Tridsať rokov Slovenskej republiky

Tri dekády samostatného Slovenska na scéne svetových dejín sú len akousi špičkou ľadovca. Nadišiel čas, aby sme sa s dospelou zrelosťou pozreli na naše dejiny, na ten „zvyšok ľadovca“, ktorý je ponorený pod hladinou.

Všetky formy štátnych zriadení, ktorých sme boli súčasťou, istým spôsobom vplývali na našu národnú a kultúrnu identitu. Ešte stále sme sa kolektívne a politicky nevyrovnali s určitými etapami našej histórie. Spomeniem len prvý Slovenský štát a Uhorské kráľovstvo. Čas dospelosti a slobodný európsky priestor vytvárajú príležitosť na to, aby sme kriticky zhodnotili pozitívne a negatívne aspekty vplyvov a pôsobenia v týchto politických útvaroch.

Ešte stále sme sa kolektívne a politicky nevyrovnali s určitými etapami našej histórie.

Mnohí ľudia zo západnej Európy, s ktorými som mal možnosť rozprávať sa o Slovensku a jeho histórii, s údivom a pozitívne hodnotili pokojné rozdelenie Československa. Z histórie vieme, že deleniu krajín či zmenám politického usporiadania vo väčšine prípadov predchádzajú alebo na ne nadväzujú napäté situácie, dokonca vojny. Toto rozdelenie sa ale uskutočnilo pokojným a nenásilným spôsobom. Samozrejme, nadväzovalo na pád komunistického režimu, no nebolo jeho priamym dôsledkom. Išlo o čisto politické rozhodnutie a hodnotiť ho by bolo na samostatnú tému. Po zvrhnutí komunizmu je rozdelenie Československa teda už druhým momentom našich novodobých dejín, ktorý charakterizuje nenásilnosť a pokojná cesta. To, čo je pre nás dnes samozrejmosťou, ňou nemuselo byť.

Spoločná minulosť s Českou republikou, ktorá dnes toto okrúhle výročie oslavuje tiež, blízkosť a kultúrny vplyv, ktorý bol snáď smerom na Slovensko výraznejší, nás pobádajú do užšej bilaterálnej politickej, spoločenskej a kultúrnej spolupráce.

Z histórie vieme, že deleniu krajín či zmenám politického usporiadania vo väčšine prípadov predchádzajú alebo na ne nadväzujú napäté situácie, dokonca vojny.

Za tých tridsať rokov sme si prešli mnohými politickými, spoločenskými a kultúrnymi udalosťami, ktoré nemali vždy iba pozitívny dosah. Potrebujeme ich pomenovať a poučiť sa z nich. No teraz je čas pozerať sa dopredu: na to, akú krajinu si prajeme a ako k tomu prispejeme.

Slovensko ešte stále nevyužíva svoj potenciál. Uspokojujeme sa s málom a v niektorých situáciách sa správame ako neprebudení. Často sme politicky slepí, spoločensky polarizovaní a kultúrne labilní. To, akým smerom sa bude naša krajina hýbať, závisí na jednej strane od politikov, ktorých si zvolíme. Na druhej strane to závisí aj od každého jedného z nás, od nášho každodenného konania. Od toho, čo nakupujeme, ako sa správame k prírode, do čoho investujeme, čo a ako študujeme, ako sa správame k iným ľuďom a podobne.

Slovensko ešte stále nevyužíva svoj potenciál.

Možno práve to je jednou z výziev nasledujúcich rokov: uvedomiť si, že nie všetko je (politicky) dané len „zhora“, nie všetko má byť pasívne prijímané. A od nás si to žiada snahu každodenne aktívne prispievať k lepšej a jednotnejšej spoločnosti v krajine, ktorá má spravodlivo fungujúce inštitúcie a systém, ktorý vie zaistiť bezpečie a sociálnu starostlivosť tým, ktorí ju potrebujú, a rozvíja občiansku spoločnosť a kultúrny život svojich obyvateľov.

Na začiatku nového roka, v mene celej redakcie, vám želám veľa zdravia, lásky a hlavne dostatok pokoja a príležitostí k dialógu. Zároveň ďakujeme, že ste boli s nami po celý uplynulý rok.