Sedem základných zásad dialógu

Ak nechceme, aby dialóg zostal tragickou naivitou, snom a nedosiahnuteľným cieľom, je potrebná – ako som o tom písal v predchádzajúcom článku – adekvátna antropológia a účinná pedagogika, ktorá by ju podporovala. Navrhnem preto niekoľko základných zásad.

Po prvé: Dialóg je vždy osobným stretnutím. Nejde v ňom o slová alebo myšlienky, ale o darovanie nášho bytia. Nie je obyčajným rozhovorom, ale niečím, čo sa dotýka hĺbky vnútra partnera. Rosenzweig povedal: „V autentickom dialógu sa niečo naozaj deje.“ Inými slovami: z autentického dialógu nevychádzame bez ujmy, niečo sa v nás mení.

Po druhé: Dialóg si vyžaduje ticho a počúvanie. Ticho je základom správneho myslenia a hovorenia. Hlboké ticho, trpezlivo pestované v samote a praktizované zoči voči druhému, jeho mysleniu, jeho hovoreniu. Jedno krásne hinduistické príslovie hovorí: „Keď hovoríš, rob to tak, aby tvoje slová boli lepšie ako tvoje mlčanie.“ Dnes je to potrebnejšie ako kedykoľvek predtým –„ekosystém, ktorý vie vyvážiť mlčanie, slová, obrazy a zvuky“, povedal Benedikt XVI. V praktizovaní dialógu potrebujeme ticho, aby sa samotné slová neopotrebovali.

Po tretie: V dialógu riskujeme seba, svoje videnie vecí, svoju identitu, dokonca aj kultúrnu identitu. Musíme nadobudnúť „otvorenú identitu“, zrelú a zároveň vycvičenú na základnom antropologickom princípe: „Keď si s niekým navzájom rozumieme, aj ja lepšie viem, kto som.“ Parafrázujúc myšlienku K. Hemmerleho: Ak ma naučíš tvoje myslenie, budem sa môcť znovu naučiť svoje ohlasovanie.

Často si ľudia myslia, že dialóg je niečo pre slabých. V skutočnosti je to naopak: len tí, ktorí majú silou vôle, riskujú seba samého v dialógu.

Po štvrté: Autentický dialóg má dočinenie s pravdou. Ale pozor: pravda je vzťahová skutočnosť (nie relatívna, čo je niečo iné). To znamená, že pravda je rovnaká pre všetkých, ale každý sa delí s ostatnými o svoju osobnú účasť a chápanie pravdy. Takže rozdielnosť je dar, nie nebezpečenstvo. „dar rozdielnosti“ je ďalším pilierom kultúry dialógu.

Po piate: Dialóg si vyžaduje vôľu. Láska k pravde ma vedie k tomu, aby som ju hľadal, aby som ju chcel, a preto vstupujem do dialógu. Často si ľudia myslia, že dialóg je niečo pre slabých. V skutočnosti je to naopak: len tí, ktorí majú silou vôle, riskujú seba samého v dialógu. Každý dogmatický alebo fundamentalistický postoj skrýva strach a krehkosť. Treba sa mať na pozore pred tými, ktorí sa zvyčajne uchyľujú ku kriku, používajú hlučné slová alebo diskvalifikujúce frázy, aby presadili svoje presvedčenie. Hrubá sila, dokonca aj dialektická, môže zvíťaziť, ale nikdy nepresvedčí.

Po šieste: Dialóg je možný len medzi skutočnými osobami. Láska, altruizmus a solidarita pripravujú osoby na dialóg tým, že ich robia skutočnými. Gándhí a Thákur mali úplne odlišnú predstavu o vzdelávacom systéme, ktorý sa mal zaviesť v nezávislej Indii, ale to nebránilo ich priateľstvu. Pápež Wojtyła a prezident Pertini mali počas dlhého obdobia hlboké porozumenie o osude ľudstva, a predsa sa pohybovali v takmer v opačných kategóriách.

Po siedme: Kultúra dialógu pozná len jeden zákon, a to zákon vzájomnosti. Iba v ňom dialóg nachádza zmysel a legitimitu. Ak by sa národy uchýlili k dialógu skôr než k vražednému mlčaniu pomsty alebo bohatstva, alebo osobného utvrdzovania, plávali by sme v šťastí, o ktoré sa dnes sami pripravujeme. Keby náboženstvá viedli dialóg, aby ctili Boha; keby sa národy navzájom rešpektovali a pochopili, že vlastné bohatstvo spočíva v obohatení toho druhého; keby každý kráčal „malú osobnou cestou“ novosti, mohli by sme nechať za chrbtom noc hrôzy, v ktorej sa topíme. Aké sú prekážky na malej ceste? Posudzovanie, odsudzovanie, intelektuálna pýcha.

Práca, ktorú treba vykonať, je remeselná kvôli úsiliu, ktoré si vyžaduje, bez rozptýlenia alebo kompromisov, ale je presiaknutá kultúrou viac ako nejakou profesiou. Je to únavná a neľútostná činnosť. Zachráni nás však milosrdenstvo.

Prevzaté z cittanuova.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Jesúsa Morána a Piera Codu. Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.