Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Pred pár dňami vyšiel článok o svätom ruženci s návrhom, aby sme sa čo najviac snažili modliť sa ho každý deň. Hoci hlavným zámerom textu bolo povzbudiť čo najviac ľudí, aby sa k nám v tomto úmysle pridali, všimla som si, že niektorí pochopili posolstvo trochu inak, ako som zamýšľala.
Chcela by som sa ospravedlniť za nedorozumenie a objasniť jednu zásadnú vec: nemyslím si, že modlitbu ruženca je potrebné podporovať z dôvodu, že nám zlepšuje život (hoci verím, že to tak je). To, čo mi naozaj leží na srdci, je skutočnosť, že modlitba ruženca je prostriedkom na oslavu Boha a ochranu duší a spoločnosti pred útokmi zla.
Po tomto úvode a po objasnení, že som nechcela hovoriť o materialistických záujmoch, pretože vieru nevieme oceniť, hoci má nekonečnú hodnotu, musím povedať, že som dostala mnoho otázok, na ktoré by som sa pokúsila odpovedať.
Prvá vec, na ktorú ste sa ma pýtali, bola: Modlíš sa ruženec každý deň? Ak mám povedať pravdu, väčšinou áno. V mojom živote bolo už od detstva niekoľko období, keď som sa modlila ruženec každý deň vďaka semienkam zasadeným v mojom srdci príkladom mojej babičky a slovami Chiary Lubichovej.
Každá modlitba Ave Maria je ako zaklopanie na dvere, o ktorých viem, že skôr či neskôr sa otvoria.
Boli to obdobia, ktoré trvali dlhšie či kratšie, ale boli to fázy, ktoré prichádzali a odchádzali. Od minulého roka, odkedy som sa naučila, ako sa ruženec naozaj modliť, som zostala verná tomuto predsavzatiu a to, čo mi dáva silu pokračovať, je skutočnosť, že som videla ovocie, ktoré vernosť ružencu prináša do môjho života: „Po ich ovocí ich spoznáte“ (Mt 7, 20).
Plody, ktoré sú viditeľné a ktoré zjavne nie sú výsledkom mojej vytrvalosti, ale darom milosti, ktorá ožíva, ako je napísané v evanjeliu: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7, 7 – 8).
Každý z nás má vo svojom srdci niečo: niekto potrebuje zázrak, niekto hľadá odpovede na otázky, niekto musí pochopiť, ktorou cestou sa má vydať. Každá modlitba Ave Maria je ako zaklopanie na dvere, o ktorých viem, že skôr či neskôr sa otvoria.
Všimla som si, že keď sa mi podarí modliť sa každý deň, je pre mňa ľahšie pokračovať v modlitbe aj na druhý deň a na ďalší deň, a rovnako ak jeden deň zanedbám modlitbu, mám tendenciu ju vynechať aj na druhý deň a na ďalší deň. A tak ďalej, až si po dvoch týždňoch uvedomím, že tento moment dňa ticho zmizol z môjho každodenného života, a tak s veľkou námahou začínam znova.
Po prvom ruženci si však uvedomím, ako mi táto modlitba naozaj chýbala. Je to ako tréning behu: predtým ako začnete, zdá sa to ako veľká námaha, ale keď si naň zvyknete každý deň, už sa bez neho nezaobídete.
Druhá otázka bola skôr praktická: Ako sa modlíš? Kedy si na to nájdeš čas? No, aby som bola úprimná, každý moment je dobrý: ráno, počas dňa, večer, v noci, kedykoľvek! Na začiatku môže pomôcť určiť si konkrétny moment alebo časový úsek, ktorý venujete ružencu, ale keď si tento zvyk osvojíte, všetko bude jednoduchšie.
Je to otázka priorít, ale aj úprimnosti: máme čas na prezeranie smartfónu? Ak je odpoveď áno, máme čas prechádzať aj zrnkami ruženca. Praktickou pomôckou je mať ruženec vždy pri sebe, najlepšie taký, ktorý je nám obzvlášť vzácny, pretože nám ho daroval niekto blízky alebo je spomienkou na nejaké zvláštne miesto. Ak ho budeme mať vždy pri sebe, bude nám slúžiť ako pripomienka, a tak, po desiatkoch, môžeme počas dňa odriekať celý ruženec.
A to nie je všetko. V ťažkých chvíľach môže jednoduché zovretie ruženca v rukách dodať silu, ako keby sme zovreli ruku svojej mamy, o ktorej vieme, že nad nami bdie a príde nám na pomoc bez toho, aby sme museli povedať čo i len slovo.
Posledná otázka mi nikdy nebola položená priamo, ale rôznymi spôsobmi, ktoré by sme mohli zhrnúť takto: Ako to, že sa pri ruženci nenudíš?
V ťažkých chvíľach môže jednoduché zovretie ruženca v rukách dodať silu, ako keby sme zovreli ruku svojej mamy, o ktorej vieme, že nad nami bdie.
Ruženec ma vôbec nenudí, odkedy som zistila, ako sa ho správne modliť. Predtým som si myslela, že tajomstvá sú len doplnkom, zanedbateľným ozdobným prvkom, a že podstatné je opakovať päťdesiat Zdravasov.
Nádherného sprievodcu a zároveň úvahu o tom, ako sa modliť ruženec, nám pred mnohými rokmi v roku 1981 poskytla Chiara Lubichová, keď sa podelila o svoju vášeň pre túto modlitbu a o to, ako jej každé tajomstvo pripomínalo jeden aspekt života ideálu.
Jej charizma ju viedla k tomu, aby každý verš evanjelia premenila na prežitý život, a tajomstvá ruženca neboli výnimkou. Svojím klasickým štýlom plným jednoduchosti, radosti a nadšenia Chiara prechádza každou epizódou rozprávanou v tajomstvách a delí sa o to, čo v nej vyvolávajú.
Jej rozprávanie nám pomáha pochopiť, ako nám tento starobylý nástroj kresťanskej zbožnosti umožňuje stretnúť sa s tromi osobami Najsvätejšej Trojice, rozprávať sa s nimi a tráviť s nimi čas v intimite.
A v tomto bode kladiem nám všetkým otázku: Ako sa dá nudiť v takejto spoločnosti?
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
