadom ako osy na med. Bolo radosťou ich počúvať, byť s nimi, znamenali pre nás praktickú ukážku, ako možno žiť vo sviatostnom manželstve. Pamätám si, ako nám, začínajúcim manželom, veľmi láskavo a trpezlivo odpovedali (dnes by sme povedali, že nás sprevádzali, čo je výzvou pápeža Františka pre Cirkev) na všetky naše otázniky, pochybnosti, potreby. Mali na nás čas, nikam nás netlačili, hovorili o svojom príbehu, o tom, čo prežívajú, ale nebáli sa pomenovať aj svoje zlyhania, pády, výzvy. Ich otvorenosť, pravdivosť, odvaha a radosť nás vždy nakopli. Často stačilo, ak sme ich len nakrátko videli a mali sme jasno, čo chceme.

Dnes sme my a mnohí naši priatelia v štádiu života, keď nám Boh doprial radovať sa z dlhoročného manželstva. Nezabúdame preto na tých, ktorí práve teraz štartujú, učia sa, zápasia, hľadajú riešenia, aby sa aj ich manželstvo stalo trojičným zjavením Božej lásky. Na príprave snúbencov, často deformovaných ťažkými zážitkami z nefunkčných pôvodných rodín, vždy dávame týmto mladým jednu úlohu a výzvu: Napíšte si meno manželského páru, alebo aj viacerých, ktorí sú pre vás vzorom, ako má krásne manželstvo vyzerať. Je jedno, či budú z rodiny alebo z okolia, či ich poznáte alebo nie. A napíšte si aj tri vlastnosti, ktoré na nich vnímate a chceli by ste ich uplatniť vo svojom manželstve. Takto sa totiž začína odvaha začať, túžba vojsť do náročného budovania niečoho krásneho.

Rovnakú otázku sme položili do pléna – a odpovede by určite Svätého Otca (no nielen jeho) potešili:

Veľmi ma inšpirovali manželia, ktorí slúžili ako vedúci birmovaneckej skupinky a na každom stretnutí nás vítali a viedli spolu. Každé stretnutie bolo inšpiratívne z pohľadu nielen toho, aký mali krásny vzťah a vedeli aj zavtipkovať, ale koľko lásky vložili do prípravy a rozprávania príbehov z reálneho života.

Mňa inšpiruje manželstvo mojich rodičov, o pár mesiacov majú štyridsiate výročie. Vnímam neustálu lásku a radosť aj po toľkých rokoch spoločného života.

Veľmi si vážim manželstvo mojich rodičov, ktorí vydržali spolu viac ako šesťdesiattri rokov. Hoci sa sem-tam aj pohádali, vždy si našli cestu k sebe a odpustili si. Boli veľmi pracovití a vedeli nám odovzdať pravé hodnoty.

Mňa inšpirovalo rozvrátené manželstvo mojich rodičov – zariekol som sa, že takéto niečo v živote nechcem! Máme pekné manželstvo, rodinu aj domov. Ako začínajúci kresťan som na púti do Paray-le-Monial videl jeden mladý manželský pár, ktorý sršal ohromnou energiou veľmi pekného vzťahu, pôsobili ako skvelí kamaráti a bolo to veľmi sympatické.

Pre nás to boli manželia Šidovci, Leopold a Mária, zhruba vo veku našich rodičov. Ujo pred pätnástimi rokmi zomrel. Obdivovali sme na nich ich veľkú lásku, ktorú si prejavovali aj láskavým oslovením – Poldo a Maruška, tiež vzájomným rešpektom, úctou. Ujo bol veľmi galantný, bol ozajstným kňazom v rodine, aj keď mal podlomené zdravie z väzenia v Jáchymove. Teta má dodnes následky z Pankráca, ale dokázali s láskou vychovať päť detí. Sú pre nás veľkým vzorom svätosti a čistoty, nesktutočnej viery a dôvery v Pána, ktorá ich niesla životom.

Myslím, že to naše manželstvo je krásne. Zatiaľ som ho nechcela meniť s nikým, skôr sme sa snažil nedopadnúť ako väčšina v našom okolí. Ďakujeme Bohu, že je s nami a že sme to ustáli.

Určite moji rodičia Ladislav a Mária Baránkovci. Videl som priamo do ich „kuchyne lásky“. Naučili ma variť, komunikovať, spolupracovať, odpúšťať. Tie najlepšie recepty a spôsoby, ako variť v spoločnej kuchyni.

Veľmi ma inšpiroval životopis Gianny a Pietra Mollovcov. Už keď som ho ako slobodná čítala, zaujal ma ich vzťah, v ktorom panovala vzájomná úcta a porozumenie.

Manželstvo jedného môjho pacienta, prijali ma ako dcéru. Obidvaja sú odovzdaní láske k Bohu a tak aj láske voči sebe navzájom. Naozaj tvoria spoločenstvo troch – oni a Otec.

Oslovili ma viacpočetné a viacgeneračné rodiny mojich priateľov a v nich úcta, láska, kreativita a rozhodnutie obstáť skrze Ježiša Krista.

Recept je správny, dodržujte postup!

V čase, keď dochádza v spoločnosti aj v médiách k spochybňovaniu manželstva ako daru a výnimočného spoločenstva, ktoré si zaslúži úctu, sú takéto vzory potrebné. Nielen pre nás, ktorí chceme pokračovať na ceste dozrievania svätosti vo sviatosti manželstva. Ono sa totiž stáva uzdravením rán aj pre tých, ktorým sviatostné manželstvo (alebo aj to pred tvárou sveta) nevydržalo.

Pápež František o tom hovorí veľmi dôsledne aj v exhortácii Amoris laetitia, ktorú napísal aj preto, „že má za cieľ povzbudiť všetkých, aby boli znameniami milosrdenstva a blízkosti tam, kde sa rodinný život dokonale neuskutočňuje alebo sa nerozvíja s pokojom a radosťou“.

Všetci, ktorí prežívame požehnanie dobrého manželstva, sa môžeme a máme stať svetlom, obväzom na rany a pohladením pre tých, ktorí sú zranení, ktorí pochybujú, padajú, ktorí hľadajú cestu, ako zvládnuť toto zadanie: manželstvo.

Istí moji priatelia ma raz pozvali na návštevu. Dohadovali sme si termín, no naraz mi domáca pani hovorí: „Prepáč, v túto nedeľu vlastne nemôžeš prísť. Vieš, každú prvú nedeľu sa stávame rodinou pre našu priateľku, ktorá ostala sama po rozvode a stále je presvedčená o kráse manželstva. Chceme jej tú blízkosť v rodine darovať.“

Všetci, ktorí prežívame požehnanie dobrého manželstva, sa môžeme a máme stať svetlom, obväzom na rany a pohladením pre tých, ktorí sú zranení, ktorí pochybujú, padajú, ktorí hľadajú cestu, ako zvládnuť toto zadanie: manželstvo. Presne podľa toho, čo nám kázal Pán, aby sme si navzájom niesli svoje bremená. Začneme? Obzrieme sa po rodine/dvojici, ktorá potrebuje povzbudenie, prijatie? Alebo naopak, opýtam sa, či by ma neprijali tam, kde je súdržnosť a celistvosť manželstva a rodiny, aby mi to pomohlo nestratiť vieru v seba a v plány Boha?

Výziev je dosť. Čo môžem urobiť teraz?

1. Sadnite si spolu s manželom/manželkou a aj vy si napíšte mená inšpiratívnych manželských párov, ktoré sú pre vás darom. Rovnako si napíšte tri vlastnosti, ktoré chcete uplatňovať vo svojom zväzku.
2. Napíšte krátku povzbudzujúcu esemesku alebo aj zavolajte tým, ktorí majú ťažký čas v manželstve. Vypočujte ich.
3. Denne ďakujte Bohu za manželstvo – napriek tomu, v akom statuse ste. Dotýka sa vás viac, ako si myslíte.

Prečítajte si tiež

Radosť z lásky: Všetko sa začína túžbou