Rodič musí predbehnúť hrozby internetu skôr ako na ne narazí dieťa samo

Ministerstvo školstva navrhlo v apríli zákaz mobilov v školách, argumentuje zníženým sústredením sa na školské povinnosti. Čo si o tomto kroku myslíte?

Túto otázku dostávam pravidelne. Vidím, že rozvírila debaty, čo je aj dobré. Poviem svoj osobný názor ako mama, ale aj ako človek, ktorý sa usiluje o osvetu mediálnej výchovy.

Som proti tomu, aby deti používali mobily hala-bala počas školy. Je neprípustné, aby pod lavicou hrali hry, cez hodiny scrollovali Instagram alebo si posielali memečká namiesto sústredenia sa na učiteľa.

Ale zároveň som proti tomu, aby sme vytesnili mobily a technológie zo sveta študentov. Pod dohľadom pedagógov majú svoje miesto aj vo vyučovacom procese. Čo by bolo zlé na tom, ak by z úst učiteľa zaznelo: „Žiaci, vyberte si mobilné telefóny, ideme sa naučiť overovať informácie na internete.“?

Napadá mi množstvo príkladov, ako sa dajú témy internetu i sociálnych sietí implementovať do vzdelávania. Samozrejme, všetko s mierou a v správnom veku. Verím, že si uvedomujeme, že technologický vývoj nebude cúvať, ale že naše deti budú celý svoj život s mobilom narábať, pracovať, využívať ho.

Od čoho teda závisí, či bude mobil sluha alebo pán?
Od nášho rozhodnutia, od našich hodnôt, priorít, hraníc, ktoré si nastavíme. Ale aj od prostredia, ktoré máme doma.

Dá sa to pekne prepojiť s príkladom sladkostí. Nechceme, aby naše deti jedli toľko nezdravých vecí. Ak ich však budeme nakupovať, mať ich doma na očiach, ak sa k nim deti nekontrolovane dostanú, môžeme sa potom ako rodičia búriť a sťažovať, že to nezvládajú a vyjedajú sladkosti poza náš chrbát?

Ako máme doma nastavené pravidlá pre sladkosti a ako pre technológie? V našom podcaste Digitálni rodičia sa o digitálnej dobe rozprávame aj s deťmi a mladými a nikto nám nepovedal, že chce byť závislý.
Nikto nehovorí, že túži visieť na mobile nonstop, že chce byť mobilom ovládaný ako sluha. Ale je zaujímavé, že všetci sa zhodli na tom, že sa o týchto témach doma aj v škole hlbšie nerozprávajú.

Keď malé dieťa dostane do rúk mobil s pesničkou alebo rozprávkou, je zrazu spokojné. Hovorím tomu, že dostalo digitálny cumlík. Ten však rodiča nenahradí.

Prvý mobil dostávajú deti často veľmi skoro, veľakrát namiesto času s rodičmi, s prvými rozhovormi, hrami, čítaním rozprávok. Môže rozprávka a neskôr hra v mobile nahradiť rodiča?
Neviem si predstaviť, ako by mohla technológia nahradiť rodiča. To určite nie. Aj keď vieme, že televízia, mobil či tablet fungujú v mnohých rodinách ako digitálna pestúnka. Napríklad keď sa dieťa rozplače, nespolupracuje, nevie sa upokojiť.

Keď vtedy dostane do rúk mobil s pesničkou alebo rozprávkou, je zrazu spokojné. Hovorím tomu, že dostalo digitálny cumlík. Ale ten rodiča nenahradí, možno iba na chvíľu zachráni ťažkú situáciu. Nemôže to byť každodenné riešenie.

Vlastný mobil dostávajú deti zväčša na prvom stupni základnej školy. Na našich prednáškach pre rodičov odporúčame oddialiť nákup smartfónu čo najviac, ako to v danej rodine zvládajú. Zároveň dodávame, že je dôležité, aby sme sa na ten deň dobre pripravili, nastavili s deťmi pravidlá, vytvorili priestor na dôležitú debatu.

Ešte chcem zdôrazniť, že je veľký rozdiel dať dieťaťu mobil na spojenie sa s rodičmi, možno na hry, fotenie a je rozdiel automaticky mu v mobile povoliť prístup na internet, na sociálne siete a podobne.

Drvivá väčšina rodičov s mobilmi nevyrastala. Nestíhajú byť teraz technologicky znalí „terénu“ svojich detí a ani to všetko nevládzu sledovať. Čo je teda riešením, ak deti ľavou zadnou odblokujú rodičovský zámok?
Sme generácia, ktorá si musela na technológie zvykať, my sme bez nich prežili. Ale deti narodené po roku 2000 sú takzvaní digitálni domorodci. Ony dnes mobil vnímajú ako bežnú súčasť života, možno ako my elektrinu.

Deti vedia našu neznalosť online prostredia veľmi rýchlo využiť vo svoj prospech. Zistia heslá na wifi, hacknú rodičovský zámok, vyhovárajú sa na projekty v škole, ktoré sú vraj dôvodom, prečo musia byť veľa online…

Mnohé deti sú v tomto kreatívne a vynaliezavé. Opäť je to o rozhovore, hraniciach, spoločnej dohode aj o nesení následkov, ak sa to podcení na jednej alebo druhej strane.

Rodičia sa v téme „mobily a počítače“ detí rozdelili na tri tábory – na tých, ktorí už rezignovali, na tých, čo striktne mobily zakázali a ich deti ich nemajú vôbec, a na tých, čo sa pokúšajú medzi týmito dvoma extrémami balansovať a hľadať riešenie. Ktoré riešenie je podľa vás naj?
Najťažšie na tom je, že to najlepšie riešenie si musí nájsť každý sám. Nedá sa to nastaviť rovnako v každej rodine, v každej situácii.

Rozhodol si sa zakázať deťom mobil? OK, ak ste si to doma vysvetlili, prijali, dohodli sa, tak je to vaše rodinné nastavenie. Ale nenúťme iných mať rovnaký postoj. Pritom nezabúdajme, že zakázané ovocie najviac chutí, že tínedžer si ten mobil vie zohnať aj bez nás.

Rezignoval si? Dovolil si svojmu dieťaťu všetky appky sveta, môže byť nonstop online? Nezaujíma ťa jeho bezpečnosť v online svete? OK, je to tvoje rozhodnutie, ale vezmi na seba zodpovednosť za jeho psychické aj telesné zdravie.

Za mňa je tým správnym slovom sprevádzanie. Páčilo by sa mi, ak by existoval iba jeden tábor rodičov, a to ten, ktorý sa rozhodol sprevádzať deti aj v online priestore. Nenechal ich, aby tam boli samy, ale robil viac krokov do ich sveta…

Ideálne by bolo, ak by sme predbehli hrozby na internete rozhovorom s dieťaťom so slovami: Internet je super nástroj, ale môžeš tam ľahko naďabiť aj na veci, ktoré ti uškodia.

Problémov s nezvládaním mobilov je medzi deťmi veľa – od straty záujmu chodiť von, byť s rovesníkmi cez závislosť na hrách až po ľahkú dostupnosť pornografie a nevhodného obsahu. Existuje dobré riešenie pre zodpovedného rodiča?
Nebáť sa s nimi tieto témy pomenovať, tak isto ako im vysvetľujeme hrozby reálneho sveta. Deti sú dnes šikovné, netreba ich podceňovať v zmysle, že „toto by ešte nemali vedieť“, lebo ony sa dozvedia informácie oveľa skôr ako my v minulosti.

Ideálne by bolo, ak by sme tie hrozby predbehli, prišli za dieťaťom so slovami: „Internet je super nástroj, ale viem aj to, že tam môžeš ľahko naďabiť na veci, ktoré ťa zarazia, ktoré ti uškodia, ktoré ťa vystrašia, ktoré ťa budú priťahovať alebo aj manipulovať.

Prosím, nevenuj takémuto obsahu pozornosť, ničím ťa to neobohatí, preklikni sa v sekunde preč. A nezabúdaj, vždy mi môžeš povedať čokoľvek o tvojich online zážitkoch, aj keď budeš mať pocit, že sa nahnevám.“

Je to iný prístup, ako povedať dieťaťu: „Nech ťa Boh chráni, keď narazím na to, že si videl nevhodný obsah.“ V realite je to, žiaľ, nemožné. V podstate je to podobne nemožné, ako ich ochrániť od zla a ťažkostí v každodennej realite.

Čo hovoríte na desivé výskumy neurológov o vplyve nadmerného používania mobilov na mozog?
Mali sme v podcaste aj pána neurológa, bola to super debata. Je potvrdené, že dopamín sa vyplavuje aj pri scrollovaní, hraní hier, pri sledovaní telky, pri používaní mobilu a že technológie majú vplyv na vývoj detského mozgu.

Pokojne si spolu s deťmi prečítajme, čo o tom hovoria renomovaní lekári. Ak deti nie sú schopné prečítať pár odborných viet, isto nie sú pripravené ani na svet sociálnych sietí. To nám opäť otvára priestor na rozhovor, pýtanie sa, počúvanie, premýšľanie, ako to chceme každý vo svojej rodine nastaviť. Nehovorím, že treba všetko zakázať, ale spoločne si to nastaviť.

Keď sa bavíme s deťmi o mobiloch, hádžu po nás také frázy, ktoré nám nič nehovoria…
Ako boomer, drip, beef, cringe, delulu, flexiť, rizz, slay a iné? Áno, to sú ich slangové výrazy, ktoré chytajú v škole z rozhovorov, z YouTubu, zo seriálov… Ani ja všetkým nerozumiem. Práve preto sme na našom webe digitalnirodicia.sk vytvorili slovník, kde už máme vysvetlených viac ako 300 pojmov a skratiek, ktoré sa snažíme pravidelne aktualizovať. Je to skvelá pomôcka pre rodičov aj učiteľov.

Ako máme ako rodičia motivovať svoje deti, aby používali mobily na zmysluplné veci, a zároveň ich varovať pred rizikami?
Byť vzorom. Napríklad aj v tom, že nebudeme spať s mobilom pri hlave. Nebudeme šoférovať a zároveň sms-kovať. Že nedáme pred dieťaťom prednosť každému cinknutiu notifikácie či zazvoneniu mobilu. Môžeme im vedome hovoriť o tom, aké má mobil pozitíva, ako nám pomáha a slúži. Ale aj o tom, aké je super si od neho oddýchnuť.

Vinníkom neschopnosti komunikovať z očí do očí vôbec nemusí byť mobil.

Mobily nám berú komunikáciu v rodine, žijeme vzťahy online, nie „face to face“. Čím pretrhnúť to ticho v domácnosti?
Áno, deje sa aj toto, ale rada by som doplnila, že vinníkom takejto neschopnosti komunikovať z očí do očí vôbec nemusí byť mobil. Z psychologických výskumov vyplýva, že dnešné deti sa cítia osamelo, nepochopené, majú potrebu utiekať sa do sveta, kde sú prijaté.

Do nášho podcastu si pozývame najrôznejších odborníkov, aby sme spolu diskutovali o týchto témach, a zakaždým skončíme pri tom istom – najdôležitejšie sú vzťahy, komunikácia, sprevádzanie detí. Mediálna výchova je iba časťou celej výchovy. Ak zlyháva základná komunikácia v rodine, ťažko pohneme inými témami.

Nahrali sme už vyše 85 epizód, kde to rozoberáme z viacerých uhlov. Vydali sme práve konverzačnú hru, kde je viac ako 200 kartičiek s otázkami, ktoré nám môžu pomôcť začať s deťmi debatu aj o tejto časti ich sveta. Stojí to za to.