Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
V rodinách so žiakmi a študentmi sa tento týždeň často skloňujú slová súvisiace so školou. Pozreli sme sa teda bližšie na ich pôvod a priznávame, že niektoré výklady nás skutočne prekvapili. Poďte sa s nami vydať na školskú jazykovú detektívku a dozviete sa viac, než ste čakali.
Život bol kedysi fyzicky náročnejší. Ľudia tvrdo manuálne pracovali a do školy šli za odmenu. Iba tak si odľahčene možno vysvetliť pôvod slova škola, ktorý pochádza zo 16. storočia a vychádza z latinského schola. Pôvodný význam je prevzatý z gréčtiny a znamená „odpočinok“ či „voľný čas“. V starom Grécku sa s voľným časom spájali rôzne vzdelanecké činnosti, čo v tom čase boli prednášky, dišputy, čítania realizované pred skupinou poslucháčov.
Laik by možno na prvú povedal, že slovo vzdelanie vychádza z výrazu dielo. Ale bol by ďaleko od pravdy. Nenadarmo sa hovorí, že je dôležité do úrodnej pôdy zasiať semienko a pravidelne ho polievať nato, aby z neho vyrástli vedomosti. Pojem vzdelanie slovenčina prevzala v 17. storočí z českého dělati, ktorého východiskom bolo staršie vzdělati. A to v zmysle „obrobiť“ pole či záhradu. Z toho sa vyvinul aj význam „zošľachtiť“ a aplikoval sa na ľudskú osobnosť. K rovnakému významovému základu sa viaže aj pojem kultúra, ktorý naši predkovia odvodili od kultivovania pôdy.
Nikto učený z neba nespadol. Nato, aby sme nadobudli vedomosti, je potrebné zbierať skúsenosti – a zvykať si. Presne to znamená sloveso učiť. Jeho praslovanský predchodca zo 16. storočia učiti súvisí s výrazom „je zvyknutý“. Je zaujímavé, že návyk sa spája s poznávaním. Z tohto pojmu sa zrodili aj ďalšie slová – náuka, poučka, učiteľ, učilište, ale aj vykať.
Zatiaľ čo žiak navštevuje základnú školu, na strednej a vysokej škole sa mení už na študenta. Málokto však pozná historické pozadie tohto slova, ktoré je odvodené od gréckeho diakon. Vo významovom posune ide o čakateľa na kňazské vysvätenie. Žiak teda súvisí s faktom, že výraz sa pôvodne vzťahoval na študentov cirkevných škôl.
Latinské studium pôvodne znamenalo „náklonnosť k niekomu, záujem o niečo“. Zo skúsenosti vieme, že najlepšie sa nám študuje predmet, ktorý nás zaujíma. V slovenčine sa slovo študovať vyskytuje od 17. storočia a značí „zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, venovať sa niečomu“. Podstatné meno študent sa doslova prekladá ako študujúci.
Ide o pomerne mladé slovo, ktorého vznik sa datuje do 19. storočia. Znamená skupinu s istými spoločnými znakmi. Pochádza z českého třída, ktoré však vyšlo z pojmu střída, teda striedať. Ako to už býva zvykom, skupiny sa triedia. A tak sa zrodila trieda.
Kto pozná výraz tabula rasa, nebude prekvapený, že slovo tabuľa vychádza z latinčiny. Vysvetlenie je teda priamočiare a jednoduché. Ide o dosku, v prípade školy určenú na maľovanie aj na písanie. A presne na tento účel slúži dodnes.
Napadlo vám niekedy, že katedra a katedrála majú rovnaký slovotvorný základ? A nielen to. Prekrývajú sa aj významovo. Latinský pojem cathedra značí sedadlo a je prevzatý z gréčtiny, v ktorej sa doslova chápal ako „miesto na sedenie“. Pôvodný význam sa zachoval v spojení „hovoriť z katedry, robiť závažné rozhodnutia vo veciach viery“. Pri latinskom slovnom spojení cathedrā loquī ide o pápežský stolec ako symbol pápežského úradu. Na vysokých školách slovo označovalo stôl pre profesora, neskôr sa prenieslo na pracovisko profesora a jeho kolegov v určitom odbore.
Zdroj: Stručný etymologický slovník slovenčiny
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
