Správne triedenie odpadu nám stále robí problémy. Zmeniť to môže nová online hra (+ podcast)

Katarína Kretter z organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK. Foto: archív K. K.
Odpad produkuje každý z nás, no nie každý s ním vie aj správne narábať. Hoci s triedeným zberom a recykláciou odpadu sa ako krajina posúvame dopredu, jasno nemáme v triedení konkrétnych obalov od výrobkov, obzvlášť takých, ktoré sú znečistené alebo zložené z viacerých materiálov. Dôležité je preto vzdelávanie, a to naprieč všetkými generáciami. Najnovšie si verejnosť môže otestovať vedomosti o triedení odpadu v novej online hre, zameranej práve na problematické obaly. O triedení odpadu i vzdelávaní v tejto oblasti sme sa rozprávali s Katarínou Kretter z organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Rozhovor si v rozšírenej verzii môžete vypočuť ako podcast.

Vaša organizácia je organizácia zodpovednosti výrobcov. Čo to znamená? Čo je vašou misiou?

Každý výrobca má povinnosť postarať sa o svoje odpady a obaly zo svojich výrobkov. Keďže nie je možné, aby prehrabával kontajnery po celom Slovensku a vyberal z nich iba svoje obaly zo svojho výrobku, tak sa o to stará kolektívna organizácia zodpovednosti výrobcov. Výrobca platí za všetky obaly a niektoré výrobky, ktoré uvádza na trh, a organizácia zodpovednosti výrobcov manažuje a financuje triedený zber v mestách a obciach. Tým, že ten triedený zber potom zoberie, dotriedi a dá na recykláciu, plní povinnosti týchto výrobcov. Pre občanov je tak triedený zber odpadu bezplatný.

Samozrejme, k tomuto patrí aj vzdelávanie, pretože iba ľudia, ktorí budú vedieť, ako správne nakladať s odpadmi, budú triediť dobre.

Predstavili ste aj isté dáta, ako sme na tom s triedením odpadu, pravidelne si robíte vlastné prieskumy. Ako skončil ten posledný a čo sú jeho najdôležitejšie závery?

Na Slovensku sa triedený zber a recyklácia vyvíja. Kým pred siedmimi rokmi Slovensko recyklovalo len 14,9 % triedeného komunálneho odpadu, tak dnes je to 41 %, takže sa posúvame, a to najmä vďaka rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

My však pravidelne vzdelávame o tom, ako sa má správne triediť. Robievame si prieskumy, aby sme zistili, čo ľuďom robí problém, aby sme vedeli nastaviť vzdelávanie v obciach aj vzdelávanie verejnosti správne. V tom poslednom, ktorý bol robený minulý rok, nám reprezentatívne výsledky ukázali, že pravidelne odpad triedi až 92 % ľudí. Stále však vidíme, a tie výsledky prieskumu to aj ukázali, že netriedia všetko, čo by sa dalo. Sú také stálice, ktoré ľudia vedia triediť, napríklad sklenené nezálohované fľaše alebo zaváraninové poháre, ktoré vytriedia, ak sa napríklad rozbijú a podobne. Málokto napríklad triedi rozbité tabuľové sklo. Ľudia si myslia, že to tam jednoducho nepatrí.

V plastoch je to ešte zložitejšie. Napríklad obaly z cukríkov, keksíkov alebo čipsov robia stále ľuďom problém. Ľudia si myslia, že ak je ten obal trochu mastný, tak v prípade plastov nepatrí do triedeného zberu, a hodia ho do zmesového kontajnera, čo je chyba. Plasty netreba umývať, a keď niekto zje čipsy, môže úplne veselo ten obal vyhodiť do triedeného zberu.

Takisto robia problém kombinované obaly. Sú to také, ktoré sa skladajú z viacerých druhov materiálu, napríklad blistre z liekov. Keď si vylúpnete všetky lieky, zostane vám plast, ktorý je pokrytý tenkou vrstvou hliníkovej fólie. Tú fóliu neviete odtiaľ dať dolu. Napriek tomu, väčšina je plast a tento obal patrí do plastov. Ľudia to nevedia, a tak ich aj v týchto veciach vzdelávame.

Iba ľudia, ktorí budú vedieť, ako správne nakladať s odpadmi, budú triediť dobre.

Pri takýchto kombinovaných obaloch je teda základné rozhodovacie kritérium to, ktorý materiál na obale dominuje?

Platí to pri všetkých obaloch okrem papiera. Pokiaľ je to kombinovaný obal, ktorý sa z najväčšej miery skladá z papiera, tak vtedy tento obal ide tam, kam hádžeme nápojové kartóny, tetrapaky a podobne. To sú možno aj obaly z rôznych korenín či instantných polievok. Máte papier a vnútri je tenká hliníková alebo plastová fólia. Toto nedávame do papiera napriek tomu, že je tam väčšina papiera, ale dávame to tam, kam hádžeme tetrapaky. Pri všetkých ostatných obaloch vyberáme kontajner podľa materiálu, ktorého je na obale viac ako polovica.

Pri papieri sú na tom lepšie noviny, časopisy, letáky. Horšie sú na tom napríklad obaly na vajíčka alebo rolky z toaletného papiera. A takto je to pri každom materiáli. Plastové fľaše alebo obaly z kozmetických, čistiacich prostriedkov nerobia až taký problém, ako napríklad spomínané blistre z liekov alebo obaly na potraviny pre zvieratá. To isté pri kovoch – ľudia sa napríklad obávajú, či môžu dať obal zo spreja, ktorý je pod tlakom, do triedeného zberu. Pýtajú sa, či to nevybuchne. Dokonca som sa stretla s nadšencami, ktorí povedali, že to prepichujú. Nikomu neodporúčame prepichovať obaly z dezodorantov. Samozrejme, treba odstrániť plastový vrchnáčik a vrch spreja s tryskou a zvyšok môže ísť veselo do triedeného zberu kovov. To sú stále veci, nad ktorými ľudia váhajú.

Ak miniete vaše lieky, prázdne blistre odhoďte do triedeného odpadu plastov. Foto: Pexels

Zoberme si povedzme špinavú a mastnú škatuľu od pizze. Je chyba, ak ju hodíme do kontajnera na papier?

Jediný materiál, ktorý je citlivý, je práve papier. Papier je totiž prírodný materiál, a ak je mastný alebo mokrý, je veľmi náchylný napríklad na plesne a hnilobu a vie preto znečistiť aj ostatný papier, ktorý sa v danej nádobe nachádza. Keď mám škatuľu od pizze, spodok je mastný a vrch je suchý, tak ja napríklad robím to, že to rozdelím na dve polovice – jednu dám do papiera a jednu do zmesového odpadu. Žiaden iný druh odpadov netreba umývať a nie je problém, ak má jemný film nejakého znečistenia. Či už je to téglik od jogurtu, ktorý keď dobre vyškrabkáme lyžičkou, môže ísť bez umývania do plastov. Stále robí problém ľuďom obal z čipsov, lebo je vnútri strieborný. Veľa ľudí si myslí, že je to kov. Nie je to kov, je to plast a patrí do plastov.

Keď hovoríte o vylievaní oleja, tak tiež nie hocikam…

Presne tak. Jedlý olej musí byť likvidovaný spôsobom, ktorý určuje dané mesto alebo obec. V každej obci musí existovať nejaký spôsob zberu jedlého oleja. Nepatrí určite do výlevky ani do toalety, pretože robí veľké problémy vodárňam a kanalizáciám. A v neposlednom rade je to tiež zdroj, to znamená, že z jedlého oleja sa dá vyrobiť napríklad biomasa, ktorá môže poháňať nejaké stroje.

Dnes sa už ekologický prístup stal módou.

Na vašej tlačovej konferencii zaznelo, že pokladničné bločky idú vždy do papiera bez ohľadu na to, či sú biele alebo modré. Stretol som sa aj s názorom, že do papiera ide iba modrý a biely do zmesového odpadu. Takže ako to je?

Je to papier, a pokiaľ účtenka nie je mastná alebo mokrá, patrí do papiera. Je to rovnaké ako s tými vajíčkovými obalmi a rolkami z toaletného papiera. Nedajú sa možno všetky bločky recyklovať, ale stále sa dajú energeticky zhodnotiť. A to značí, že je to vždy lepšie, ako keby skončili na skládke.

Vráťme sa ešte k vášmu prieskumu. Spomenuli ste, že 92 % opýtaných povedalo, že odpad triedi, ale nie každý materiál vieme správne triediť. Čo dôležité ešte vyplynulo z tohto prieskumu?

To, že ľudia potrebujú triediť podvedome, že sa nechcú nad tým zamýšľať. Oni sa chcú odpadu v prvom rade zbaviť. Nechcú nad tým filozofovať, to značí, že nám tento výskum dal odpoveď na to, že veci sú stále komplikované a že tu stále budú nové a nové obaly aj výrobky, ktoré treba triediť a naučiť sa triediť. Ale netreba poľavovať v osvete, treba sa venovať práve tým veciam, ktoré nie sú zrejmé každému, práve tým „špecialitám“.

Má na výsledky tohto prieskumu vplyv aj to, že pribúdajú stále nové a nové obaly a človek sa v tom prestáva orientovať?

Je to práve naopak. Ľudia v tomto prieskume skončili lepšie ako v prieskume, ktorý sme robili pred rokom. Samozrejme, vtedy ešte nebolo zálohovanie. To znamená, že sa nám tam neukazovali rozdiely v plastoch. Reálne sú však ľudia oveľa viac zorientovaní napriek tomu, že kedysi možno bolo menej druhov obalov a nemuseli toľko rozmýšľať. Celkovo môžem konštatovať, že dnes sa už ekologický prístup stal módou. Ja hovorím, že konečne, takže je pre ľudí prirodzené správať sa zodpovedne aj k tomu odpadu, ktorý vytvoria. Jasné, že najlepšie by bolo netvoriť ho vôbec, ale ľudia sa posúvajú a posúvajú sa k lepšiemu napriek tomu, že obaly sú rôznorodé.

Mastnú časť škatule od pizze vyhadzujeme do komunálneho odpadu. Ak je papier čistý, patrí do triedeného zberu papiera. Foto: Pexels

Na koho cielite vo vašom vzdelávaní?

Na všetkých, nerobíme rozdiely. Vzdelávame od najnižších ročníkov materských škôl až po ľudí, ktorí sú paradoxne pre mnohých slabou skupinou, čo sa týka vzdelávania, a to sú starší obyvatelia. Prieskum ukazuje, že starší obyvatelia paradoxne majú tú zodpovednosť zakorenenú. Keď sa im vysvetlí a povie, ako sa veci majú robiť, majú väčšiu tendenciu dodržiavať pravidlá. Robíme rôzne aktivity pre rôzne cieľové skupiny.

Možno tí mladší naučia triediť svojich rodičov a starých rodičov. To je tiež dobrá cesta. Veľmi dobre nám funguje rovesnícke vzdelávanie, keď staršie deti učia tie mladšie, alebo tiež moderné videá, ktoré sú žartovné a krátke, alebo naša nová hra.

Majú naozaj malé deti tú moc učiť triediť aj svojich rodičov alebo súrodencov či starých rodičov, teda starších ľudí?

K tomuto poviem jednu anekdotickú príhodu. Pred veľa rokmi sme spolupracovali s nejakými základnými školami, kde sme organizovali zber papiera. Človek by si myslel, že vyhrali nejakí ôsmaci, ktorí chceli za peniaze ísť na školský výlet. Chyba. Boli to prváci, ktorí namotivovali babky, dedkov, tety, ujov, rodičov, ktorí z kancelárií zvážali starý papier. Tieto deti majú najväčšiu moc, lebo to sú nevinné stvorenia, ich rodičia sú radi, že sa vzdelávajú, a chcú im splniť to, čo im vidia na očiach. Takže tá moc reálne v tých deťoch je.

V množstve odpadu, ktorý produkujeme, už dobiehame priemer Európy, ktorý je asi 530 kg na obyvateľa za rok.

Ako sme na tom ako krajina so spracovaním odpadu? Nie je ho už vyše hlavy?

Slovensko sa zlepšuje, pokiaľ ide o percentá. Každý rok sa vytriedi a zrecykluje viac a viac komunálneho odpadu. To je dobrá správa. Problém je, že v množstve odpadu, ktorý produkujeme, už dobiehame priemer Európy, ktorý je asi 530 kg na obyvateľa za rok. My sme ešte v roku 2020 vyprodukovali 433 kg odpadu na obyvateľa, ale v roku 2021 to už bolo 497 kg. To je takmer pol tony na každého človeka, čo značí, že máme problém. Nie v tom, ako nakladáme s odpadom, ale v produkcii. Tam by sme sa mali zamyslieť a skutočne si rozmyslieť, či potrebujeme vyhadzovať toľko vecí.

Ak ide o recykláciu, dobrou správou je, že čoraz viac odpadov, ktoré sú vytriedené, sa recykluje. To znamená, že ľudia vedia, že to patrí do farebných kontajnerov a putuje to na recykláciu alebo zhodnotenie. V roku 2021, lebo to sú posledné výsledky, ktoré máme, bolo takmer 50 % odpadu zrecyklovaného, čo sú už naozaj pekné čísla, keď vieme, že sme sa posunuli za tých 7 – 8 rokov z 15 na takmer 50 %.

Žijeme v konzumnej spoločnosti. Toto má určite vplyv aj na množstvo odpadu. Nebola by cesta vytvárať menej konzumu, menej kupovať a uskromniť sa?

Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. To je vrchol odpadovej hierarchie. Takže odpad by sme vôbec nemali tvoriť. No je naivné myslieť si, že všetci budeme žiť „zero waste“. Máme však pár jednotlivcov, ktorí sa stávajú influencermi a celebritami za to, že dokážu žiť „zero waste“, a ten stred posúvajú k lepšiemu. Nehovorím, že všetci máme fungovať tak, že za rok vyprodukujem jeden zaváraninový pohár odpadu, lebo to možno nedokážem. Ale urobiť malé kroky môže každý a celý národ sa takto môže posunúť k lepšiemu.

Vidím, že dnes ľudia rozmýšľajú. Kedysi sme boli zvyknutí brať si desiatky igelitiek z obchodu. Potom sa spoplatnili, začalo sa veľa rozprávať o tom, že by sme si ich nemali toľko brať, že stačí jedna opakovane použiteľná taška, a funguje to. Dnes už je normálne brať si so sebou do obchodu tašku alebo sieťovku. Ten, čo tak robí, už nie je nejaký čudák, ekologický aktivista, ako to bolo možno pred 15 rokmi.

Odpad triedime už takmer všetci, no nie všetci ho triedime správne. Foto: Pexels

Hovorili ste o malých krokoch, ktoré môže každý urobiť. Čo ešte môže byť takýmto krokom okrem nosenia si vlastnej tašky do obchodu?

Je to mimo môjho odboru, ale mne robí vždy vrásky na čele potravinový odpad. Stále veľmi veľa potravín vyhadzujeme napriek tomu, že tu máme množstvo ľudí, ktorí sú postihnutí chudobou a nemajú si za čo kúpiť potraviny pre seba alebo pre svoje deti. Preto treba kupovať len to, čo potrebujeme, nechodiť nakupovať hladní, urobiť si zoznam. Keď nakupujem potraviny, tak také, ktoré nepodliehajú veľkým akciám, aby som nekúpila viac, ako potrebujem. Tiež je vhodné uvažovať v kuchyni nad tým, aby som spotrebovala čo najviac z toho, čo nakúpim.

Iní odborníci odporúčajú z hľadiska finančnej úspory práve tie akcie využiť, nakúpiť naraz viac sortimentu, ktorý pravidelne používam, zamraziť ho a tým aj ušetriť peniaze. Ide toto dokopy s ekologickým cítením?

Ekologické nemusí byť drahé. Ja vždy vravím, že je zlatá stredná cesta. Dá sa rozhodnúť tak, aby sme neboli príťažou pre prírodu a stále to bolo zdravé pre naše peňaženky. Nevravím, že ľudia nemajú vôbec nakupovať a majú žiť zo vzduchu, to vonkoncom nie, ale treba si rozmyslieť. Ak už nakupujem, dávať prednosť výrobkom v obaloch priateľských k životnému prostrediu, dobre ich vytriediť, aby bolo možné ich recyklovať.

Dá sa rozhodnúť tak, aby sme neboli príťažou pre prírodu a stále to bolo zdravé pre naše peňaženky.

Bojujete na svojom poli aj s dezinformáciami týkajúcimi sa triedenia?

Samozrejme. Už asi každý počul bradaté urbánne legendy, že ja nebudem triediť, lebo všetko aj tak končí na jednej kope, lebo niekto počul, že sa takéto niečo stalo. Ľudia sú náchylní šíriť bombastické informácie, ktoré sa dozvedeli, ktoré sú tajomstvom. Tieto výmysly úspešne búrame. Už len preto, že druhotná surovina má svoju hodnotu, obchoduje sa s ňou. Ďalej sa z tých vecí niečo vyrába a bola by veľká škoda, keby to končilo na jednej kope.

Samozrejme, sú prípady, keď môže aj triedený zber skončiť na skládke. Je to vtedy, ak kôš obsahuje viac ako 25 percent iného odpadu ako toho, ktorý tam patrí. Vtedy sa už podľa zákona nepovažuje triedený zber za vytriedený, považuje sa za zmesový, komunálny odpad a vtedy môže skončiť bežne s ostatnými čiernymi kontajnermi. Takže aj toto je možno pôvod tých urbánnych legiend, že niekto videl niekoho, kto vyniesol ten farebný kôš spolu s tými čiernymi. Možno do toho koša predtým nejaký neporiadny sused vyhodil všetko ostatné, len nie to, čo tam patrilo.

Predstavme vašu najnovšiu osvetovú aktivitu, spomínanú online hru o triedení odpadu. Ako funguje?

Je to hra, v ktorej sa pomocou koša chytajú rôzne druhy odpadu. Sú to tie komplikované druhy odpadu, nie tie úplne jednoduché. Ľudia si ich môžu rýchlo naštudovať tesne pred tým, ako idú hrať, a potom do farebného koša chytajú len tie druhy odpadu, ktoré tam patria. Body strácajú za to, ak chytia odpad, ktorý do koša nepatrí, alebo keď zabudnú niektorý odpad chytiť. Takto sa vystrieda všetkých päť farebných košov, čiže kôš na plasty, papier, sklo, kartóny a kovové obaly, a potom nastáva jedno veľké nekonečné kolo, kde už človek môže nahrať čo najviac bodov. Tam sa striedajú rôzne kontajnery s rôznymi druhmi odpadu. Je to súťaž, čiže ľudia sú motivovaní nahrať čo najviac bodov a možno aj táto hra im pomôže zautomatizovať rozhodovanie o tom, kam s ktorým odpadom.

Žite ekologicky vy aj vaše deti vďaka našej praktickej príručke!

Kniha Mne na tom záleží! je príručka pre dievčatá a chlapcov predškolského a školského veku, ktorým záleží na ochrane životného prostredia. Ponúka jednoduchý spôsob, ako získať nové vedomosti, ekologický prístup a tiež masku, ktorú si deti môžu nasadiť, ak sa budú správať ako praví hrdinovia zachraňujúci životné prostredie.
Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.