V Košiciach chcú ukončovať bezdomovectvo rodín. Majú dáta, prístup „Housing first” i prvé zabývané rodiny

V Košiciach žije viac ako 300 rodín v bytovej núdzi. Mnohé z nich zachytil Registračný týždeň, ktorý minulý rok zorganizovala Nadácia DEDO v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a vedením mesta. 

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Ide o prvý rozsiahlejší zber dát potrebný na to, aby sa problém rodín s bytovou núdzou začal na území Košíc systematicky riešiť. Prvým devätnástim rodinám, ktoré sa do registrácie zapojili, bolo už vďaka pilotnému projektu s prístupom „Housing first” poskytnuté nové nájomné bývanie. Ďalších 16 rodín by malo nové bývanie získať do konca tohto roka.

Stovkám rodín chýba v Košiciach bezpečný domov

Pojem domov by sa mal spájať nielen s fyzickým priestorom, ale aj s pocitom bezpečia a stability. Stovkám rodín žijúcich v Košiciach však tento rozmer bývania chýba. Ich bývanie je nedostačujúce alebo priam nevhodné pre život. Väčšinou ide o domácnosti, ktoré nie sú napojené na infraštruktúru – vodu, elektrinu či plyn. Výnimkou však nie sú ani rodiny žijúce v preplnenom bývaní alebo využívajúce rôzne formy náhradného bývania, ako sú útulky a nocľahárne.

Príčinou bytovej núdze je predovšetkým chudoba, ale aj nedostatok cenovo dostupného komerčného i sociálneho nájomného bývania. Kým v Európskej únii nájomné bývanie vo všeobecnosti využíva v priemere približne 30% obyvateľstva, na Slovensku je to len 9 %. K nájomnému bývaniu za zníženú cenu má pritom prístup ešte menej ľudí, len niečo cez 1 %. Situácia nie je priaznivá ani na komerčnom trhu.

Bytov je nedostatok a ich priemerný mesačný nájom často presahuje finančné možnosti rodín v núdzi. 
Problémom s bývaním a bezdomovectvom rodín v Košiciach sa už vyše dve desaťročia zaoberá Nadácia Dedo. Pomoc rodinám pritom podľa jej odborníkov nemusí byť taká komplikovaná a nákladná, ako to zvykne bývať v prípade straty bývania jednotlivcov, ktorými sú oveľa častejšie muži. V prípade rodín ide totiž veľakrát o ženy samoživiteľky s nezaopatrenými deťmi. Tým stačí poskytnúť často malú pomoc v podobe dostupného bývania, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy.

Zber dát počas Registračného týždňa

Každá efektívna pomoc si však najprv vyžaduje potrebné dáta. Na Slovensku takéto podrobnejšie informácie o rodinách v bytovej núdzi donedávna chýbali. Aj preto sa Nadácia Dedo rozhodla aplikovať po prvýkrát na Slovensku metodológiu vyvinutú v USA. Tá bola úspešne použitá aj v mnohých európskych štátoch vrátane Českej republiky. 

Cieľom Registračného týždňa bolo nielen zmapovať rozsah bytovej núdze na území Košíc, zistiť jej príčiny a zozbierať kontakty na rodiny, ktoré by sa mohli zapojiť do projektov „Housing first”, ale tiež získať podrobnejšie dáta pre nastavenie lokálnych a národných politík.

Do organizovania registrácie prebiehajúcej formou rozhovorov sa zapojilo približne sto anketárov, ktorí navštívili vopred vytipované lokality v Košiciach, ako aj všetky útulky a zariadenia núdzového bývania. S ich pomocou sa podarilo zaregistrovať 309 rodín, čo predstavuje dokopy 1737 osôb, z toho až 1187 detí. Najviac zastúpenou vekovou kategóriou boli respondenti vo veku 25 – 34 rokov. V registračnom dotazníku sa odborníci zamerali na niekoľko vybraných oblastí, ako napríklad typ obydlia, vybavenie domácnosti, príčiny bytovej núdze, miesto pobytu detí, spokojnosť s bývaním, prekážky pri hľadaní bývania či zdravotný stav rodinných príslušníkov.

Výsledky Registračného týždňa okrem iného ukázali, že takmer polovica zaregistrovaných rodín žije v osadách, kde je často najhorší prístup k pitnej vode. 21% opýtaných dokonca odpovedalo, že k pitnej vode nemá žiaden prístup. Ďalšími spomenutými formami bývania bolo náhradné bývanie (útulky, nocľahárne) alebo záhradné chatky. Až 56% rodín pritom uviedlo, že býva v obydliach, kde má k dispozícii iba jedinú izbu. Viac ako polovica rodín pritom nemá doma toaletu ani práčku a štvrtina bojuje vo svojich prístreškoch s hlodavcami.  

Kým rodinám v núdzovom bývaní najčastejšie prekáža nedostatok súkromia, ale aj obmedzovanie rôznymi pravidlami, tým v osadách najviac chýba pripojenie na inžinierske siete, lepšia dostupnosť do centra mesta či škôl pre deti.

Príčiny a problémy neistého bývania

Najčastejšími dôvodmi, ktoré vedú rodiny k neistému bývaniu, je odchod z rodičovskej domácnosti a rozpad manželstva. Ďalšími príčinami sú nepredĺžený nájom i nedostatočný príjem v dôsledku straty práce. Deväť percent opýtaných sa pritom do podmienok bytovej núdze už narodilo. 

Nevhodné bývanie však nie je jediným problémom týchto domácností. Rodiny v bytovej núdzi podľa odborníkov čelia často i rôznym zadlženiam. Najčastejšie ide o dlhy voči zdravotnej poisťovni alebo Dopravnému podniku mesta Košice. Až 21 % rodín má jednu alebo viacero exekúcií. 

Podľa výsledkov Registračného týždňa mnohé rodiny na tom nie sú dobre ani zo zdravotného hľadiska. Viac ako 30 % respondentov uviedlo, že závažnými a dlhodobými zdravotnými problémami trpí aspoň jeden člen v ich domácnosti. Najčastejšie zdravotné problémy, ktoré trápia rodiny v bytovej núdzi, sú ochorenia dýchacích ciest, rôzne neurologické či srdcové ochorenia, vysoký krvný tlak, ochorenia pohybového aparátu i cukrovka. Necelých 9 % opýtaných rodín má tiež doma člena, ktorý trpí duševným ochorením. Reálne počty však podľa odborníkov môžu byť vzhľadom na citlivosť témy oveľa vyššie. 

Podľa Dariny Ondrušovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny bol prvý Registračný týždeň unikátnou príležitosťou dozvedieť sa čo najviac o situácii týchto rodín. Niektoré zistenia po vyhodnotení dát dokonca medzi odborníkmi zarezonovali viac ako ostatné. „To, čo mi utkvelo v pamäti, bol fakt, že až tretina respondentov, ktorí boli zaregistrovaní v útulkoch a zariadeniach núdzového bývania, sú pracujúci ľudia a napriek tomu nemajú možnosť bývať štandardným spôsobom v nejakom nájomnom bývaní,“ hovorí Ondrušová.

Podľa Zuzany Turkovič, ktorá sa rovnako podieľala na zostavovaní a vyhodnocovaní dotazníka, je tiež alarmujúce, koľko detí v Košiciach žije v nevhodných podmienkach pre život.

Dominantný prístup v riešení bezdomovectva

V otázke bezdomovectva sa dnes na Slovensku podľa odborníčky na riešenie bytovej núdze rodín Aleny Vachnovej aplikuje skôr prístup prestupného bývania (tzv. „Housing ready“). Je založený na princípe zásluhovosti a jeho podstatou je postupná príprava ľudí na bývanie. 

Nevýhodou takéhoto prístupu je, že ukončuje bezdomovectvo len malého počtu ľudí. K samostatnému bývaniu sa prostredníctvom neho dopracuje len 20 – 40% jednotlivcov. „Prestupný systém môže byť pre mnohých ľudí bez domova veľmi náročný, niektorí nedokážu ani plniť jeho podmienky, a preto sú z neho vylúčení, čo je ešte horšia situácia,” vysvetľuje Vachnová, ktorá sa inšpirovala odlišným prístupom známym zo zahraničia a prostredníctvom pilotného projektu Nadácie Dedo sa ho rozhodla vyskúšať aj na Slovensku.

Ide o prístup „Housing first,” ktorý bývanie považuje za základ, a preto sa jednotlivcovi či rodine snaží poskytnúť čím skôr možnosť nájomného bývania. Ponúka tiež flexibilnú individuálnu podporu, aby si bývanie udržali. „Housing first umožňuje ukončovať bezdomovectvo pre veľmi veľký počet ľudí. Niektoré krajiny uvádzajú úspešnosť až 97%. Od začiatku je tiež založený na zbieraní dát, preto bol potrebný Registračný týždeň,” dodáva Vachnová.

Pilotný projekt ako súčasť konceptu riešenia bytovej núdze v Košiciach

Pilotný projekt s prístupom „Housing first” je súčasťou konceptu riešenia bytovej núdze v Košiciach, ktorého prípravu mesto iniciovalo už v roku 2019. Projekt sa skladá z troch pilierov. Prvým, základným je bývanie. Mesto Košice preto poskytlo na začiatok 10 zrekonštruovaných mestských bytov rôznych veľkostí, ktoré sú rozptýlené po Košiciach. O tieto byty, ako aj nájomné vzťahy s rodinami sa stará Nadácia Dedo.

Druhým pilierom projektu je sprevádzanie, ktoré má na starosti organizácia Všetci pre rodinu. Ide o sociálnu službu, ktorú rodinám zabezpečuje multidisciplinárny tím odborníkov poskytujúci zdravotné, sociálne, psychologické i právne poradenstvo.

Posledným pilierom projektu je výskum zameraný na získavanie aktuálnych dát. Odštartoval ho Registračný týždeň a bude pokračovať ďalšími rozhovormi s už zabývanými rodinami, ktoré odborníkom prinesú ďalšie dáta o efektívnosti tohto projektu. Zároveň by doň malo byť tento rok zapojených ďalších 16 rodín s deťmi.

Podľa Aleny Vachnovej sa celý proces nachádza aktuálne v analytickej fáze, po ktorej bude nasledovať návrhová časť. Na to, aby sa koncept mohol presunúť do úplnej implementácie, sú podľa nej potrebné dve veci. „V prvom rade je potrebný politický a spoločenský záväzok chcieť v danom meste i na celom Slovensku bezdomovectvo riešiť a v druhom rade je potrebné vytvoriť spoluprácu, dlhodobú koordináciu a riadenie partnerstiev medzi mestom a ďalšími organizáciami, ktoré sa na ukončovaní bytovej núdze majú podieľať,” ozrejmuje Vachnová.

Mestá, ktoré sa rozhodnú ukončovať bezdomovectvo ľudí na svojom území, môžu nájsť konkrétne usmernenia v príručke, ktorú vydala Platforma pro sociální bydlení. Dokument sa zaoberá tzv. mestským integrovaným systémom na ukončenie bezdomovectva a obsahuje všetky potrebné kroky, ako nastaviť jednotlivé procesy na mestskej úrovni.

Zdroj: online konferencia Nadácie DEDO „Bývanie ako prvé“

Foto: pexels.com

Prečítajte si, ako funguje princíp „Housing first“ vo Fínsku:

https://nm.sk/17107/vo-finsku-uz-cloveka-bez-domova-na-ulici-nestretnete/

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články