Sociálne siete fungujú ako novodobý pranier, Európa prichádza s ich reguláciou ako prvá

Režisér Max Joseph (v strede) uviedol svoj dokumentárny film 15 minút hanby v dvoch slovenských mestách. Foto: Veľvyslanectvo USA na Slovensku
Režisér Max Joseph (v strede) uviedol svoj dokumentárny film 15 minút hanby v dvoch slovenských mestách. Foto: Veľvyslanectvo USA na Slovensku
Andy Warhol kedysi vyhlásil, že v budúcnosti každý zažije svojich pätnásť minút slávy. Parafrázoval ho Banksy, ktorý v dobe sociálnych médií povedal, že každý raz prežije svojich 15 minút anonymity. Avšak sú medzi nami takí, ktorí si užijú aj 15 minút hanby. Rovnomenný dokument natočil americký režisér Max Joseph a ukazuje v ňom príbehy štyroch ľudí, ktorí sa stali obeťami neregulovaného systému fungujúceho na algoritmoch negatívnych reakcií. Takto vyvolaná hanba, či už oprávnene, omylom alebo lživo, má moc zničiť život ľuďom, ktorí sa stali jej terčom.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Digitálne ihrisko je plné ľudí, ktorí sa hrajú. A ako na každom ihrisku, aj tu dochádza ku konfliktom. Problémom sociálnych sietí je väčšina, ktorá povzbudzuje dve strany sporu k tomu, aby v ňom pokračovali. Motiváciou tohto fenoménu je škodoradosť, ktorá prináša intenzívnejšie uspokojenie ako dobroprajnosť.

Max Joseph, niekdajší moderátor zoznamovacej šou Catfish na MTV a celovečerného filmu Sme tvoji priatelia v hlavnej úlohe so Zachom Effronom, sa snažil vniesť svetlo do tohto škodlivého javu. Produkcie filmu sa chopila Monica Lewinská, ktorá sa vo svojich 22 rokoch stala „pacientom nula“ celosvetovej internetovej hanby. Jedného dňa sa zobudila a jej povesť bola nadobro rozdupaná. Ale kto by si to nepamätal, všakže?

Existuje oprávnený lynč?

Režisér Max Joseph ilustruje nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú z masívneho hejtu voči jednotlivcom na sociálnych sieťach. Prináša príbehy dvoch žien a dvoch mužov, ktorí sú za svoje konanie oprávnene či neoprávnene hanobení na sociálnych sieťach. Niekedy dokonca len na základe chabých alebo neúplných dôkazov. Rozpráva tak o možnosti, ktorá sa môže stať každému z nás.

Predstavte si, že sa jedného dňa zobudíte a každý pozná vaše meno. Nie preto, že ste objavili liek na rakovinu alebo zachránili dieťa z horiaceho domu, ale každý vie o vašom tajomstve, slabosti, prípadne si vaše konanie vysvetlí opačne. Negatívny obsah totiž živí digitálne platformy postavené na algoritmoch, ktoré uprednostňujú nepriateľstvo a zosilňujú tie najhlasnejšie a najdrsnejšie hlasy. A to dokážu využiť médiá, politici, aktivisti aj rasisti. Všetky tieto zdroje možno vystopovať priamo v spomínanom dokumente.

Režisér Max Joseph po premietaní filmu a diskusii o kyberšikane. Foto: Veľvyslanectvo USA na Slovensku

Tak mu treba

Najkontroverznejšou postavou filmu je jednoznačne Matt Colvin, ktorý sa svojho času živil online predajom výrobkov. Hneď ako zomrel prvý Američan na Covid-19, začal spolu s bratom skupovať rúška, ale najmä dezinfekčné prostriedky na ruky po malých obciach. Napokon zhromaždil 17 700 kusov balení rôznej veľkosti. V čase, keď bol v USA počas koronakrízy  po nich dopyt, začal dezinfekciu predávať od 8 do 70 dolárov na známom Amazone, ktorý mu, ale i niektorým ďalším predajcom pozastavil účty a stiahol ich tovar zo svojej strany.

Mnohým ďalším špekulantom pohrozil, že ak budú naďalej zvyšovať ceny tohto druhu tovaru, prídu o svoje účty. Spoločnosť eBay čoskoro prijala ešte prísnejšie opatrenia a zakázala akýkoľvek predaj rúšok alebo dezinfekčných prostriedkov v USA. V domnienke, že ide hájiť práva jemu podobných obchodníkov, Matt súhlasil s rozhovorom pre New York Times.

Na fotografiách sa mal tváriť nahnevane. Keď článok vyšiel na titulnej strane, jeho život sa zmenil o 180 stupňov. Miera hejtu, ktorá sa zosypala na jeho hlavu na sociálnych sieťach z úst politikov, celebrít i zo strany komunity, ho zrazila k zemi. Rodinná firma, ktorú budoval dlhé roky, skrachovala a on sám denne čelí výsmechu a vyhrážkam. Lieči sa z posttraumatickej poruchy. Jeho hanba je v dobe internetu večná.

Sociálne siete fungujú ako digitálny pranier s neobmedzenou intenzitou a dĺžkou. Foto: Pixabay

Na ženy sa útočí inak

Historička kultúry Tiffany Watt-Smithová, ktorá sa zameriava na dejiny medicíny a emócií, poukazuje vo filme na silu škodoradosti. Podľa nej sa ľudia odjakživa tešia z nešťastia iných a spravodlivo sa snažia o odplatu. Kedysi existovali drastické metódy hanobenia vyvrheľov, ku ktorým patrí aj pranier. Dnes túto funkciu trestu využívame primárne v digitálnom priestore. Celá spoločnosť sa tak topí v horúcej kaši a domnelých páchateľov trestá spôsobom, ktorý ich zbavuje ľudskej dôstojnosti, nehľadí na ich príbeh, vzdelanie, skúsenosti, dokonca ani na fakty. Moc masy je nebezpečná v tom, že sme sa do nej zamilovali.

„Problémom na celom svete je to, že hoci máme všetci rovnaké práva, vždy sú najviac postihované ženy, deti a menšiny. Ženská sexualita je to prvé, na čo ľudia útočia na sociálnych sieťach. Keď hovoríme trebárs o novinárkach, tak sa im vyhrážajú znásilnením, útokmi na ich deti, zosmiešňujú ich výzor,“ konštatuje režisér Max Joseph. V dnešných časoch sa navyše začína používať „deepfake“, čiže podvodný obsah s podobou reálneho človeka.

Dobrým príkladom je americká speváčka Taylor Swiftová, ktorej nahé fotografie vytvorené pomocou umelej inteligencie zaplavili internet. Jej fanúšikovia ich masívne nahlasovali sieti X, niekdajšiemu Twitteru, pričom dosiahli ich stiahnutie z platformy. Bežné ženy už také šťastie nemajú a s gigantom bojujú darmo. Umelá inteligencia je dostupná natoľko, že študenti môžu vyrobiť fotografie alebo videá pre dospelých s podobizňou svojich spolužiačok. Domôcť sa práva v Amerike je komplikované, príkladom sa snaží ísť Európa.

Sme ľudské bytosti, pri lynčovaní na internete na to zabúdame. Foto: Pixabay

Prvá legislatívna lastovička

Ani nie pred mesiacom, dňa 17. februára 2024, vstúpil do účinnosti akt o digitálnych službách vo všetkých štátoch Európskej únie. Nová legislatíva prináša výrazné zmeny v digitálnom prostredí tým, že zavádza prísnejšie opatrenia na reguláciu online platforiem a ochranu spotrebiteľov. Ide o prvé nariadenie na svete, ktorým sa ustanovuje, že digitálne spoločnosti v celej Únii zodpovedajú za obsah zverejňovaný na svojich platformách. Prísnejšie požiadavky sa vzťahujú na 19 online platforiem, ktoré každý mesiac navštevuje viac ako 45 miliónov Európanov. Patria sem napríklad Facebook, Instagram, TikTok, YouTube, X, Snapchat, LinkedIn či online obchody Amazon, Booking, AliExpress, alebo obchody s aplikáciami od spoločností Google a Apple.

„Problémom stále je, že pokiaľ je napríklad na sociálnej sieti fotografia nahej ženy, ktorú urobil jej priateľ alebo tretia osoba, nepatrí jej a je väčší problém stiahnuť ju zo sociálnych médií. Pokiaľ je pôvodcom dotknutá osoba, platformy sú povinné ju odstrániť. Dobrá správa je, že v Európe už existuje ochrana proti kyberšikane. Viete obsah nahlasovať s tým, že sa ním musia zaoberať v každej členskej krajine EÚ,“ zdôraznil Max Joseph a proces nutnej regulácie sociálnych sietí prirovnal k histórii automobilového priemyslu.

Zatiaľ čo dnes si každý automaticky zapne bezpečnostný pás v aute, ľudia kedysi bojovali proti tomuto opatreniu, lebo ho považovali za obmedzujúce. Je skvelé, že naša online bezpečnosť naberá konečne reálne kontúry. Zatiaľ aspoň v Európe budú musieť sociálne siete či vyhľadávače flexibilne reagovať, aby zabraňovali šíreniu nepravdivých správ počas prírodných katastrof, vojen, pandémií či iných krízových udalostí. Za porušenie pravidiel môže Európska komisia uvaliť veľkým platformám pokutu do výšky šiestich percent ich globálneho obratu, vo vážnych prípadoch im dokonca môže dočasne zakázať pôsobenie na jednotnom trhu.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.