Režisér filmu Matka Tereza a ja: Film môže ľudí motivovať zamyslieť sa nad schopnosťou preukazovať lásku iným

Režisér filmu Kamal Musale. Foto: Continental film
Postavu Matky Terezy si väčšina ľudí spája s obrazom milosrdenstva, obety a lásky, v ktorej neváhala ísť až do krajnosti. Málokto z nás však počul o rokoch temnoty a kríz vo viere, ktorú prežívala vo svojom vnútri. A to vrátane mnohých, ktorí s ňou boli úzko spojení. Nový film Matka Tereza a ja prináša autentický pohľad na život jednej z najznámejších svätíc 20. storočia a od začiatku októbra si ho môžete pozrieť aj v našich kinách. Prinášame vám rozhovor s režisérom filmu Kamalom Musalem.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

S Kamalom Musalem sme sa okrem iného rozprávali aj o tom,

  • čo ho inšpirovalo k natočeniu filmu o Matke Tereze,
  • v čom sa film líši od ostatných snímok, ktoré boli o nej natočené,
  • čím môže film osloviť aj neveriacich.

Čo vás inšpirovalo k natočeniu filmu Matka Tereza a ja? Čím vás fascinovala jej osobnosť?

Mal som dva primárne zdroje inšpirácie. Po prvé ma vždy fascinovali ľudia, ktorí sa venovali tým najbiednejším, a Matka Tereza je jedným z najznámejších príkladov a po druhé ma v súvislosti s jej osobou zaujala kríza viery, ktorú počas svojho zasväteného života prežívala. Popri tom, ako sa celé roky naplno oddávala službe núdznym, pociťovala hlboké nenaplnenie. Premýšľal som, že musí ísť o oveľa komplexnejšiu osobnosť oproti tomu, ako ju prezentujú médiá. Hľadal som teda iný spôsob, ako ju divákom priblížiť.

Mojím cieľom bolo zacieliť na obe stránky jej charakteru a poukázať na to, že popri tom, ako sa stala ikonou, bola stále človekom so svojimi chybami a slabosťami.

Čím viac informácií som o nej získaval a stretával sa s ľuďmi, ktorí ju dobre poznali a roky s ňou spolupracovali, tým viac som mal dojem, že popri svojom jemnocite voči chudobným, vylúčeným či malomocným mala aj svoju tvrdú a nekompromisnú stránku, ktorú poznali najmä ľudia v jej bezprostrednom okolí. Mojím cieľom bolo zacieliť na obe tieto stránky jej charakteru a poukázať na to, že popri tom, ako sa stala ikonou, bola stále človekom so svojimi chybami a slabosťami.

Na filme ste pracovali celých dvanásť rokov. Z akých zdrojov ste čerpali?

Vychádzal som z množstva kníh, ktoré boli o nej napísané, z korešpondencie, ktorá sa zachovala, ako aj zo svedectiev jej najbližších. V spolupráci s nimi som potom pracoval na vytvorení čo najvierohodnejšieho obrazu jej osoby.

Ostala osobnosť Matky Terezy v Kalkate, ako aj v iných častiach Indie dodnes prítomná v pamäti miestnych?

Áno, v celej Indii ju dodnes vnímajú ako ikonu. Potom je tu však ďalšia skupina ľudí, ktorí ju nemajú v láske, pretože pre nich reprezentuje obraz misionárky, ktorá chcela, aby hinduisti konvertovali na kresťanstvo. S podobným pohľadom som sa však stretol aj v Európe. Pre niektorých je jej osobnosť spojená s množstvom škandálov a kontroverzií. Nielen tých, ktoré sa týkali jej života, ale aj jej svätorečenia, ktoré je v Katolíckej cirkvi podmienené tromi zázrakmi. Na verejnosť prenikli informácie, že ľudia boli platení za to, aby podali falošné svedectvo o svojom zázračnom uzdravení.

Vnímal som, že je potrebné sprítomniť pocity opustenosti, no i motív lásky a milosrdenstva v živote Matky Terezy modernou formou, ktorú by súčasný človek dokázal lepšie pochopiť.

Predstaviteľky Kavity, indická herečka Banita Sandhu. Foto: Continental film

Vo filme ste vytvorili zaujímavé spojenie medzi životom Matky Terezy a osudom mladej huslistky Kavity zo súčasnosti. Ako vznikol nápad prepojiť tieto dva príbehy?

Zohralo pri tom rolu viacero faktorov. Jedným z nich bol ten, že keď som si robil výskum o charaktere hlavnej hrdinky, nevedel som prísť na to, ako túto jej „temnú noc“ viery, keď sa cítila opustená Kristom, priblížiť publiku. Rozhodol som sa preto zamerať na aspekt bolesti z opustenia, ktorý v aktuálnej dobe prežívala huslistka Kavita. Vnímal som, že je potrebné sprítomniť pocity opustenosti, no i motív lásky a milosrdenstva v živote Matky Terezy modernou formou, ktorú by súčasný človek dokázal lepšie pochopiť. Verím, že vďaka tomu sa mi podarilo vniesť do filmu viac emócií.

Vo filme ste vyzdvihli angažovanosť Matky Terezy v boji proti potratom. Prečo ste sa rozhodli zamerať práve na tento aspekt jej práce?

Snažil som sa vytvoriť rovnováhu medzi vlnou kritiky, ktorá sa v súvislosti s touto témou voči Matke Tereze vzniesla, a zároveň ukázať konkrétny príklad dievčaťa, ktoré sa ocitlo v situácii, keď zvažuje, či na interrupciu ísť alebo nie. Chcel som sa na problematiku potratov pozrieť komplexne, bez nejakých politických či ideologických motívov. Mojím cieľom bolo, aby film nebol explicitne náboženský.

Na druhej strane však treba pripustiť, že Matka Tereza je primárne obľúbená medzi veriacimi. Má podľa vás tento film čo povedať aj neveriacim?

Moja počiatočná idea bola motivovať ľudí, aby si všímali okolo seba tých, ktorí potrebujú pomoc. Aby boli schopní milovať človeka, ktorého majú pri sebe, či už v rodine, alebo v komunite, v ktorej žijú, a tak pretvárali svet na lepšie miesto na život. Takýto postoj nie je explicitne kresťanský, mal by byť univerzálny bez ohľadu na vierovyznanie.

Je pravdou, že som chcel zobraziť silné ženské charaktery, ktoré sa dokážu vysporiadať s náročnými životnými okolnosťami, pred ktorými niet úniku.

Samozrejme, ak prezentujete film v krajinách ako Slovensko alebo Poľsko, kde je väčšina katolíkov, je prirodzené, že si získa väčšiu popularitu medzi veriacimi. Ale napríklad vo Švajčiarsku, kde film videlo prevažne neveriace publikum, sa mnohých ľudí dotkol samotný príbeh Matky Terezy.

Aké boli reakcie na film medzi ľuďmi, ktorých ste stretli?

Viac ako 80 % z tých, s ktorými som sa rozprával, bolo veľmi spokojných, niektorí boli dotknutí viac, iní menej. Pre niektorých mal film silný emočný náboj a dohnal ich k slzám. Samozrejme, vždy sa nájdu i takí, ktorí film kritizujú, že je príliš náboženský.

Jeden z názorov, ktoré sa v médiách v súvislosti s filmom objavili, bol ten, že je to príbeh o dvoch silných ženách. Bolo vaším cieľom poukázať na tento aspekt ženskosti, stojacej v dominantnej pozícii voči mužskej nezrelosti?

V prvom rade by som zdôraznil, že čokoľvek divák vníma, je to jeho percepcia filmu, je to akoby nový film, ktorý sa vytvára cez jeho optiku. Je pravdou, že som chcel zobraziť silné ženské charaktery, ktoré sa dokážu vysporiadať s náročnými životnými okolnosťami, pred ktorými niet úniku. V prípade Kavity je to nečakané tehotenstvo, pred ktorým nemôže jednoducho utiecť tak ako muž. Chcel som upozorniť na aspekt spoluzodpovednosti, ktorý si muži často neuvedomujú.

Ukazuje sa, že jeho silné kresťanské zásady vychádzajúce z lásky a milosrdenstva neobstoja, keď príde na lámanie chleba. Jedna vec je totiž niečo vyhlasovať a druhá to skutočne aj žiť.

Po tom, ako Kavitu opustil jej partner, s ktorým čaká dieťa, vstupuje do jej života ďalší potenciálny muž, s ktorým sa v dejovej línii filmu ponúka romantický happy end. No ukazuje sa, že jeho silné kresťanské zásady vychádzajúce z lásky a milosrdenstva neobstoja, keď príde na lámanie chleba. Jedna vec je totiž niečo vyhlasovať a druhá to skutočne aj žiť. Vždy je pre mňa zaujímavé sledovať, a to najmä u silných mužov, či sú schopní prejaviť odvahu vtedy, keď si to situácia vyžaduje.

Matku Terezu vo filme stvárnila Jacqueline Fritschi-Cornaz. Foto: Continental film

Dalo by sa povedať, že film by mal byť apelom najmä na mužov, aby sa dokázali postaviť tvárou v tvár náročným životným výzvam a nevyberali si ľahšiu cestu?

Myslím, že odvaha nie je niečo, čo si vyberáme. Z môjho pohľadu je to životná výbava, ktorú človek buď má, alebo nie. Nie je to výsledok prejavu ľudskej vôle. Keď je niekto plachý či bojazlivý, nie je to preto, že sa tak rozhodol. Nemôžeme ľudí obviňovať za to, kým sú. V krízach ľudia objavia svoju schopnosť preukázať odvahu, o ktorej možno ani nevedeli, že ju majú, zatiaľ čo iní sa radšej stiahnu.

Nie sú to práve správne rozhodnutia v náročných životných situáciách, vďaka ktorým dozrievame a budujeme si cnosť statočnosti a odvahy? Nikto sa predsa nerodí ako odvážny…

To je pravda, ale to, čo sa snažím povedať, je, že vo chvíľach krízy v sebe ľudia objavia schopnosť alebo neschopnosť konať odvážne. Aj vo svojom živote môžete vidieť niektorých ľudí, ktorí sa chopia šancí a rozhodujú sa správne a zrelo a, naopak, iných, ktorí to jednoducho nedokážu. Sú paralyzovaní strachom, ktorý im zabraňuje konať.

V krízach ľudia objavia svoju schopnosť preukázať odvahu, o ktorej možno ani nevedeli, že ju majú, zatiaľ čo iní sa radšej stiahnu.

Nezdá sa vám, že si ľudia takto môžu ospravedlňovať svoju nezrelosť a neochotu prevziať zodpovednosť, ktorá sa napokon jasne zrkadlí aj u mužských hrdinov vo filme?

Myslím, že to závisí od toho, do akej miery sú ľudia do situácie emočne zatiahnutí. Jedna vec je, ak sú ľahostajní a nezaujímajú sa, a druhá, ak sa ich to priamo dotýka a chceli by sa zachovať správne, no nedokážu to. Už zo samotnej ľudskej prirodzenosti sme niektorí viac odvážni a sebavedomí, iní, naopak, viac ustráchaní a plachí.

Matka Tereza bola známa aj svojimi vystúpeniami na poli OSN či pri preberaní Nobelovej ceny za mier v roku 1979. Tento aspekt verejného výtlaku sa však vo filme neobjavuje.

To, na čo vo filme upriamujem pozornosť, je obdobie pred tým, ako sa stala slávnou a získala si celosvetovú pozornosť. Nechcel som sa zameriavať na vonkajšie stránky jej života a vytvoriť akúsi mozaiku rôznych názorov na jej osobnosť, skôr mi išlo o to spraviť sondu do jej vnútorného sveta, ktorý bol oveľa zložitejší, ako sa často prezentuje.

O životnom osude Matky Terezy bolo natočených už viacero filmov. V čom sa váš film odlišuje od tých ostatných?

Všetky ostatné filmy, ktoré som mal možnosť vidieť, boli v niečom skreslené, pretože boli založené na mnohých mýtoch a neoverených svedectvách. Matku Terezu ukazujú ako večne usmiatu a prívetivú, čo vytvára skreslený pohľad na jej osobu. Pri tvorbe tohto filmu som strávil mesiace čítaním množstva kníh a korešpondencie.

O živote tejto svätice vyšlo viac ako 800 kníh mapujúcich jej pôsobenie, z ktorých sa však menej ako 10 % zakladá na pravde a skutočných udalostiach.

Podľa jedného vedca z Vancouveru, ktorý robí výskum o živote tejto svätice, vyšlo viac ako 800 kníh mapujúcich jej pôsobenie, z ktorých sa však menej ako 10 % zakladá na pravde a skutočných udalostiach. Ostatné sú skôr legendy a historky, ktoré sa o nej tradujú. Strávil som veľa času poctivým skúmaním a hľadaním pravdy, aby som si bol istý, že to, čo divákom ponúknem, bude autentická snímka jej života.

Prečo by si podľa vás diváci nemali nechať ujsť tento film?

Je to inšpiratívny film o silnej žene, ktorá čelí mnohým prekážkam a nachádza spôsob, ako sa cez ne preniesť, a to láskou. Film môže ľudí motivovať zamyslieť sa nad svojimi vzťahmi a schopnosťou preukazovať lásku aj tým, ktorí sú možno úplne iní. Jednoducho povedané, môže ľudí inšpirovať k rastu vo vzájomnej láske.

Predstaviteľka hlavnej hrdinky, herečka Jacqueline Fritschi-Cornaz, ktorá stvárňuje Matku Terezu, sa rozhodla celý výťažok zo zisku z kín venovať podpore hneď niekoľkých iniciatív v Indii, ktoré sa venujú zdravotnej i sociálnej starostlivosti, ale tiež vzdelávaniu tamojších detí vyrastajúcich v chudobe. Bol to jej zámer od začiatku alebo sa pre to rozhodla počas nakrúcania?

Tento nápad dostal vlastne jej manžel Richard. Jacqueline cítila, že potrebuje vypovedať svoju skúsenosť z Indie a zo stretu s chudobou prostredníctvom príbehu Matky Terezy. Jej manžel vtedy prišiel s nápadom založiť nadáciu na podporu tých najzraniteľnejších, ktorá by fungovala na princípe darcovstva. S týmto nápadom potom oslovili mňa a na začiatku sme spravili krátky 15-minútový film o filme, na ktorý sme začali zbierať finančné prostriedky. Spravili sme asi 50 až 70 prezentácií tohto filmu po celom svete a za rok sme nazbierali dosť peňazí, aby sme mohli začať s natáčaním.

Rekonštrukcia školy v slume z 50. rokov minulého storočia v Kalkate. Foto: Continental film

Dočítala som sa, že chudobní a vylúčení, ktorí vo filme vystupujú, nie sú herci, ale ľudia z chudobných indických štvrtí. Ako takéto natáčanie prebiehalo?

Veľkou výzvou bolo stvárnenie autentickej atmosféry 50. rokov v Kalkate. Pri kastingu bolo napríklad nevyhnutné nájsť komparzistov, ktorí by vyzerali vyhladovane, keďže v tom období bol v Indii hlad. Vytvorili sme teda špeciálny tím, ktorý vo viac ako 20 dedinách neďaleko Bombaja vyhľadával vychudnutých farmárov. Tí následne prešli pod vedením nášho kastingového tímu školením, aby vedeli, ako pôsobiť pred kamerou prirodzene.

Vytvorili sme špeciálny tím, ktorý vo viac ako 20 dedinách neďaleko Bombaja vyhľadával vychudnutých farmárov. Tí následne prešli pod vedením nášho kastingového tímu školením, ako pôsobiť pred kamerou prirodzene.

Okrem toho sme museli postaviť slum v štýle 50. rokov minulého storočia, pretože dnešné slumy sú príliš moderné a v Kalkate dokonca vyzerajú skôr ako vidiecke dediny než slumy. V štúdiu bol postavený aj Dom umierajúcich, Nirmal Hriday. Je to replika originálu domu z Kalkaty, ktorý je stále v prevádzke. Mohli sme tak obnoviť autentickú atmosféru a zaľudniť ho postavami a komparzistami, ktorí vyzerajú reálne. Celý film vďaka tomu pôsobí veľmi vierohodne a umožňuje divákom preniesť sa na chvíľu do úplne iného sveta – do sveta chudoby, utrpenia a bolesti, no aj súcitu, lásky a milosrdenstva. Dúfam, že sa divákov dotkne rovnako, ako sa dotklo mňa jeho nakrúcanie.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články