Slovenskí žiaci sa pýtajú, či príde tretia svetová vojna. Posilňujme v nich nádej, zdôrazňujú odborníci

Vojenský konflikt na Ukrajine ochromil aj Slovensko. Mnoho ľudí sa v tomto momente musí vyrovnávať s pocitmi strachu, frustrácie či hnevu. Tou najcitlivejšou skupinou sú deti a mládež, ktorá môže aktuálne udalosti prežívať ešte intenzívnejšie. 

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

„Žiaci za mnou v týchto dňoch prišli s otázkou, či bude tretia svetová vojna,” hovorí učiteľka na gymnáziu Zuzana Kohútová. Spolu s pedagogičkou na základnej škole Ľubou Koščákovou a odborníkom na riešenie konfliktov Dušanom Ondrušekom sa v rámci online diskusie snažili nájsť odpovede na otázku, ako sa so žiakmi rozprávať o vojenskom konflikte za našimi hranicami.

Rodičia a učitelia by mali zachovať pokoj

Podľa psychológa Ondrušeka sme sa ocitli v pozícii, ktorú z vlastnej skúsenosti nemáme s čím porovnať. „Dochádza tu k situácii, ktorú z nášho kontextu nepoznáme. Nie sme zvyknutí, že by mohol v našej blízkosti prebiehať takýto konflikt. Je to nevyrovnaná situácia a vyzerá to, akoby sme sa vracali v histórii desiatky rokov dozadu,” vysvetľuje.

S deťmi by sme preto v tejto situácii, ktorá ich môže traumatizovať, mali pracovať citlivo. Dôležité pri tom je, aby rodičia i učitelia zachovali chladnú hlavu a nenechali sa emóciami ovládnuť.

„Rodičia sú pre deti tou najväčšou referenčnou oporou, podľa ktorej regulujú svoje emócie. Ak sú rodičia vystrašení a nervózni, prenesú to aj na svoje deti. Rovnako to platí aj opačne, keď sa snažia zachovať pokoj,” dodáva Ondrušek. Situácia, ako uviedol, môže byť pre deti náročnejšia aj vzhľadom na to, že sa ešte nestihli spamätať z pandémie a už sú vrhnuté do ďalšej stresujúcej skúsenosti.

Deti robia niekedy aj nepochopiteľné veci, aby sa s náročnou situáciou vyrovnali.

Deti majú svoje vlastné obrazy vojny. Snažme sa ich pochopiť

V prostredí školy s týmto tlakom treba pracovať. „Dôležité je, aby sa učiteľ najprv postaral sám o seba, aby bol v poriadku. Potom by sa mal zamerať na sprevádzanie žiakov,” hovorí Koščáková, ktorá má skúsenosť s menšími deťmi. Tie majú podľa jej slov svoje vlastné obrazy o vojne, za jednotlivými slovami sa skrývajú ich vlastné významy a je dôležité, aby dospelí toto ich vnímanie pochopili.

„Mala som skúsenosť, keď si žiaci ešte pred inváziou v triede postavili koncentračný tábor a mali z toho zábavu. Ich učiteľ bol z toho zhrozený. Keď sme si to so žiakmi snažili vyjasniť, prišli sme na to, že koncentračný tábor postavili preto, lebo v ňom chceli uväzniť tých ´zlých´, a zabrániť tak vojne,” hovorí o svojej skúsenosti učiteľka na základnej škole. Deti podľa nej všetko intenzívne prežívajú a niekedy môžu robiť aj na prvý pohľad nepochopiteľné veci, len aby sa so situáciou vnútorne vyrovnali. Učitelia by im v tom mali pomáhať, počúvať ich a komunikovať s nimi. 

Otvorenú komunikáciu a sprevádzanie potrebujú aj starší žiaci na druhom stupni a na strednej škole. Podľa Zuzany Kohútovej je vo vyššom veku podstatné, aby sme deti sprevádzali v kritickom premýšľaní a čítaní informácií, ktoré sa k nim v tomto období dostávajú zo všetkých strán. „Veľmi dobrou aktivitou pre starších študentov je kolokvium, kde si s nimi učiteľ rozoberie nejaký článok, opýta sa na ich názor a rozprúdi diskusiu,” hovorí Kohútová.

Mladých podľa nej oslovuje aj rola tzv. „strážnych psov,” keď môžu spoločne vyhľadávať, vyhodnocovať a nahlasovať falošné alebo prekrútené informácie. V prípade prevažujúceho strachu je podľa Kohútovej veľmi prospešné, ak mladých študentov orientujeme na nejakú prospešnú činnosť pre komunitu, kde by mohli sprostredkovať dobro.

Zdroj: pexels.com

Posilňujme v sebe i v deťoch nádej

Niektoré školy počas stredajšej invázie na Ukrajinu neváhali prerušiť vyučovanie a s deťmi sa o danej situácii vhodným spôsobom porozprávali. „Na našej škole sme mali so žiakmi spoločné stretnutie. Deti počas tohto zhromaždenia písali odkazy. S menšími žiakmi viedli učitelia súkromné rozhovory v triedach,” prezrádza učiteľka Koščáková.

K reflexii však ešte nemali príležitosť deti na východnom Slovensku. Tie majú tento týždeň jarné prázdniny. Pri nástupe do školy by preto podľa psychológa Ondrušeka bolo veľmi prospešné, ak by dostali priestor na podelenie sa so všetkým, čo počas týchto dní počuli a videli. Zároveň je to podľa Ondrušeka aj možnosť uvedomiť si, že aj keď ide o záťažovú situáciu, môže byť tiež pozitívnym prínosom pre náš rast.

„Život sa skladá aj z takýchto ťažkých situácií. Človek sa s tým bude stretávať a je dobré naučiť sa s tým pracovať,” hovorí Ondrušek. Reflexia môže byť podľa neho zároveň šancou porozumieť, aké nastavenie majú deti doma. „V niektorých rodinách môžu byť konšpiračné nálady. Učitelia by mali vedieť, s čím deti prichádzajú do školy. Nie však preto, aby ich kontrolovali alebo vytvárali v triede obviňujúcu atmosféru,” vysvetľuje.

Deti sa pýtajú, prečo sa bojuje, pretože potrebujú v prvom rade pocit bezpečia.

Prípadné konflikty v triede, ktoré by vzhľadom na aktuálnu situáciu mohli vzniknúť, by mali učitelia riešiť so žiakmi individuálne a nikdy neprenášať konflikt na celú triedu. Dobrým nástrojom na odbúranie stresu a pocitov neistoty môžu byť podľa odborníkov pohybové aktivity. „V neposlednom rade by sme mali posilňovať nádej v sebe i v deťoch,” dodáva psychológ.

Vyhnime sa nálepkám

Na Slovensko už prichádzajú utečenecké rodiny. Niektoré ukrajinské deti nastupujú do slovenských škôl, nehovoriac o deťoch z národnostných menšín, ktorých sa konflikt týka. S týmito deťmi by mali učitelia podľa odborníkov pracovať citlivo a zbytočne ich nevystavovať situáciám, kde by mohli od svojich spolužiakov dostať nálepku.

„Ak s tým dieťa súhlasí, môže sa krátko podeliť o to, ako situáciu prežívajú doma, a učiteľ ho môže v niečom doplniť. Nemalo by však ísť o dlhé historické výklady s faktami. Deti sa pýtajú, prečo sa bojuje, pretože potrebujú v prvom rade pocit bezpečia. Tejto potrebe by mala zodpovedať aj reakcia učiteľa,” dodáva Ondrušek.

Zdroj: Online diskusia Ako hovoriť so žiakmi o vojnovom konflikte za našimi hranicami, zorganizoval ju Štátny pedagogický ústav. Pozrieť si ju môžete TU.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články