Úpravou stravy môžeme zvrátiť až 90 % ochorení, hovorí gastroenterológ Kužela 

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• prečo sa žalúdok označuje za druhý mozog
• ako správne živiť svoju črevnú mikroflóru
• ako prežiť Vianoce v dobrom črevnom zdraví
• prečo štamprlík po jedle nie je dobrý nápad

Začala by som vaším životným príbehom. Pred niekoľkými rokmi vám do života zasiahol infarkt – napriek tomu, že v tom čase ste boli v relatívne dobrej zdravotnej kondícii. Nemali ste nadváhu, pravidelne ste športovali. Postupom času ste však prišli na to, že kľúčová je práve strava. Vedeli by ste nám priblížiť túto svoju skúsenosť?

Až do chvíle, keď do môjho života zasiahol infarkt, som žil v presvedčení, že genetika rozhoduje o tom, akým zdravotným ťažkostiam budeme v živote čeliť, a že jej dosahy sú nezvratné. Keďže som mal z rodiny silné genetické predispozície na srdcovo-cievne choroby, snažil som sa ovplyvniť aspoň veci, ktoré som mal vo svojich rukách. Udržiavať pod kontrolou vysoký krvný tlak, pravidelne športovať, dávať si pozor na váhu a podobne. Po infarkte mi hrozilo, že budem do konca života na liekoch, a ja som si kládol otázku, či neexistuje nejaká iná cesta, ako si v takej situácii pomôcť. To, na čo som postupne v tom čase prišiel, mi doslova obrátilo život hore nohami.

V akom zmysle?

Pochopil som, že to, ako bude vyzerať moje zdravie v budúcnosti, môžem ovplyvniť v prvom rade ja sám a nie moja genetická výbava. Najviac ma však prekvapilo, ako málo sa o tomto na Slovensku v tom čase vedelo. Dostal som sa k vedeckým dôkazom, z ktorých jasne vychádzalo, že zmena životného štýlu, a to najmä stravovacích návykov, dokáže zastaviť ochorenie skôr, ako má možnosť sa rozvinúť, alebo dokonca aj zvrátiť jeho priebeh, keď už vzniklo. Bolo to pre mňa také fascinujúce zistenie, že som ho okamžite začal praktizovať i sám na sebe.

Ukazuje sa, že zmenou životného štýlu si vieme pomôcť nielen pri srdcovo-cievnych ochoreniach, ale aj pri prevencii nádorov, obezity, cukrovky a dokonca i neurodegeneratívnych ochorení.

Čo konkrétne ste zmenili? Zdravo ste sa snažili žiť už aj predtým…

Zmena sa týkala najmä stravy. Z domu som bol zvyknutý na typickú slovenskú kuchyňu, ktorá sa skladá prevažne z mäsa a živočíšnych produktov. Tie som vymenil za rastlinné. Okrem toho som sa začal i nepomerne viac hýbať. Hoci som i predtým robieval krátke silové tréningy, bol to často môj jediný pohyb cez deň. Potom som sa už presúval len autom. Teraz sa snažím chodiť čo najviac pešo a auto využívať len v nevyhnutných prípadoch. Rovnako som začal dbať i na reguláciu a dĺžku spánku. Oveľa viac si uvedomujem prepojenie hlavy s telom a dôležitosť správneho nastavenia mysle.

Vo vašom prípade išlo o kardiovaskulárny problém. Je však zmena životného štýlu spôsob, akým si pomôcť aj pri iných typoch ochorení?

S touto námietkou sa stretávam často. Ukazuje sa, že zmenou životného štýlu si vieme pomôcť nielen pri srdcovo-cievnych ochoreniach, ale aj pri prevencii nádorov, obezity, cukrovky a dokonca i neurodegeneratívnych ochorení, ako je Parkinsonova a Alzheimerova choroba, demencia a tak ďalej. Spoločný základ je stále ten istý: strava, pohyb, spánok, hlava. A dôvod, prečo toto funguje na všetky ochorenia, je ten, že majú všetky rovnaký základ, ktorým je chronický zápal. Ten spôsobí u niekoho to, že sa mu uzavrú cievy na srdci, u iného to, že organizmus prestane vnímať inzulín ako molekulu, ktorá vie spracovať cukor, a začne byť na ňu odolný, a tak ďalej. A práve tu sa ukazuje, že zmena životného štýlu, a to predovšetkým zmena stravy, dokáže tento chronický zápal stopnúť.

I dnes už dokážeme na základe skladby mikróbov zo vzoriek stolice s veľmi vysokou pravdepodobnosťou diagnostikovať depresiu u pacienta.

Hovoríte aj o vplyve stravy na neurovývojové poruchy. Mohli by sme stravou predchádzať i ochoreniam, ako je napríklad autizmus? Napríklad tým, ako sa matka dieťaťa v tehotenstve stravuje?

V tejto oblasti v súčasnosti prebieha výskum, a preto na ňu veda zatiaľ neponúka jednoznačnú odpoveď. Čo ale už vieme povedať, je to, že strava ovplyvňuje i naše mentálne zdravie. Skúmali to na sterilných myšiach, ktorých tráviaci trakt neobsahoval žiadne mikróby. Dali im stolice od ľudí s depresiou a myši okamžite zmenili svoje správanie. Začali byť asociálne a prestávali prejavovať záujem o akékoľvek podnety. To bol i jeden z dôvodov, prečo sa vedci začali zaoberať zložením mikróbov v črevách. Stolicou vedeli do myší preniesť obezitu či cukrovku. I dnes už dokážeme na základe skladby mikróbov zo vzoriek stolice s veľmi vysokou pravdepodobnosťou diagnostikovať depresiu u pacienta. Otázkou však ostáva, či depresia vznikla následkom zmeneného zloženia mikróbov alebo depresia ako taká viedla k inému vzorcu stravovania.

V súčasnosti existuje i odbor nutričnej psychiatrie. Je práve vplyv stravy na mentálne zdravie ľudí objektom výskumnej činnosti tohto odboru?

Áno, to bolo i dôvodom jeho vzniku. Boli už vykonané aj prvé randomizované kontrolné štúdie, ktoré sa využívajú pri skúmaní účinnosti liekov. Pacientov s depresiou rozdelili na dve rovnaké skupiny, z ktorých jedna prijímala lieky v kombinácii so skupinovou terapiou a druhá prijímala popri liekoch mediteránsku, teda priemyselne nespracovanú stravu s príjmom čo najrozmanitejších rastlinných produktov (ovocia, zeleniny, strukovín, orechov…). Ukázalo sa, že v skupine s upravenou stravou bol výsledkom viac ako 30-percentný pokles depresie, pričom v skupine s terapiou to bolo len 8 percent.

Až 90 percent sérotonínu, teda hormónu šťastia, sa tvorí v našich črevách a pomocou mastných kyselín s krátkym reťazcom ich vieme „dopraviť“ až do mozgu.

Odvtedy sa vykonali štyri ďalšie podobné štúdie, ktoré viedli k rovnakým výsledkom. To znamená, že úpravou stravy vieme zvrátiť alebo minimálne zmierniť prejavy depresie. A to práve vďaka tomu, že až 90 percent sérotonínu, teda hormónu šťastia, sa tvorí v našich črevách a pomocou mastných kyselín s krátkym reťazcom ich vieme „dopraviť“ až do mozgu. Rovnaké štúdie prebiehajú aj v súvislosti s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou a už po dvoch – troch mesiacoch sa ukazuje neuveriteľný posun smerom k lepšiemu.

Vo svojej knihe Zdravé črevo a trávenie spomínate, že z viac ako 80 – 90 percent sa na vzniku ochorenia podieľa strava a len zvyšných 10 percent tvorí genetika. Dalo by sa teda povedať, že pokiaľ niekto tvrdí, že zdedil obezitu alebo nábeh na ochorenie po rodičoch, tak je to viac-menej len výhovorka z pohodlnosti a že každý človek má v skutočnosti v rukách viac, ako si je ochotný pripustiť?

Práve to bolo pre mňa to najprekvapujúcejšie. Aj ako lekár som žil dlho v presvedčení, že je to presne naopak a že najväčšiu rolu hrá genetika. Prvá štúdia, ktorá toto presvedčenie zvrátila, bola až z roku 1996. Počas tohto výskumu sledovali dánski vedci jednovaječné dvojičky s totožnou genetickou informáciou. To znamená, že by mali mať rovnaké ochorenia, mali by rovnako starnúť, zomierať a tak ďalej. Napriek tomu sa však ukázalo, že medzi nimi existujú priepastné rozdiely. Minulý rok sa vedcom z King’s College v Londýne podarilo zozbierať dáta do výskumu od viac ako 600 dvojičiek, z ktorého sa dalo jednoznačne vyčítať, čo je vplyv vrodenej zložky a čo je vplyv vonkajšieho prostredia.

Genetiku možno prirovnať k náloži v zbrani, pričom stále sme my tými, ktorí stláčame spúšť. To, či sa gén, ktorý zdedíme, otvorí a chorobu spustí alebo ostane zatvorený, je v našich rukách.

Dokázalo sa, že rozhodujúcim faktorom vzniku rôznych typov ochorení aj u ľudí s rovnakou genetickou výbavou je práve chronický zápal spôsobený nesprávnou stravou. Táto štúdia okrem toho ukázala, že zrejme nebude možné dať jednotný návod na zdravú diétu či chudnutie, pretože sme každý úplne jedinečný. Najvýznamnejší prínos tejto štúdie bol najmä v tom, že sa genetika prestala používať ako výhovorka. Niektorí moji kolegovia prirovnávajú genetiku k náloži v zbrani, pričom stále sme my tými, ktorí stláčame spúšť. Inými slovami – to, či sa gén, ktorý zdedíme, otvorí a danú chorobu spustí alebo ostane zatvorený, je v našich rukách.

O črevách sa zvykne hovoriť ako o druhom mozgu. Čo si máme predstaviť pod týmto prirovnaním?

Už Hippokrates hovoril, že všetky choroby sa začínajú v črevách. Máme tam rovnakú spleť nervových vlákien a zakončení ako v mozgu, ktoré vedia vo fiktívnom prípade (ak by sa hlava oddelila od tela) pracovať naďalej samostatne, a preto sa táto spleť nazýva aj druhý mozog. A tieto dva systémy neustále komunikujú, čo je základom nášho celkového zdravia. Len v samotnom čreve máme neuveriteľných 39 triliónov mikróbov, pod ktorými sa skrýva vrstva hlienu a črevné bunky. Tie chránia náš imunitný systém, aby nemusel stále bojovať s cudzorodými látkami. Dnes už vieme, že v našich črevách sa ukrýva až 70 percent imunitného systému, ktorý si posilňujeme najmä správnou výživou nášho mikrobiómu.

Mám si to predstaviť tak, že správnou stravou si môžem vytvoriť zdravé mikróby a, naopak, vylúčením zlej stravy sa môžem zbaviť tých nezdravých?

To, či sa mi podarí vytvoriť zdravé mikróby, závisí do veľkej miery od toho, ako dlho predtým som sa stravoval nezdravo, prípadne či som niektoré typy potravín neprijímal vôbec. Najkľúčovejšie sú pritom prvé tri – štyri roky nášho života. Vtedy sa dostáva do čreva väčšina mikróbov, ktoré s nami ostávajú až do smrti. Mikróby si počas života môžeme vyhubiť liekmi, vírusmi, ale aj nesprávnou stravou. Dobrou správou je, že sa dajú dvoma spôsobmi vrátiť.

Bolo dokázané, že pri zmene diéty zo živočíšnej na rastlinnú sa už o päť dní dali pozorovať zmeny v skladbe mikróbov zo zápalových na protizápalové.

Buď prostredníctvom mikróbov, ktoré žijú komunitne a umožňujú tým vytvorenie nových mikróbov, alebo stravou bohatou na zdraviu prospešné mikróby. Napríklad jedno jablko ich obsahuje 100 miliónov. Deje sa to strašne rýchlo. Bolo dokázané, že pri zmene diéty zo živočíšnej na rastlinnú sa už o päť dní dali pozorovať zmeny v skladbe mikróbov zo zápalových na protizápalové. No najdôležitejšie je vytrvať. Zistilo sa, že úpravou stravy môžeme zvrátiť 75 – 90 percent ochorení.

A čo sa týka druhej časti otázky, tá je práve predmetom výskumu. Zo skamenelín stolice našich predkov sa ukázalo, že okliešťovaním pestrého jedálnička a jeho nahrádzaním jednostranne zloženou stravou a procesuálnymi potravinami sme za posledných sto rokov prišli o takmer 40 percent zdraviu prospešných mikróbov. To je obrovské číslo. Nehovoriac o tom, že ak by sme išli ďalej do histórie, to číslo bude ešte vyššie.

Zaujal ma výskum, pri ktorom ľudia prešli zo živočíšnej na rastlinnú stravu. V súčasnosti je veľmi populárna takzvaná ketodiéta, ktorej základom je práve príjem živočíšnej stravy. Máme za týmito trendami v stravovaní hľadať skôr dobre zaplatenú lobby potravinárskych spoločností?

Vďaka realizovanému nezávislému výskumu bolo mnoho z takýchto diét už spochybnených. Mojím cieľom nie je spraviť z mäsa strašiaka. Len si treba uvedomiť dve veci. Prvá je tá, že naozaj záleží na kvalite stravy, ktorú prijímame. 10 000 rokov si ľudský organizmus zvykal na prechod zo surovej na varenú stravu. Za sedemdesiat rokov však pribudlo toľko umelo spracovaných potravín, že tvoria veľkú časť nášho jedálnička. Náš organizmus si na takúto drastickú zmenu nemal čas navyknúť, a preto reaguje zápalom.

Mäsa sa vzdávať netreba, len si treba uvedomiť zdroj, z akého prichádza, a nemať ho na stole každý deň.

Naši predkovia – lovci a zberači – jedli tiež mäso, ale bolo neporovnateľne kvalitnejšie ako to, ktoré prijímame dnes. Druhá zásadná skutočnosť je tá, že mäso bolo voľakedy sezónne a zvyšok roka sa ľudia živili najmä rastlinnou stravou. Mäso bolo znakom blahobytu a gro spoločnosti ho malo na stole len výnimočne. Veda dokázala, že naše telá sú tak nastavené dodnes. Mäsa sa vzdávať netreba, len si treba uvedomiť zdroj, z akého prichádza, a nemať ho na stole každý deň.

Okrem diét zameraných na chudnutie je v súčasnosti populárne kupovať potraviny so zvýšeným množstvom proteínov. Potrebujeme pre optimálny denný príjem naozaj také vysoké množstvo bielkovín? Alebo je to opäť šikovný marketingový ťah?

Prednedávnom publikoval renomovaný vedecký časopis článok, z ktorého vysvitlo, že odporúčania týkajúce sa príjmu bielkovín na kilogram váhy vôbec nie sú opodstatnené. Dokonca sa ukázalo, že ich prijímanie vo veľkom množstve výrazne zvyšuje riziko chronického zápalu. Z pohľadu našej histórie nie je ľudské telo uspôsobené na taký vysoký príjem bielkovín. Do šesťdesiateho piateho roku života by sme mali prijímať bielkoviny iba v obmedzenom režime. Po prekročení tohto veku nastáva zlom, keď strácame svalovú hmotu a potrebujeme príjem bielkovín v strave zvýšiť.

Spomínali ste kombináciu stravy, spánku a pohybu. Koľko by sme si ich v ideálnom prípade mali dopriať za jeden týždeň?

Dnes máme nespočetné dôkazy o tom, že to, čo robili naši predkovia, bolo správne. Nejedli počas celého dňa a už vôbec nepoznali večerné maškrtenie. Úplne prirodzene mali vytvorené fázy, keď nejedli. A dnes sa ukazuje, že tieto „okná nejedenia“ sú pre zdravé fungovanie nášho tráviaceho traktu úplne kľúčové. Práve tie totiž pomáhajú mikróbom efektívne spracovávať našu potravu tým, že v období bez jedla samočistiace mechanizmy posilnia správne fungovanie tráviaceho traktu. Náš črevný mikrobióm si môžeme predstaviť ako takú malú továreň. Mikróby, podobne ako robotníci tiež nedokážu pracovať dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni. Preto každú noc preberú „šichtu“ iné mikróby, ktoré naše črevo prečistia a pripravia na ďalší deň.

Ak chceme, aby všetky črevné pochody fungovali správne, mali by sme telu dopriať aspoň 150 minút pohybu týždenne a ideálne osem hodín neprerušovaného spánku.

Podľa posledných vedeckých štúdií sa odporúča 12-hodinové okno nejedenia. Napríklad medzi ôsmou večer a ôsmou ráno. To je, myslím si, zvládnuteľné pre drvivú väčšinu z nás. No dôležité je, aby to bolo na pravidelnej báze. Už to samotné bude mať pozitívny efekt na naše zdravie. Ak k tomu pridáme ešte vhodnú stravu, ktorá by sa mala skladať minimálne z tridsiatich druhov rastlinných produktov týždenne, spravili sme pre seba to najlepšie, čo sme mohli. Ak chceme, aby všetky črevné pochody fungovali správne, mali by sme telu dopriať aspoň 150 minút pohybu týždenne a ideálne osem hodín neprerušovaného spánku. Ak si niekto taký dlhý spánkový interval nemôže dovoliť, ukazuje sa, že i päť – šesť hodín neprerušovaného spánku má lepší efekt ako osem hodín spánku s častými prerušeniami.

Tridsať druhov rastlinných produktov môže znieť ako ťažko dosiahnuteľná méta…

Hoci to môže na prvý pohľad vyzerať ako vysoké číslo, pri hlbšom preštudovaní zistíme, že to tak nie je. Ak sa bližšie pozrieme na rôzne druhy ovocia, zeleniny, orechov, semiačok, strukovín a byliniek, ktoré jedávame, prídeme na to, že v jednom jedle môžeme prijať hneď sedem druhov rastlinných produktov bez toho, aby sme si to uvedomili.

Aký máte názor na rôzne typy hladoviek, ktoré v súčasnosti naberajú na popularite? Existujú i takzvané „suché pôsty“, pri ktorých sa dokonca neprijíma ani voda. Nehrozí nám pritom vyhubenie aj protizápalových mikróbov?

Určite by som viacdňové hladovky nikomu neodporúčal bez diskusie s odborníkom. Keď sa pozrieme hlbšie do minulosti, určité obmedzenia v stravovaní sme tu mali vždy. Koniec koncov dodnes sa v islame praktizuje ramadán. Funguje to ako očista tela. Hladovka totiž po niekoľkých dňoch navodí proces prirodzenej detoxikácie, pri ktorom sa telo zbavuje opotrebovaných a chorých buniek. Tento proces sa naštartuje už po dvoch dňoch hladovania. Podobný efekt sa však dá dosiahnuť i pri obmedzení energetického príjmu na minimum. Dokonca sa forma kontrolovanej hladovky využíva aj pri liečbe onkologických pacientov. Popri liečbe sa im upraví príjem stravy tak, aby neprišli o dôležité vitamíny a živiny, no zároveň aby sa zbavili chorých buniek.

S rôznymi cudzokrajnými či priemyselne spracovávanými potravinami sa objavuje rad alergií, ktoré trápia stále viac ľudí. Existuje spôsob, ako sa s nimi vysporiadať, pokiaľ nechceme vylúčiť určité druhy zdraviu prospešných potravín z jedálnička?

Vo svojej praxi sa s týmto problémom stretávam veľmi často. Našťastie iba vo veľmi málo prípadoch ide o pravé alergie. Alergia ako taká znamená, že i malá molekula bielkoviny danej potraviny vám vyvolá prudkú reakciu. Vo väčšine prípadov preto hovoríme o intoleranciách. To znamená, že určité množstvo danej potraviny naše telo vždy toleruje. Kľúčové je teda množstvo. Ak ho prekročíme, prichádza problém. A práve to ľudia často neakceptujú, lebo sú zvyknutí na rýchle riešenia.

Jediným východiskom je spraviť z intolerancie toleranciu formou tréningu. Podobne ako pri posilňovaní, i tu postupne po lyžičkách zvyšujeme množstvo.

Tie však v tomto prípade neexistujú. Jediným východiskom je spraviť z intolerancie toleranciu formou tréningu. Podobne ako pri posilňovaní, i tu postupne po lyžičkách zvyšujeme množstvo. Pritom sa riadime signálmi nášho tela. Ak sme množstvo zvýšili príliš, opäť sa vrátime k nižšiemu a podobne. Takto sa postupne z intolerancie dokážeme dopracovať k tolerancii, a teda i k návratu prospešných mikróbov.

Dá sa takýmto spôsobom zvrátiť napríklad aj intolerancia na mlieko, ktorá trápi veľké množstvo dospelých?

V otázke mlieka je rozpoltený celý vedecký svet. Zatiaľ čo jedna skupina tvrdí, že mlieko v dospelosti nepotrebujeme, druhá je presvedčená o jeho prospešnosti pre náš organizmus. Zhodnú sa však v tom, že vápnik nie je dôvodom, pre ktorý by sme si mlieko mali dopriať. Vápnik si naše telo dokáže samo vytiahnuť aj z iných potravín. Skupina odborníkov, ktorá pred pitím mlieka vystríha, hovorí o zvýšenom riziku rakoviny prsníka u žien a rakoviny prostaty u mužov. Pri intolerancii na mlieko ide o to, že naše telo prestáva mať dostatok enzýmu laktázy, ktorý dokáže spracovávať mliečny cukor. Prišlo sa však na to, že postupným zvyšovaním príjmu mlieka sa dajú „natrénovať“ mikróby v črevách, ktoré dokážu sčasti prevziať rolu enzýmu laktázy a spracovávať mliečne produkty.

Blížia sa vianočné sviatky, ktoré sú spojené s častým prejedaním sa. Máte nejaký návod, ako ich prežiť tak, aby neutrpelo ani zdravie čreva?

To je pomerne jednoduché. Keď nedokážeme odolať všetkým tým živočíšnym či sladkým dobrotám, odporúčam začať rastlinnou vlákninou. To znamená dať si ako prvé jedlo šalát a až potom všetko ostatné. Vláknina v šaláte spôsobí to, že žalúdok sa bude omnoho pomalšie vyprázdňovať, nerozkolíše sa hladina cukru a tuku, a teda nám bude rovnomernejšie tráviť.

Bolo dokázané, že už krátkym pohybom po jedle si znížite riziko hyperglykémie s následným významným poklesom cukru.

Druhou radou, ktorú by som dal, je jedávať do polosýta. To znamená zobrať si menší tanier a tým regulovať veľkosť porcií. A posledným odporúčaním by bolo nezabúdať na pohyb. Bolo dokázané, že už krátkym pohybom po jedle si znížite riziko hyperglykémie s následným významným poklesom cukru, pri ktorom najprv po jedle vystrelia hodnoty cukru v krvi a následne prudko klesnú, takže sa cítite opäť hladní, ale aj unavení.

Ako by malo vyzerať ideálne vianočné menu, aby sme predišli napríklad problémom so žlčníkom?

Veľmi dobrou voľbou, ktorú vždy odporúčam, je kapustnica s hríbmi. Bolo dokázané, že kyslá kapusta nielenže zlepšuje spracovávanie cukrov a tukov, ale posilňuje celý imunitný systém. Dôležité je tiež nebyť v strese z toho, čo zjem. Ľudia majú často tendenciu to s jedlom prehnať, následne držia diéty, čo však často vedie k neželaným dôsledkom, ako je porucha príjmu potravy či intolerancie. Vždy hovorím, že je dôležité vedieť si jedlo užiť a mať radosť z prítomnosti najbližších.

Aké je vaše odporúčanie, čo sa týka alkoholu? Je štamprlík tvrdého vhodný na pretrávenie?

Pri skúmaní vplyvu alkoholu na črevné mikróby sa zistilo, že najhoršie na ich zloženie vplýva tvrdý alkohol. Najlepšou alternatívou je, naopak, červené víno. Obsahuje antioxidanty, tzv. polyfenoly, ktoré pri príchode do hrubého čreva „nasýtia“ zdraviu prospešné mikróby. A tie sa odmenia tým, že dokážu vytvoriť väčšie množstvo protizápalových molekúl. Čiže keď už „na zdravie“ počas sviatkov, tak jednoznačne s vínom. Samozrejme, s mierou.

Ste známy aj ako autor niekoľkých publikácií. Tou prvou bolo Zdravé črevo a trávenie – mýty verzus fakty. Čo vás motivovalo vydať túto knihu? Vnímali ste, že atmosféra v spoločnosti stále viac nahráva rôznym hoaxom na internete, ktorým majú ľudia tendenciu veriť?

To, že v súčasnosti sa na internete môžete dostať k neobmedzenému množstvu informácií, vnímam ako zásadný problém. To, že neexistuje nijaká cenzúra, ktorá by overovala dôveryhodnosť internetového obsahu, spôsobuje, že si na internet môže zavesiť každý to, čo uzná za vhodné. Chcel som ľuďom ponúknuť odporúčania založené na vedeckých faktoch.

To, či sa kalórie spália na energiu alebo sa uložia ako tuk, určuje mnoho faktorov, ale vyhýbanie sa ovociu po určitej dennej hodine nie je jedným z nich.

Mojím ďalším motívom bolo to, že v ambulancii nemám na pacientov toľko času, aby som prechádzal všetky procedúry do detailov. Tá kniha sa snažila ľuďom ukázať, že nie je dôvod na strach z endoskopie, hoci o tom kolujú rôzne fámy. Sú tam rozobrané i rôzne diagnózy, ktoré si môže pacient pomocou knihy do detailov preštudovať.

Jedným zo známych mýtov je obmedzovanie príjmu ovocia z dôvodu vysokého množstva cukru. Mnoho ľudí sa mu preto vyhýba najmä vo večerných hodinách. Je táto obava opodstatnená?

Tento mýtus vznikol pravdepodobne z predpokladu, že ovocie pred spaním zvýši hladinu cukru v krvi, ktorý telo nestihne spracovať, čo vedie k následnému priberaniu. Na to však neexistuje žiadny dôkaz. Dôležité je uvedomiť si, že počas spánku naše telo neprepne zo spaľovania kalórií na ich ukladanie vo forme tuku. V noci sa síce rýchlosť nášho metabolizmu spomalí, no kalórie spaľuje naďalej, lebo potrebuje udržovať naše telo „v chode“. To, či sa kalórie spália na energiu alebo sa uložia ako tuk, určuje mnoho faktorov, ale vyhýbanie sa ovociu po určitej dennej hodine nie je jedným z nich. Práve naopak. Ak chcete schudnúť alebo si udržať svoju hmotnosť, výskum ukazuje, že ľudia, ktorí jedia prevažne rastlinnú stravu (ovocie, zelenina…), majú tendenciu vážiť menej a je menej pravdepodobné, že priberú. Ovocie si môžete pokojne dopriať aj večer. Je aj vynikajúcou formou zdravého dezertu.

Foto: nm.sk/Július Kotus