Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Uplynulú nedeľu (20. septembra) sa v Bratislave uskutočnil piaty Národný pochod za život. Akcia, ktorá sa snažila upozorniť na nespravodlivosť potratov, surogátneho materstva a podobných porušení ľudskej dôstojnosti, dosiahla úctyhodnú účasť 30-tisíc ľudí.
Na pochode sa zúčastnil aj autor týchto riadkov. Slovenský pochod má naozaj unikátnu atmosféru. V porovnaní s okolitými krajinami je per capita oveľa väčší a má podporu biskupov a kresťanských médií.
Je to na pomery slovenskej cirkvi silno univerzálna a jednotná akcia. Škoda len, že sa tento zjavný spoločenský dopyt po vyššej ochrane ľudskej dôstojnosti nepremieta do zmien legislatívy, ale to je už zodpovednosť zákonodarcov, nie organizátorov či účastníkov pochodu.
Tento rok pochod dostal aj o čosi väčšie mediálne pokrytie ako po minulé roky. Videl som reportérov Aktualít, Markízy či .týždňa.
Určite nešlo o jediný faktor, ktorý to zapríčinil, ale myslím, že časť zodpovednosti za väčší záujem o pochod mohla mať aj kauza týkajúca sa rapera, ktorý sa prezýva Momo.
Ten totiž pred pár týždňami vydal oficiálnu hymnu pochodu s názvom Nechcem smrť. Podľa svojich slov tento drsný petržalský raper prešiel konverziou na kresťanskú vieru a tento rok vydal kresťanský album.
Jeho hymna bola prekvapivým počinom, ktorý sa dal chápať ako snaha organizátorov pochodu vyjsť naproti kultúre, ktorá sa automaticky neasociuje so slovenskou kresťanskou scénou. A vlastne sa to čiastočne podarilo.
Téme umelých potratov či Pochodu za život sa totiž začali venovať aj médiá a influenceri, ktorí by jej bežne nevenovali ani chvíľu pozornosti.
Momo sa dostal pod paľbu časti internetovej verejnosti a po niekoľkých videách influenceriek sa radšej stiahol. Natočil video, z ktorého vyplýva, že s politickými cieľmi pochodu vlastne nesúhlasí a nevystúpi na ňom.
Naozaj škoda. Samozrejme, nevieme, čo sa odohrávalo v Momových súkromných správach na sociálnych sieťach a v jeho sociálnej bubline, ale keď sa človek pozrel na verejné fóra, napríklad do komentárovej sekcie priamo pod oficiálnym videom, na homogénny hejt to naozaj nevyzeralo. Hoci má jeho nový počin viac dislajkov ako zvyčajne, počet lajkov je stále vyšší.
Vyzerá to tak, že Momovi stačilo pár kritických virálnych videí, aby sa radšej stiahol. A to ma privádza k jednej myšlienke o kresťanskej kultúre ako takej.
Prípad Moma totiž ukazuje, že byť tvorcom kresťanskej kultúry je ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď Momo vydal svoj kresťanský album, až tak veľa pohoršených reakcií nedostal.
Tie prišli až v momente, keď vydal skladbu asociovanú s nepopulárnym názorom, ktorý je však integrálnou súčasťou kresťanskej etiky, totiž že ľudský život je hodný ochrany od počatia po prirodzenú smrť.
V niečom je to poučné pre všetkých kresťanských umelcov. Sentimentálne feel-good kresťanské umenie spoločnosť akosi netrápi – berie ho ako niečo, čo je subjektívnou estetickou preferenciou úzkej skupiny ľudí a nezasahuje do životov iných. Preto je nekonfliktné a nestáva sa predmetom verejnej debaty.
Ak však chceme tvoriť kresťanské umenie či kresťanský obsah (napríklad na sociálnych sieťach), ktorý našu vieru ponesie integrálne vrátane jej menej populárnych aspektov, musíme sa pripraviť na nesúhlas.
Skrátka, v tejto veci nemôžeme byť silou-mocou za pekných. Úplne postačí, keď budeme pravdiví.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
